Keď bol Bioshock Infinite ohlásený, tak som mal o osud série isté obavy. Ken Levin, duchovný otec podmorského mesta Rapture síce už neraz dokázal, čo v ňom je, a nesklamal, napriek tomu som sa obával, že svet v oblakoch nebude mať takú silu ako pôvodný svet pod oceánom.
Obavy boli zbytočné, skôr naopak. Vďaka tomu, že som bol zmierený s možným sklamaním z príbehu, či zo samotného sveta, tak som dostal poriadnu ranu do nosa. Bioshock Infinite a jeho vzdušné mesto Columbia sa zapísala do mojich najlepších zážitkov, ktoré som vôbec v hrách zažil.
Po dohraní titulu som mal podobne pocity ako pri záverečných titulkoch filmu Inception od Christofera Nolana. Prečítal som si aj teraz rôzne diskusné fóra, to bežne nerobím, pozrel názory iných na koniec, či celý príbeh hry. Rovno je možno povedať, že po zástupe titulov, ktorých záver bol skôr sklamaním, tak tu máme dar rovno z nebies. Takmer doslova.
Práve recenzovaný titul je priam nebeská hra. Nielen preto, že sa odohráva vo vzdušnom meste Columbia. Takisto aj preto, že je tam mnoho odkazov na kresťanstvo ako také. Napríklad je tam dosť zdôrazňovaný krst osoby. Keď sa do toho započíta americká história, ktorá leží na základoch kresťanstva a viery v Boha dostaneme jasný výsledok. Bioshock Infinite, ale nie je kritikou kresťanstva, skôr jeho úcty, ale všetko záleží od uhlu pohľadu.
Vy ako hráč sa dostávate do príbehu jednoducho. Máte splatiť dlh a jedinou možnosťou je vydať sa do vzdušného mesta Columbia. Musíte zachrániť Elizabeth, ktorá je tam uväznená a doniesť naspäť do New Yorku. Písať to takto plytko chce síce odhodlanie, ale keby som sem napísal podrobnejší dej, určite by som sa ráno našiel niekde v inej dimenzii mŕtvy. Dej teda je tým najlepším, čo vôbec herný priemysel dokázal vyprodukovať a ťažko nájsť konkurenta. Doslova aj prvý Bioshock sa skrýva niekde za kríkmi. Scenáristi by mali dostať Oscara!
Bál som sa, že Bioshock Infinite len kradne meno svojmu slávnemu staršiemu príbuznému. Nie je tomu tak. Hrať pokračovanie je ako vrátiť sa po rokoch do detstva. Základné piliere herného systému zostali nezmenené, takže sa bude hráč cítiť ako doma. Či už sa jedná o preskúmavanie mŕtvych tiel, či rôznych skriniek, alebo jednoducho o nezmazateľnú črtu Kena Levina. Tu môžem zdôrazniť opäť význam záveru hry pre hráča pôvodnej hry.
Čo sa týka hrateľnosti, tak podobne ako v druhom diely Bioshocku, tak aj tu sa bojuje podobne. Pravé tlačidlo myši majú pod palcom plazmidy ( vigory), ľavé strelnú zbraň. Zbraní je úctyhodný pocit, aj keď niektoré sa svojimi schopnosťami k sebe dosť podobajú. Medzi najobľúbenejšie by som zaradil snajperku, brokovnicu, či karabínu. Zbrane sú síce väčšinou obyčajné, ale majú zaujímavú stavbu tela a grafické prevedenie. Je veľmi návykové z nich strieľať. Návykové rovnako ako používať magické schopnosti. Tam zas dominuje vigor, ktorý vyšle kŕdeľ vrán na smutných nepriateľov. Medzi zaujmavé kúsky sa môže radiť, ale viacero vigorov. Čo takto ultimátne použiť mechanický hák? Samozrejme, dobrý nápad. Nájdeme tam však aj dosť známych kúskov ako je elektrický blesk, či ohnivá guľa. Bez klasiky by to nešlo. Smutne musím skonštatovať, že ani bez akčných pasáži by to nešlo. Smutne preto, lebo si viem prestaviť tento titul aj bez stovky mŕtvych. Jednoducho príbeh je tak silný a časté zabíjanie je skôr rušivým elementom.
Na druhej strane je zrejme nevyhnutnou súčasťou. Do mesta Columbia sa dostávate v čase najväčšej slávy. Lenže rasistické vládnutie jednej strany sa nebude musieť páčiť tej druhej, a veru nie. Takže tu proti sebe stoja dve strany. Sled všetkých udalostí rozbehne nik iný ako práve hráč menom Booker De Witt. Čo sa teda týka zobrazenia násilia a apokalypsy, ktorá sprevádza revolúciu a zmeny je na tom vďaka akčnej zložke Infinite dobre. Len aj tak sa neviem zbaviť dojmu, že tá zábavná akčná pasáž, v FPS v poslednej dobe nevídaná je len nutnou nálepkou. Tu by mi možno viac sedelo pomalšie tempo Dishonored. Lenže k sérií Bioshock akčný nádych patrí.
Hrateľnosť oživuje aj možnosť používať v niektorých arénach sky-line, čo sú dráhy, ktoré slúžia na prepravu osôb, či tovaru. Hráč to bude samozrejme využívať pre svoju bojovú stratégiu. Z týchto dráh môžete zoskakovať na nepriateľa, čím ho jednoducho a nenápadne zavraždíte. Čo sa stratégie týka, tak ta sa tu objavuje početne. Od momentu kedy sa k vám pripojí dvadsať ročná Elisabeth máte možnosť vďaka slečniným schopnostiam využívať rôzne taktiky. Slečna vám môže privolať bedničku z muníciou, robotického pomocníka, či ochrannú stenu a ďalší počet iných druhov pomoci. Táto pomoc priplava z inej dimenzie. V jednom momente môžete samozrejme používať iba jednu možnosť. Zároveň vám slečna pomáha zbierať peniaze, náboje, či lekárničky. Kto by si myslel, že to hru príliš zjednodušuje, tak sa môže mýliť. Hra je veľmi dobre vyvážená a nebyť pomoci, často by sa hráč ďalej len tak ľahko nedostal.
Počas hry narazíte aj na možnosť vylepšovať svoje schopnosti. V automatoch môžete za peniaze vylepšovať vigory, zbrane, či nakupovať náboje, lekárničky. V automatoch si dokonca môžete kúpiť aj soľ. Tá doplňuje hráčovu manu. Treba sa pripraviť na ťažké možnosti voľby. Vylepšenia vigorov stoja veľmi veľa a tak je dobré sa rozhodnúť, ktoré z nich máte najradšej a budete ho najčastejšie používať. Na rozdiel od pôvodnej hry, môžete používať po nájdení danej schopnosti všetky bez výnimky.
Zvyšovanie veľkosti zdravia, many, či ochranného štítu je riešené cez nachádzanie zvláštnych fľašiek. Vždy keď nejakú nájdete, budete sa musieť rozhodnúť medzi týmito troma možnosťami. Cez pitie z fľašiek je riešené mimochodom aj získavanie vigorov.
Ak by ste sa náhodou báli hru hrať na hernej konzole, tak môžete skryť obavy za hlavu. Dokým dlhšie načítanie hry môže vadiť, ovládanie už problém nerobí. Nakoľko je to pohodlné a k tempu hry dostačujúce. Uznávam, že klávesnica a myš majú svoje čaro, ale hrať Bioshock na obrovskej televízií tiež má to svoje. Pre taktiku a stratégiu v boji každopádne ostáva kombinácia klávesnici a myšky bez konkurencie. Záleží, ale akou cestou sa vyberiete. PC verzia mimochodom vyzerá pochopiteľne krajšie, ale keďže hra beží na staršom Unreal 3 engine, strach hru hrať nemusíte mať ani na PS3, či Xbox 360.
Bioshock Infinite je učebnicou estetiky. Vzdušné mesto a jeho architektúra je inšpiráciou pre umelcov. Detaily na každom kroku, rôzne plagáty. To je jednoducho raj a ťažko opísať slovami. Dokonca aj v neskoršej fáze hry je úžasné ako dokáže tiahnuť prostý dizajn dopredu. Nejde tu len o štylizované grafické spracovanie, ale celkovo o všetky prvky ako do seba zapadajú. Zároveň poteší strhujúci hudobný sprievod, či zvuky. Poteší aj nadpriemerná herná doba. Mne to trvalo dohrať 17 hodín a to som nerobil pár vedľajších úloh, ktoré som tak nejak obišiel. Preskúmavanie sveta, počúvanie audio nahrávok a kochanie sa prostredím chce čas. Bioshock si ten čas zaslúži!
