Začnem asi všeobecným tvrdením o tom, že zombíci sú populárni. Kto tvrdí, že nie, tak pravdepodobne zaspal dobu a netuší nič o dnešných trendoch. Zombie fenomén dobil svet filmu a videohier. Keby sme chceli spočítať koľko filmov a hier s touto tématikou vyšlo za posledný rok, určite by sme sa poriadne zapotili.
Poľské štúdio Techland si tento fakt plne uvedomuje a preto ich posledné hry boli práve zasadené do sveta, zasiahnutého zombie apokalypsou alebo sa snažili vyplniť dieru na trhu svojou westernovou sériou Call of Juarez. Techland sa proste snaží byť inovatívny a podľa môjho skromného názoru sa im to darí. Žiaľ ani Call of Juarez a ani Dead Island neboli dokonalé tituly a trpeli množstvom neduhov, čo sa im však nedalo uprieť bola ich originalita a chuť priniesť do repetetívneho sveta videohier trochu inovácie.
V tejto recenzií budeme často skloňovať názov hry Dead Island. Je to jednoduché, nemôžeme ignorovať fakt, že Dying Light je v podstate pokračovanie tohto titulu. Základné herné mechaniky zostali takmer nezmenené a to znamená, že sa opäť stretneme s kombináciou akčnej hry s RPGčkom. To je ale základ, ktorý krásne fungoval v titule Dead Island a práve na tomto skvelom základe tvorcovia stavajú a pridávajú množstvo ďalších prvkov, ktoré titul Dying Light ženú do nebies žánru.
Bezpochyby je hlavným ťahákom titulu je parkour, ktorý je v hre spracovaný pomerne slušne. Postava sa hýbe skvele a prirodzene interaguje s prostredím a len málokedy narazíte na zásek, ktorý by vám znepríjemnil pocit z freerunningu. Parkour tak ako ostatné iné schopnosti v hre si vylepšujete za pomoci talentového stromu, do ktorého sa vám skúsenostné body pripočítavajú na základe vašich akrobatických kúskov v meste.
Keď sme takto nepriamo načali talentový strom, povedzme si o ňom niečo viac. Zložený je z troch hlavných vetiev , pričom každá je samostatne ohodnocovaná skúsenostnými bodmi.
Prvá, hlavná vetva, ktorú budujete plnením vedľajších a hlavných misií, poprípade prežívaním nocí mimo bezpečných miest. Tento strom sa volá Survivor a maximálny level, ktorý v ňom môžete dosiahnuť je stanovený na číslovku 25. Levelovanie tohto stromu vám prinesie všeobecné vylepšenia pre vašu postavu, ako príklad si uvedieme kapacitu inventára alebo luxusný záchytný hák, ktorý vám značne uľahčí šplhanie na vysoké miesta. Je nutné podotknúť, že v tomto prípade skúsenostné body nie len získavate ale dokonca strácate. Predstavte si situáciu, že dostanete 3000 XP za vedľajšiu misiu, hneď po tom sa vám podarí umrieť a hra vás pripraví o 2500 XP. V praxi to znamená, že ak často umierate, máte značný problém s levelovaním tohto stromu. Rozhodne zaujímavý nápad.
Druhá vetva nesie názov Agility, ako názov napovedá, vylepšuje vašu sebaobranu a parkour. Tento strom je samostatne levelovaný vykonávaním parkourových kúskov v hre, tak ako som spomínal už vyššie. Vylepšovaním získate väčšiu výdrž pri behu, rôzne únikové schopnosti, ako napríklad schopnosť odraziť útok nepriateľa rýchlejšie a mnohé ďalšie akrobatické vymoženosti. Maximálny level je taktiež stanovený na 25.
Posledný strom s názvom Power sa postará o zlepšenie vašich bojových schopností. Rôzne nové spôsoby útokov, väčšie poškodenie spôsobené zbraňami a samozrejme zvýšenie hit pointov vašej postavy, toto všetko si vylepšíte získanými skúsenostnými bodmi za boj s nepriateľmi. Ak sa vyberiete len tak na voľné potulky mestom za účelom vyvražďovania zombíkov, je vysoko pravdepodobné, že tento strom budete mať na najvyššej úrovni. Jeho strop je taktiež level 25.
Celá hra je rozdelená na dva odlišné spôsoby hrania. Odlišnosť autori pojali veľmi originálne a to tak, že cez deň ste lovec a v noci korisť. Všetko je ale aj o vašej šikovnosti a v prípade, že hru dostanete do rúk tak hra počas noci pre vás neznamená žiadny zásadný rozdiel.
Počas dňa jednoducho chodíte po meste, plníte misie. Nástrahy na vás síce čakajú na každom kroku ale vždy je možné pri troške šikovnosti z boja jednoducho utiecť alebo využiť prostredie vo svoj prospech. Cez noc je to ale iné... počas noci je všade temnota a čo je najdôležitejšie, je prítomnosť špeciálnych monštier, ktoré nie sú bežným nepriateľom a vždy je lepšie pred nimi radšej utiecť alebo sa im úplne vyhnúť. Každý z týchto špeciálnych nepriateľov hliadkuje svoj perimeter a reaguje na hluk. Tento fakt sa dá využiť aj vo váš prospech, pretože hra vám ponúkne množstvo predmetov, ktoré môžete vrhať na všetky strany. Najefektívnejším lákadlom je však petarda, ktorú keď hodíte na určité miesto, tak naláka všetkých nepriateľov v okolí.
Obrana proti špeciálnym monštrám je rôznorodá, ak sa rozhodnete s monštrami bojovať, tak si určite nezabudnite vziať UV lampu, ktorá síce monštrá nezraní ale vysaje z nich energiu a vy budete minimálne schopný utiecť. Neodmysliteľnou súčasťou prostredia sú všadeprítomné pasce, ktoré jednoducho aktivujete stlačením interakčného tlačítka, čo je dôležitejšie je správne načasovanie, ktoré určí efektívnosť danej pasce. V mnohých prípadoch je ideálne pasce a lákadlá kombinovať. Pre príklad uvediem výbušné auto, ktoré ja osobne často kombinujem s petardami. Najskôr hodím k autu petardu, ktorá priláka množstvo nepriateľov a následne na to spustím výbuch auta. Úspech zaručený.
Hra vás nenúti hrať v noci, ak jednoducho na trošku hororovejší zážitok nemáte žalúdok, jednoducho sa noci vyhnete tým, že zamierite do jedného z mnohých bezpečných miest na mape, ktoré si postupom hry otvárate. Vo väčšine prípadov sa jedná o zatarasené domy, zvonku zabezpečené UV svetlom, ktoré ako som už spomínal monštrá neznášajú.
Každé útočisko (safe hause) disponuje obchodníkom, posteľou a vašim osobným úložiskom v podobe cestovného vaku. U obchodníka nakúpite/predáte potrebné vybavenie, do vaku si uložíte aktuálne nepotrebné predmety, prípadne sa prezlečiete do jedného z mnohých outfitov, ktoré hra ponúka a musím uznať, že niektoré sú naozaj krásne a originálne. Čo sa týka postele, tá má jedinú úlohu – posúvať čas. V prípade, že začína noc jednoducho pribehnete k posteli a posuniete čas do rána. Je ale nutné podotknúť, že posteľ ponúka len posun do najbližšej noci a do najbližšieho rána, konkrétny čas by ste hľadali márne.
Fiktívne mesto, inšprirované architektúrou pochádzajúcou z Európy a Stredného východu, ktoré zasiahla zombie nákaza, je rozdelené na dve dominantné časti. Prvá, s názvom Slums má približne v strede dominantnú vežu, v ktorej sa ukrývajú preživší obyvatelia mesta. Celkové zasadenie je skôr okrajové, budovy sú nižšie a pri pohybe mapou nemusíte až tak dbať na bezpečnosť pretože pád zo strechy jedno alebo maximálne dvoj poschodového domčeku vás až tak strašne nezabolí.
Diametrálne odlišná je druhá hlavná lokácia hry, ktorá je zasadená do centra mesta, takže sa v nej nachádza množstvo vysokých budov a veží. Pohyb po mape je pomerne rozdielny a prináša veľký rozdiel v samotnej hrateľnosti. V časti Slums ste sa prevažne pohybovali po pevnej zemi, pričom ste len občas zavítali na strechy domčekov, no v časti s príznačným názvom Old Town (alebo tiež Sector-0) sa hra presunie na strechy vysokých domov. Použite záchytného háku je v tejto časti nevyhnutné a v prípade, že by ste si povedali, že nehodláte hru hrať štýlom, ktorý vám autori naservírovali, máte pred sebou pomerne nesplniteľnú úlohu. Na zemi je totiž obrovské množstvo nepriateľov a ulice sú pomerne úzke, preto je hranie na pevnej zemi v tejto časti pomerne obtiažne.
Titul Dying Light ponúka samozrejme aj množstvo menších lokácií, do ktorých zavítate v priebehu misií. Mám na mysli množstvo interiérov ako je napríklad laboratórium, škola alebo hotel. Nejedná sa o veľké lokácie ale určite vám spríjemnia herné chvíľky. Menšia, prechodová lokácia medzi Slums a Old Town je pomerne rozsiahla sieť kanalizácií (Sewers), v ktorých sa človek občas poriadne zapotí, pretože sú preplnené zombíkmi ale taktiež je v nich vyžadovaná značná šikovnosť pri používaní vašich freerunning schopností.
Verte, že nudiť sa nebudete, lokácie sú plné záhad a miest k odhaľovaniu. Osobne som sa mnohokrát pristihol, že už minimálne hodinu, len tak chodím po mape a odhaľujem. Prostredie je navrhnuté naozaj pekne a je v ňom stále čo robiť a to sa počíta.
Hra je tak trochu RPGčkom, aj keď veľmi by som to s týmto prirovnaním nepreháňal. Treba si uvedomiť, že označovať za RPGčko všetko, čo má talentový strom a nejaký ten crafting je skrátka nezmysel. Dying Light je predovšetkým hra akčná a v tomto smere sa jej darí výborne.
Na mape sa v určitých časových intervaloch obnovujú už zodvihnuté suroviny, ktoré sú nevyhnutné pre vaše prežitie. Od rôznych káblov, kávy, klincov po energetické tyčinky snáď v hre nájdete všetko na čo si len spomeniete. Tieto predmety sú rozdelené do troch kategórií a to zbrane, crafting a valuables. Zbrane sú samozrejme po vzore svojho predchodcu prevažne chladné ale čas od času sa dostanete i k nejakej vrhacej a v tom najlepšom prípade sa vám do rúk dostane nejaký ten samopal alebo brokovnica. Podotýkam, že strelné zbrane sú pomerne k ničomu a hrať s nimi je pomerne krkolomná záležitosť, ale aby som zase autorom nekrivdil, tak si myslím, že odviedli omnoho lepšiu prácu ako v Dead Island. Hra je jednoducho robená skôr na chladné zbrane a to si treba uvedomiť.
Meče, sekery, kladivá, hasáky, krompáče, lopaty, baseballové pálky to je len malá ochutnávka zbraní, ktoré v hre nájdete. Každá z týchto zbraní má vopred určenú svoju životnosť, takže zabudnite na to, že si nájdete niekde sekerku, ktorá sa vám páči a jednoducho s ňou dohráte celú hru. Nie, ani náhodou. Zbraň je možné vylepšiť za pomoci takzvaných blueprintov, ktoré dodajú zbrani rôzne efekty – oheň, elektrina, jed a tak ďalej, je ich množstvo a prevažne tieto plániky získavate z prehľadávania okolia alebo za vedľajšie misie. Jednotlivé zbrane majú vopred stanovený počet opráv, keď tento počet vyčerpáte, jediné čo vám ostáva je zbraň vymeniť, iná cesta nie je.
A čo príbeh? Osobne si myslím, že príbeh, aspoň ten základný je priamočiary, predvídateľný, občas naivný a nelogický ale nie je to tak hrozné. Dead Island na tom bol oveľa horšie.
Príbeh sa točí okolo agenta menom Kyle Crane, ktorý bol vyslaný do Harranu za účelom získania tajného spisu. Hneď po zoskoku z lietadla (hneď, myslím do 10 sekúnd) ste napadnutý skupinou zombíkov a keďže jeden z nich dostal chuť na vašu ruku ste okamžite nakazený. Našťastie existuje protilátka, ktorá zombie mutagen dokáže utlmiť ale bohužiaľ len na krátku dobu. Táto látka je každý deň zhadzovaná vládou lietadlom priamo do zóny. O tieto dodávky medzi sebou bojujú obyčajní obyvatelia, ktorí chcú jednoducho prežiť so zločineckou skupinou menom Reis, ktorá je vedená rovnomenným psychopatom, ktorý s Antizinom hnusne kšeftuje a ťahá peniaze z nevinných občanov, ktorí sa snažia len prežiť. Ďalej neprezradím, prezradím len toľko, že zombíci sú len kulisou, ozajstný konflikt v Harrane je medzi samotnými občanmi, ktorý uviazli v karanténe.
Zámerne som si nechal túto časť na koniec, pretože budem stručný... Dying Light ponúka kooperáciu až štyroch hráčov a dokonca asymetrický multiplayer po vzore titulu Evolve. Kooperácia je hrateľná okamžite po odohraní pomerne dlhého tutoriálu, ktorý keď zvládnete, tak začínajú hodiny a hodiny zábavy v partii kamarátov. Hra vás vôbec neobmedzuje, celý príbeh od začiatku až do samého záveru je možné hrať spolu a to je výborné. Množstvo titulov sa prezentuje výbornou kooperáciou ale pri náznaku nejakej príbehovej misie všetko konči (príklad Far Cry 4, ktorý umožňoval hrať v kooperácií len vedľajšie činnosti).
Ak máte náladu na to, postaviť sa svojim kamarátom čelom ani to nie je pre Dying Light problém. Do hry sa môže zapojiť piaty hráč, ktorý sa stáva zombíkom a hra na mačku a myš môže začať. Tento mód je dostupný len v noci, pretože hráč nezastáva rolu bežného zombíka ale nočného monštra. Rýchly pohyb, nočné videnie, vlastný strom skúseností to je len malý náznak toho čo na vás čaká. Rozhodne ďalšie veľké plus pre tento titul.
Čo povedať záverom? Ak by som hre mal niečo vytknúť, tak by toho nebolo mnoho... Až na pár problémov, ktoré vás postihnú občas pri freerunningu (myslím pohľad z prvej osoby), prehnaných grafických efektov, ktoré jednoducho nejdú vypnúť a tak trošku tupým príbehom (ruku na srdce, tu fakt o príbeh nejde) je hra naozaj skvelým zážitkom. Hracia doba titulu sa pohybuje okolo 20 hodín ale to iba v prípade, že sa poženiete za príbehom, čo by ale bola veľká škoda, pretože hra ponúka doslova gigantické množstvo vedľajších misií, ktoré sú mnohokrát vtipné a originálne, dokonca mnohokrát originálnejšie ako tie príbehové.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Cenega
Recenzovaná verze: PS4