Sága o Zaklínačovi obsahuje päť románov, ktoré na seba samozrejme nadväzujú, a dve poviedkové knižky, ktoré predchádzajú deju o princézne Ciry a Geraltovi z Rivie. Na konci poslednej knižky s poetickým názvom Pani Jazera je bielovlasý zabitý dedinskými vidlami a tým sa jeho dej končí. Tak to bolo aspoň do roku 2007, kedy svetlo sveta uzrel prvý diel, ktorý toho mnoho vysvetlil. Ale stále sme nevedeli, ako je možné, že Gwyndbleid, ako ho Elfovia nazývajú, prežil. A je dosť možné, že nám dej druhého herného počinu objasnil, čo sa vlastne stalo.
Okrem toho pokračuje príbeh o zabijakovi príšer celkom lineárne. Na konci prvého dielu sa niekto pokúsil zabiť kráľa Temérie, územia, kde sa prvý diel odohrával predovšetkým. Po týchto udalostiach sa stal Geralt jeho ochrancom a Triss Ranuncul jeho poradkyňou, rozprávky sa však končia... končia sa čoskoro. A tak sa mohol druhý diel započať a to hneď z akčného pohľadu, alebo ak chcete - z pohľadu dvoch nabrúsených mečov.
Polienko do ohňa pridávajú Zaklínačskému svetu rôzne faktory. Hlavným je reálne podanie života na zemi. Patrí tam už dosť omielaný rasizmus, intrigy, bežné problémy, vraždy a hlavne dospelý príbeh s troškou humoru. A to sa darí aj dvom hrám od poľského štúdia CD Projekt RED.
Pokým Dragon Age 2 sa pozerá na svet cez krvavé bazény, Zaklínač 2 ich ponúka pomenej, ale okolnosti, za ktorých tie krvavé kúpele vznikajú, sú pochopitelnejšie a nie sú tam len preto, lebo krv je cool a každý, kto má nálepku +18, sa predáva viac.
Druhý diel Zaklínača sa ešte k tomu vracia k problémom, ktoré sa otvorily už v knižnej ságe, ale neboli úplne dorozprávané a úprimne nie sú ešte ani po dohraní druhého diela. Zaklínač jednotka bolo RPG, ktoré posadilo hodnoty kvalitnej hry poriadne vysoko. Samozrejme mala svoje chyby, tak ako každá hra, ale tých chýb bolo málo. No s jednou vadou sa tiahla celá hra. Riešili sa tam drobné problémy, ktoré síce v rámci hry boli opodstatnené, ale aj tak sa neriešilo to, čo sa podľa ságy vo svete dialo. Druhý diel sa odvážil ísť ďalej a ponúknuť hráčovi nakuknúť do problémov čarodejov, cisárstva a severných kráľovstiev. Vrahovia kráľov sú extrémne odvážne dielo, ktoré sa pokúsilo nadviazať na Sapkowskeho knihy a čo sa spracovania týka a hlavne platformy, tak sa im to podarilo.
Aj keď v knižkách by obsah deju veľmi nevyšiel ako víťaz, tak pre hru sme si ťažko vedeli predstaviť niečo lepšie. Dej je plný zvratov, rozhodnutí, ktoré zmenia dosť často podstatne vývin hry a záveru a každý z tých rozhodnutí ponúka trocha iný zážitok. Rozmýšľali sme, v ktorej hre to bolo takto dobre podobné, ale napadol nás iba otec druhého dielu. Takže tí, čo sa báli, že autori tentokrát niečo pokazia, si môžu oddýchnuť.
Z čoho sme trocha sklamaný je počet kapitol, ktorý sa uskromnil na tri plus prolog a epilog. Keď si ešte k tomu prirátame, že je tretia kapitola podstatne kratšia ako predošlá, tak nám výjde z očí slza a slová: "Sme sklamaní, mohlo to byť dlhšie." Ale keď si uvedomíme, že tých 30 hodín sme v hernom svete strávili, tak sme aj tak spokojní. Dokonca druhú kapitolu môžete hrať buď na území Vergenu, alebo vojenského tábora. Čiže si môžete užiť znovuhrateľnosť, ktorá sa len tak nevidí. Ale päť kapitól prvého dielu je päť kapitol.
Z trailerov a rôznych informácií pred vydaním hry bolo známych pomerne dosť vecí ohľadne dvoch postavách, ktoré podstatne ovplyvňujú vývin deju. Sú nimi osoby Vernon Roche a Iorveth. Prvý menovaný je vedúcim oddielu Modrých Pruhov, ktoré chránia kráľa Foltesta. Nenávidí Elfov a považuje ich za totálne zlo a je ochotný stáť pri Zaklínačovi. Druhý je to isté len v ružovom, čiže Elf a nenávidí... Obaja majú niečo do seba. Tieto postavy dosť podstatne obohacujú dej a rozhovori s nimi sú prepracované, tak ako je v Zaklínačskom svete zvykom: čiže kvalitne a uveritelne. Podľa vašich rozhodnutí môžu, ale aj nemusia, kráčať s vami pri plnení povinností vo svete Zaklínača 2. My sme sa priklonili k Elfskej pomoci, ale za akých okoľností, to nech zostane pod rúškom tajomstva.
Vo svete Zaklínača sú ale najlepšie dialógy a celkové rozprávanie príbehu. Prináša to neuveriteľnú atmosféru, ktorú ani kvalitne spracovaný film často krát nedokáže. Dokonca aj keď sa jedná o vedľajšie úlohy či len také rozprávanie s okoloidúcim. Má to šťavu. Čo sa však týka rozprávania z hocikým, tak sa to obmedzuje na krátke slová a opakujúce sa frázy. Aj keď idete niekoľko krát okolo tých istých postáv stále počujete to isté dokola. To je taká menšia výtka, ktorá je však vzhľadom na ostatné iba malým neduhom.
Verným pomocníkom pri plnení úloh je váš denník, ktorý ako zistíte zapisuje váš verný kamarát, básnik Marigold. Jeho vtáčie pero za klobúkom a jeho úsmev Vám budu prezrádzať, čo akurát robíte, ako ste sa rozhodli, či čo je to s perím podobné človeku za príšeru. Takisto vám opíše rôzne alchymistické prísady a podobne. Denník je teda na vysokej úrovni a tiež prekonal zatiaľ všetky možné denníky z počítačových hier. O tých konzolových rozprávame taktiež.
Takisto kvalitne spracovaným je tentokrát aj inventar, ktorý oproti prvému dielu dosiahol svojej dokonalosti. Už žiadna neprehľadnosť. Viva la evolution. Veci, ktoré zozbierate, sú rozdelené do kategórií, pričom tá najnovšia, ktorú nájdete, na vás hneď vyskočí. No proste je hneď prvou v poradí.
V inventári si taktiež môžete jednoducho vylepšovať meče a zbroj. Tentokrát má Zaklínač možnosť vyskúšať množstvo mečov. Podľa nákresov si môže dať aj vyrobiť nejaký ten strieborný či oceľový. Postupom hry narazíte aj na špeciálne kúsky, ktoré vysoko vybočujú z radu bežných zbraní. Konečne sa nám tak vrátil zberateľský duch, ktorý sme mali naposledy pri Morrowinde alebo Oblivione. To sa týka aj hlavného brnenia. V priebehu hry sme boli radosťou bez seba, keď sme narazili na dračie brnenie, ktoré nás však stálo hodiny strávené v minihrách.
Môžete si vyskúšať kocky známe už z prechádzajúcej hry, krčmársku bitku taktiež známu s predošlého dielu, len tentokrát zmenenú na hru na postreh. Také minihry sú najme obľúbené v konzolových tituloch, tak PC hráči aj vy si to môžete vyskúšať. A nám to nevadí, je to síce jednoduchšia verzia bitky, ale aj príjemný oddych od (ne)stereotypného máchania mečmi.
Novinkou je hra Páka, ktoré, ako už vychádza najavo, je staré známe pretláčanie rúk. Najväčšími preborníkmi sú už ako je známe, trpaslíci. Táto hra sa ovláda kurzorom myšky, ktorý musíte na posuvnej lište udržať na správnej strane a v správnej polohe. No a možno medzi minihru zaradiť aj návštevu bordelu, ktorý tentokrát je spracovaný okázalejšie ako cez kartičky známe v predošlom dielku. Americký psychológovia sa možno opäť raz ohlásia.
Názvy predchádzajúcich častí článku sú znamenia, ktoré sú vlastne Zaklínačové kúzla. To už známe s prvého dielu. V druhom diele svojú úlohu príliš nezmenili, no zmenilo sa ich používanie, ktoré je teraz intuitívnejšie. Vyberiete si jedno, ktoré chcete použiť, stlačíte napríklad "Q" a znamenie AARD odhodí súpera, vy si nabijete svoju lištu komba a zabijete troch nepriateľov naraz v peknej animácií. Do toho môžete použiť petardu stlačením "R" a o zábavu máte postarané.
Zaklínačské znamenia, tak ako aj iné vlastnosti, môžete, ako už je u RPG hier zvykom, vylepšovať. Body na postup na ďalšiu úroveň získavate plnením questov. Čiže čím viac vedlajších, tým lepšie pre vás. Každá jedna úroveň prida jeden bod. Takže treba rozdelovať s rozumom. Najprv sme si mysleli, že jeden bod rozdelovať je nuda, že v predošlom diely to bolo vylepšené lepšie. No potom sme objavili ešte zaujmavú možnosť. Mohli sme nejaké body zmutovať a to vďaka mutagénom, ktoré sme buď našli, alebo kúpili. RPG prvky sa tak rozširujú. Tiež k tomu napomáha množstvo oblečenia, a vylepšení na brnenie, ktoré sme už spomínali. Takže plakať nebudú ani tí, ktorý sa o svojho avatara starajú. Morrowind však naozaj nehľadajte, ten snáď príde kvalitne na jeseň.
Verným spoločníkom na cestách je aj mapa, ktorá je prepracovaná bravúrne a občas sklame verných hráčov, systému kompasu a šípky. Niektoré úlohy si totiž musíte vystopovať bez nej. Šípka Nápomocná, tak ostane za bukom a pomocou nejakej poznámky v inventáry vystopujete danú oblasť, či cieľ. A ľudia, čudujte sa ono to odrádza od hry iba rozmazlencov. Tu to človeka naozaj baví!
Staré časy dýchajú z tejto hry na každom kroku, ale každý ten krok je prevedený do roku 2011 a tak sa nenudí vážne nikto. A kto má predsalen nejaký problém, pozrie sa do pribaleného sprievodcu hry, ktorý však aj tak neprezradí všetko. Nie je tak obyčajným návodom. Iba poradcom. Základnú verziu hry dopĺňa taktiež papierová mapa, soundtrack či vido DVD. Takto by sa mali robiť základné verzie.
Mapa je ešte nádherne prepracovaná, názvy miest sú písané v Hlaholike, je spracovaná stredovekým štýlom a tak aj historici môžu nechať potešiť svoje ego. Dámy a páni, v dnešnej dobe vyšlo dielo, ktoré je nenormálne detailné. Okrem mapy si môžu hráči všimnuť jednak interiery v budovách, okolie, exteriery či obyčajné oblečenie. Na každom kúsku polygónu bolo pracované s citom. A to je to je jeden s dôvodov, pre ktoré obdivujeme vývojárov z CD Projektu.
Na vysokej úrovni prichádza na Klepne aj hudobný doprovod, ktorý v duchu prvého dielu nerobí hanbu ani tentokrát. Vypichnúť môžeme najme hudbu z menu, ktorá sa zaradila medzi naše TOP. Takisto zvukové prevedenie efektu zbraní, či kúzel je fajn. Čo si však zaslúži pozornosť, je škrekot Harpyje, ktorý hučí až odporne realisticky. Pri stretnutí s tými dámami sme teda stíšili hlasitosť, aby sme neprilákali vystrašené tváre spolubývajúcich a susedov.
Samostatnou kapitolou v recenzií by mohol byť aj ten o grafickom spracovaní. No načo slová, keď sa môžete pozrieť na videá, obrázky. Beží na RED engine a okrem svojej HW náročnosti na plných detailoch je o ňom možno známe, že posúva hranice počítačovej grafiky zase trochu dopredu. Najmä prostredie dokáže vykresliť do detailov, ktoré pohladia hráčovo oko. Škoda len toho, že ani výkonnejší počítač nedokáže jeho kvality využiť na plno. Respektíve dokáže, ale 16 fps nie je najviac a pri väčších potýčkach začne pôsobiť rušivo. S grafikou sa spája aj pár nepodstatných bugov, ako napríklad občasné javu: postava v postave a ruka v ruke, či ojedinelé sa zaseknutie do nejakej skaly. Inak je hra stabilná a za celú hernú dobu nám hra do Windowsu spadla iba raz.
