Predavač videohier je občas aj dozorca v detskom kútiku, podobne ako predavač v hračkárstve. Deti sa sem nielenže dobrovoľne hrnú, dokonca aj ich rodičia ich sem odkladajú, aby sa mohli slobodne venovať nakupovaniu oblečenia. Prinesenie detí do predajne prebieha väčšinou takticky a nenápadne. V konečnom dôsledku je tu dieťa v podstate zabudnuté, aspoň to tak v očiach neznámeho okoloidúceho vyzerá. V tomto bode nastáva delenie detí do kategórií. Jedny sa radia do detí plačúcich, pretože si po chvíľke uvedomia zlú vec - sú bez rodičov. Druhí sú zaradení do večných “otravovačov”, čiže dávajú otázky znejúce takto: “Prečo máte túto hru tu? Koľko stojí táto hra? Máte aj rozprávky?” Najlepší sú však v kategórií Tichý inteligenti. Tí si nenápadne prezerajú tituly a dajú jednu, dve zmysluplné otázky a v konečnom dôsledku prehovoria rodiča si hru kúpiť.
Ak je rodič debil tak aj ťažší. Debilný rodič je taký, ktorý keď dieťa vyvráti obed na sklenený regál, tú udalosť odignoruje, pozdraví a rýchlo s dieťaťom odíde. Tam sa zaraďuje aj rodič, ktorý je zlým vzorom pre vlastného potomka. Pukance konzumuje pažravým spôsobom, pričom ho rozhadzuje po predajni a nezabúda mastnými rukami všetko chytať. Všetko opakuje syn, alebo dcéra. Dcéry sú mimochodom väčšinou slušné a bezproblémové. Na obranu rodičov: raz sa dokonca sami a dobrovoľne spýtali, či môžu po sebe poupratovať nakoľko sa im ich synček na podlahu…
Ak je však dieťa samé tak nemá nad sebou dozor, ktorý by mu bránil hru zobrať z bodu A a preniesť do bodu D, pričom z bodu C prenesie inú hru na bod B. A aby toho nebolo málo, odíde s hrou útekom za rodičom do bodu C&A, čo je predajňa s oblečením neďaleko našej predajne. Samozrejme, hra stihne zapípať, ale za dieťaťom utiecť nemôžem, keď som sám v obchode. Našťastie tieto prípady končia pozitívne. Dieťa priletí aj s hrou naspäť celkom rýchlo. Ťahá ho otec za ucho.
Nedávno sa tu objavil aj malý poučovateľ, ktorý mi rozšíril prehľad. Konkrétne o dvoch najlepších tituloch na trhu, a to o Minecrafte a o Skylanders. To dieťa má zrejme v Minecrafte nejakú guru úlohu, pretože toľko toho o hre nevie asi nikto. Dieťa rozprávalo plynulo, bez zásekov a vzdelane. Mohlo mať tak sedem, alebo osem rokov. Takže nie každé odloženie do detského kútika je negatívneho charakteru. To skôr svedčí o nezodpovednosti rodiča.
Ako detský kútik vnímajú obchod s hrami aj dospelí a to z 90% chlapy. Prídu sem, čítajú snáď všetko na obale od hry, pričom pri kúpe nakoniec skoro kúpia Angry Birds na inú platformu než chceli. Jednoducho dospelí sa tu môžu cítiť ako vo svojom živle. Radi sa tu ukryjú pred nakupovaním oblečenia spolu so svojimi ženami. Väčšinou si hru, či niečo k tomu príbuzné nekúpia, ale strávia tu čas a nemo si všetko pozerajú. Potom sa spýtajú výnimočne, či si môžu túto hru u nás vyskúšať. Raz si chceli vyskúšať aj PC hru priamo u nás. Asi im nič nevraví registrácia na Steame a podobne.
My s tým, ale rátame. Sme tu od toho aby sme hry nielenže predávali, ale aj zákazníka vzdelávali, informovali, rozšírili prehľad a robili dozor nad jeho deťmi. V konečnom dôsledku je to práca plná prekvapenia a žasnutia nad ľudskou povahou.
