Do uší mi znie oficiálny soundtrack, ktorý je v recenzentskej kópii limitovanej edície originálne na USB kľúči v tvare MC kazety. Neostáva teda nič iné, než napísať recenziu na práve dohraný titul, ktorý mi bude pred očami bežať ešte veľmi dlho. Vedel som, že vývojárske štúdio Naughty dog nesklame, ale takéto úžasne prekvapenie som teda nečakal.

Na krku majú sériu Crash Bandikoot, Jak and Daxter a hlavne a predovšetkým sériu Uncharted na Playstation 3. Všetky ich hry boli komerčne úspešné. Dokonca aj u recenzentov. Nesklamali ani tentokrát. Dôkazom toho môžu byť aj zahraničné recenzie, ktorých väčšina sa pohybuje v najvyšších možných hodnotách.

Podľa trailerov a obrázkov z hry dávno predtým než som to hral, to vyzeralo na titul s nemŕtvymi, dobrým príbehom a poriadne akčnou hernou náplňou. Nechal som sa a myslím, že nielen ja, celkom oklamať. The Last of Us je predovšetkým hra o prežití. S dobrým príbehom...

Môžete hrať RAMBO štýlom, ale už ani na nižšej úrovni to nedosiahnete ďaleko. Zo začiatku som kašľal na varovné texty, že by som to mal predsa len hrať potichu, nenápadne a so strategickým zmyslom. Zobral som prvú pištoľ, ktorá sa mi dostala do ruky a rozfašíroval mozog nakazeného človeka do luftu. Lenže náboje ušli na dovolenku, lekárničky sa tiež niekam ukryli a ja v roli Joela som skončil s bozkom od Clickera. Slepý zombík, so sluchom ako americký špióni. Takže aj keď sa dá hrať akčnejším spôsobom a odstraňovať nepriateľov nie je zložité, treba to robiť pomaly a s rozvahou. Ale ako vraví porekadlo, pomaly ďalej zájdeš, sa mi tu osvedčilo najlepšie.

V hre používate zbrane na blízko, ako sú rôzne palice, nôž, ale aj strelné zbrane, medzi ktorými nás zaujal najmä luk. To svedčí o tom, že titul sa nespolieha na streľbu ako majoritnú záležitosť. Oveľa lepší pocit som mal, keď som sa prikradol za obeť a buď som ju omráčil, alebo jej bodol nožom do krku. Je to super pocit, samozrejme len v hre! Každopádne je to ešte lepší pocit v prípade ak si ten nôž sami vyrobíte a to tu môžete. Resp. musíte aby ste prežili. My sme prežili, možno. Len neviem prečo mám zrazu takú chuť na mozog.

Takže okrem dýky môžete vyrábať lekárničky, zápalné fľaše, vylepšovať obranné inštalatérske trúbky a mnoho ďalšieho. Na pracovných stoloch zase môžete vylepšovať zbrane a za nazbierané tabletky zase naopak môžete zlepšovať schopnosti hlavného hrdinu, čiže vašu postavu. Je toho na akčný titul dosť. Ale zase je to veľmi dobre vyvážené a hlavne spracované. S výrobou, či vylepšovaním predmetov sa nijak extra nezdržujete, je to pohodlné a hlavne potrebné, nevyhnutné.

The Last of Us je konečne titul s nemŕtvymi, tu presnejšie povedané nakazenými hubovitou chorobou, ktorý je presne tak ako som si ho predstavoval. Vďaka The Last of Us si viem predstaviť aké by to bolo keby sa podobná katastrofa reálne stala. Všetko je tam uveriteľné a ten pocit prežitia je úžasný. Po každom jednom stretnutí zombíkov, alebo nepriateľských ľudí si poriadne vydýchnete a tie endorfíny, ktoré sa dovalia do tela sú v nevydanom množstve.

Na začiatku ma ku gamepadu pripútal hlavne príbeh a jeho rozprávanie. Do rúk nedostanete Joela, ale mladé dievča, Joelovú dceru, s tou zažijete prvé horové momenty, jej otca a strýka uvidíte z jej pohľadu. Následne sa niečo udeje a v rukách už máte postavu prešediveného chlapa. Hej, od okamžiku, čo ste ovládali dievča ubehlo 20 rokov. A americký Boston sa zmenil k nepoznaniu. Rozpadnuté budovy, zazelenené všetko čo vybudoval človek a krásne, no zároveň smutné. Veľmi smutné. Najmä ak poznáte najväčší zármutok aký len človek môže mať. Ten sa snaží samozrejme Joel zakryť a nespomínať. Spolu s parťáčkou Tess sa chopia jednej veľmi náročnej úlohy a to prepašovať Ellie, ktorú poznáte z videí do kapitolu Svetlonosov. To je organizácia, ktorá má za svoje motto znovu rozšíriť ľudskú rasu a uzdraviť planétu, resp. aspoň Boston. Ellie je možno liek. Správny mix pre navodenie atmosféry a dôvodu hrať je na svete. Dovolím si povedať, že The Last of Us je najlepším filmom o zombíkoch! Heh. Minimálne hra určite.

Joel ovplýva pre hráča jednou vďačnou vlastnosťou a to zlepšeným sluchovým zmyslom. Prikrčí sa, nastraží uši a podľa sluchu vie, kde sa kto v miestnosti nachádza. To vám môže pomôcť sa presunúť po lokalitách nenápadne a dokonca aj s dobrým pocitom. Ďalej oplýva trasúcou sa rukou! Nieže by mal trasľavku, alebo nebodaj chorobu istého Nemca, to nie, ale presne ako v realite, tak aj tu sa mu trasie zbraň v rukách a mierenie je tak zložitejšie. To aby si hráč nepripadal ako boh však. Neveríte ako to vie zasadiť ranu hráčovi zvyknutého na Max Payne 3, kde sa dal ešte aj spomaľovať čas pre spresnenie streľby. Tu je to presne naopak. Ale dá sa to zlepšiť vylepšením, ale to už asi viete. A ak ste nevedeli, už to viete!

Veľký titul si ale vypýtal ako vždy nejaké tie neduhy. Tými sa stali niektoré chyby, ktoré mi jednoducho vadili a kazili zážitok. Stále sa opakujú činnosti ako podanie rebríku, drevenej dosky, či časté zdvíhanie druhých postáv pomocou rúk, inými slovami rabaka. Jednoducho rovnaké chyby aké mal už Uncharted 3. Pridali sa ale aj ďalšie, ktoré spôsobujú hlavne rozsiahlejšie lokácie, kde sa môžete trošku rozkukať. Vďaka absencii mapy, či kompasu sa ale často môžete stratiť a blúdiť. Tým zmizne atmosféra strachu. Potom sa občas stalo, že vo videu chýbal zvuk, či neposlúchali nejaké textúry. To je ale možno údel recenzentskej kópie a vo finálnej verzií si nemusíte už nič všimnúť.

Najväčšou chybou pre hráčov je to, že je The Last of Us len na Playstation 3. Sony si naopak spokojne výdýchlo. Ich nový titul je MEGA úspešný. Uvidíme, čo na to predaje. Tie môže ovplyvniť to, že sa nejedná o príliš jednoduchú hru, akou bol napríklad Uncharted. The Last of Us je pre hráčov s väčšou trpezlivosťou, ktorých je čoraz menej a menej. Ja som za to naopak rád. Lebo akčných hier typu Resident Evil 6 je tu habadej a kvalitných ešte menej.

Už často citovaný Uncharted 3 ukázal a to aj v našej recenzií, že vie byť hrou s veľkým H a veľkou krásou. The Last of Us je na to s grafickým prevedením podobne a síce už zrejme nevyhrá ankety roka v kategórii grafická stránka, ale je rozhodne na čo pozerať. Ťaží s odchádzajúceho Playstation 3 prvé aj posledné, všimol som si dokonca, že sa mi herná konzola začala potiť. Jednotlivé pasáže sú nádherné. Najprv mi do očí strelil nádherne a uveriteľne spracovaný rodinný dom hlavného hrdinu, následne mesto plné chaosu a potom tá zeleň zaklinená v betóne. Nestalo sa dokonca ani to, že by sa lokality začali stávať nudnými. Vždy nás niečo prekvapí. Bažiny, múzeum, škola, čokoľvek, všetko je tam robené s láskou a so zmyslom pre detail. Presne taký detail sme chválili aj v Metro: The Last light. Zrejme sú v kurze hry, ktoré majú v názve slovo Last, plus tie kde môžete strieľať z luku.

Nezapieram, úroveň detailov textúr nie je najlepší, ale je to stále na Playstation 3 a nemôžeme čakať ani od hriankovača, že nám uvarí párky. A to vraj niekto aj dokázal. A tak aj The Last of Us dokázal, že nás recenzentov dokázal prikovať ku hre na dostatočne dlhý čas a to aj keď sme nemali možnosť ešte vyskúšať hru pre viacerých hráčov.

Hudba mimochodom sedí do hry tiež parádne. Tóny dokážu hrať na nervy poriadne. Keď ste v ohrození pustí sa iná hudba, ako keď nie a podobne. Gitarové tóny nám nôtia v ušiach stále, bohužiaľ som si neobľúbil zatiaľ žiaden song, tak ako to bolo v prípade tretieho Uncharted. Ale to možno časom. Inak musím pochváliť aj dabing postáv, ktorý je tiež na vysokej úrovni. Hlavne potešil hlas Ellie (Ashley Suzanne Johnson), ktorý bol uveriteľný. Často dokáže pokaziť zážitok zlý dabing, tu sa to teda rozhodne nestalo.

The Last of Us, je ďalším titulom bohatého roku 2013, ktorý nás nesmierne zaujal. S obavami sa pozerám do blízkej budúcnosti, že už lepší zážitok tak skoro nezažijem a ten pocit prázdna sa opäť napĺňa. To je ale dôkazom toho, že vývojári v Naughty Dog odviedli poriadnu prácu. Gratulujem!