Hra mnoho podôb, Dishonored, bola očakávaná širokým publikom a každý jeden sa iste obával pred jej výslednou kvalitou. Nový titul, žiadne pokračovanie v roku 2012 a ešte k tomu trojáčkový, to snáď ani nie je možné. Autor článku môže z úvodu povedať, že je to zároveň hra, ktorá bude hľadať konkurenciu len ťažko. Dishonored je originálny od kosti, avšak s príchuťou známych značiek, medzi ktorými sa vyníma prevarený Bioshock, Thief, či Deus Ex. Porovnávať titul však s nimi len tak jednoducho nejde. Dishorored je totiž hra mnoho podôb.
Na PS3 určite z úvodu trošku odradí grafika. Zakašlali sme si, pretože fakt je to tak. Vyblité textúry, málo detailov a dlhšie loadingy. To asi na konzole ale akosi zatiaľ patrí. Nie fakt, kto chce hrať tento luxus v parádnej grafike, nech siahne po PC verzii. Na PC si asi aj viac užijete jednoduchšie a prirodzenejšie ovládanie na titulu z prvej osoby. Vyskúšané. Vo výsledku som však nepovedal nič moc nového. Čo ale musíme grafike pochváliť, je jej štylizovanosť, ktorá nefunguje odradzujúco a rozprávkovo, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Dokonca by som sa odvážil povedať, že sme sa vďaka nej do hry viacej vžili. Koniec koncov ani Bioshock nebol úplne reálny, čo sa reálnej vizáže týka a to bol hit s veľkým H. Takže ak na konzole prežijete nejaké tie kockaté hrany, tak kde nemajú byť, tak potom je všetko ďalšie v poriadku.
Veľký pozor si dali autori z Arkane Studios na vizuálne spracovanie herných lokalít, štylizácie postáv, či kostýmov. Na dizajne budov a celkovo prostredia sa dokonca pochlapil aj chlapík, ktorý stál za Half-Life 2. Je to poznať. Napríklad robo-strážca na vysokých nohách Tallboy, sa podobá na istého nepriateľa z Half-Life 2.
Nás veľmi zaujalo zasadenie hry do obdobia priemyselnej revolúcie. Aj keď ide o vymyslené mesto Dunwell, vo vymyslenom svete, veľmi nám pripomína Viktoriánske Anglicko. Pôvodne sa tam hra mala dokonca aj odohrávať, takže niet divu, že toľko pripomína práve zlaté obdobie Británie.
Príbehovo je Dishonored tak trošku prostoduchý. Nehovoríme, že nás niektoré zvraty milo neprekvapili. Napríklad ten, kedy sme si mysleli, že už bude koniec hry, no a ono to bolo ešte o pár hodín dlhšie. V roli Corva, lorda protektora ste v svedkom toho ako pred vašimi očami zabijú cisárovnú ríše. Vás obvinia a začína sa kolobeh očisťovania vlastnej osoby, prípadne vrážd, ak budete chcieť. Ak nie, dá sa aj bez vraždenia. Avšak s veľkým počtom loadingov. My sme sa o to pokúšali. Ako duch sme sa plížili v jednej misií niekde v polke hry, to nás vtedy nikto ani nezbadal a ani sme nikoho nezabili. Ale to tiež len v tej jednej misií. Inokedy omylom padlo za obeť aspoň pár kúskov vinných, či nevinných. Ťahákom v príbehu sú mimochodom hlavne aj jednotlivé charaktery, ktoré sú opísané mimoriadne vynikajúco. Niektorých si obľúbite, no a niektorých napríklad nie.Medzi najnudnejšie patrí na počudovanie nemý Corvo. Vy.
Kde však Dishonored boduje, je herná náplň. Najmä možnosť prejsť misie rôznymi spôsobmi a to nevravíme o dvoch, či troch. Často ich je skutočne veľa. Pri jednej misií, kde máte zabiť dvoch bratov v jednej krčme je tých možností na ukážku krásne veľa. Môžete ich ísť zabiť priamo bez pohnútky ísť nenápadne či potichu, zabiť ich a je to. Takisto sa môžete rôznymi spôsobmi infiltrovať veľmi nenápadne. A to podotýkam rôznymi smermi. Takže kreativite sa medze nekladú. My sme však misiu splnili úplne inak. Dvoch bratov sme vôbec nevideli a ani sme ich nezabili. Splnili sme totiž úlohy pre iného pána, ktorý sa ich zbavil tak, že ich dal pracovať do ich vlastných dolov. Tie misie nemali vražedný charakter.
Ak chcete plniť úlohy ako duch, čiže nenápadne, tak vám určite nebude stačiť iba čepeľ, kuša s uspávacími šípkami a vaše bežné ľudské spôsoby. Vďaka Outsiderovi z nejakého mimo-sveta, získate špeciálne schopnosti, ktoré si budete postupne vylepšovať, odomykať. V základe naj užitočnejšia schopnosť blízkej teleportácie vám v podstate bude stačiť na všetko. Dostať sa tak na vyššie miesta bude konečne možné oveľa jednoduchšie, či vôbec. Takisto pomáha pri úteku, keď vás stráže tak na oko zbadajú. Druhou nami obľúbenou schopnosťou je videnie cez steny, kedy zároveň vidíte smer pohybu a videnia nepriateľov. Vrámci možnosti pomáha aj schopnosť srdce, ktoré vám v prostredí pomáha hľadať runy, či iné špeciálne predmety. Runami si vylepšujete postavu.
K plusom Dishonored ešte môže patriť prepracovanie sveta ako takého. Vďaka rôznym náhodným rozhovorom medzi úplne cudzími NPCčkami, rôznymi knižkami, dopismi, či audio nahrávkam, je svet o to bohatší. Dozviete sa tak viac o histórii, súčasnej vláde, či rôznych iných drobnostiach, ktoré však dotvárajú svet.
Pozor, ak budete hrať Dishonored moc akčne a nápadne, či vražedne, hra sa neskončí úplne pozitívne, takisto to platí ale aj naopak. Ak budete tichí ako myška a zároveň nenápadní, hra skončí nádherne a možno vám výjde počas záverečnej sekvencie aj z oka slza. Dishonored je titul, ktorý si dáme znova a znova, budeme na neho spomínať a dúfať, že sa objaví niečo ako pokračovanie. Svet si to aj napriek celkom uzavreného deju celkom pýta. My sa pýtame, kedy.
