Je to už pekná porcia rokov, čo som sa absolútnou náhodou dopracoval k univerzu Zaklínač z poľskej dielne uznávaného spisovateľa menom Andrzej Sapkowski. Na prelome druhého tisícročia by ste ma zastihli skôr v šenku než niekde s knihou v ruke, ale aj napriek tomuto faktu som si cez všetok odpor k čítaniu, ktorý pramenil z nudných školských povinností, našiel cestu do toho čarovného sveta zvaného lyricky Wiedźmin. Navnadený hraným seriálom s nulovým rozpočtom som peniaze, pôvodne určené na čarovné kúzlo premeny pečienky v kameň mudrcov, vymenil za poviedky a romány nesúce jednoznačný odkaz originálnej fantasy. Čítanie sa razom pre mňa stalo dôležitejšie než hranie video hier a spoznávanie rozsiahleho sveta, s charizmatickým sprievodcom v hlavnej úlohe, bolo ako príchod novej drogy do kláštora. Razom som nielenže hltal tlačené písmo, ale dokonca, začal som sám tvoriť a písať svoje prvé poviedky. Natoľko geniálne je pre mňa dielo Sapkowského a natoľko odlišné od zbytku iných kníh je univerzum menom The Witcher. Spoločnosť CD Projekt, ktorá pôvodne v Poľsku začínala ako malý lokálny distribútor hier pre stolné počítače, musela moje nadšenie zdielať tak nejak podobne, keďže sa v roku 2007 postarala ako prvá o videoherné spracovanie Zaklínača a odštartovala tak trilógiu, ktorá jej meno vytiahla z malej špinavej diery v Krakowe priamo do celého sveta. Divízia RED je dnes čistá tlačiareň na peniaze a k radosti všetkých fanúšikov predlohy, im pred desiatimi rokmi umožnil Sapkowski posunúť jeho víziu na interaktívnu úroveň. Predpokladám, že sa teraz veľa z vás nechápavo pýta, prečo začínam recenziu ku hre The Witcher 3: Wild Hunt takto rozvláčne. Vedzte, že nie každý sa dostal k dobrodružstvu Geralta z Rivie priamo od studnice jeho zrodenia a presne v tom duchu nemôže teraz každý pochopiť význam tejto hry do takej miery, aký si zaslúži! Ja sa vám v nasledujúcom texte pokúsim zhrnúť ten pocit, keď vám kniha ožíva rovno pred očami a vaše ruky sa stanú tvorcom stoviek príbehov, ktoré ste nikdy nečítali ale zároveň ste o nich snívali.

Presne v duchu tejto veštby či proroctvu od Ithlinne, by sme mohli započať dejové posunutie od druhej časti série Witcher, ktorá má práve skončiť podtitulom Divoký Hon. Ten je ústrednou dejovou linkou, či nazvime to hlavným cieľom putovania nášho bieleho vlka krajinou Severnej ríše. Wild Hunt a teda Divoký Hon je mýtická jazda a eskadra smrti, ktorá sa zjavuje, aby priniesla smrť v podobe krutého mrazu a tak rýchlo ako príde aj záhadne zmizne. Vyvolené dieťa či prekvapenie, ako je nazývaná krásna Ciri, sa vytratí svojmu otcovi a vládcovi Nilfgaardu, menom Emhyr var Emreis, a prenasledovaná touto armádou ľadových vrahov zamieri neznámo kam. V tom nastupujete na scénu práve vy ako slávny Geralt z Rivie, Zaklínač a najlepší stopár široko ďaleko, nevraviac o osude, ktorý vás zviazal s princeznou z Cintry. Tento dejový medzník by sa dal pokojne aplikovať na akúkoľvek románovú predlohu v knižnej väzbe a preto musím scenáristom z CD Projektu už teraz začať tlieskať, keďže sa im podarilo nádherne nadviazať na otázky položené pred dávnymi rokmi a začleniť ich do bezkonkurenčného diamantu zo sveta hier. Je jedno nakoľko stroho vám dej bude na začiatku pripomínať tú či onú poviedku. Čím viac sa začnete preplietať nitkami príbehov, tým viac sa do nich zamotáte ako mucha do pavúčej siete a nebudete chcieť nič iné, len nech vás ten pavúk ohlodáva čo najdlhšie. Posun konceptu od prvej časti po trojku doznal obrovských rozdielov. Ak si odmyslíme vyvrcholenie deja pomocou viacerých možných koncov (v tomto prípade ich je až 36!) a budeme sa sústrediť na dopad hrateľnosti z pohľadu RPG prvkov, vo výsledku nám vypadne akčná RPG hra akú ste ešte nikdy nevideli a necítili.

Z akejsi formy kapitol sa Dziki Gon (prepáčte ale tá poľština proste pasuje k tejto IP ako ryť na šerbeľ) dostáva do otvorenej mapy, a teda sandboxu. Geralt dostáva konečne pod svoje vypracované pozadie koňa a Klepna, ako familiárne nazýva každú kobylu, sa stane vaším hlavným dopravným prostriedkom Severnej Ríše. Jej kopytá budú znieť na cestách do Novigradu či mesta Wyzima a pomôžu vám dosiahnuť videoherného orgazmu niekoľkokrát denne. Zabudnite na The Witcher 2! To, čo sa otvára s príchodom trojky, je doslova iná liga a iná hra. Málokedy začínam recenziu popisom technickej stránky či grafiky celkovo, ale v tomto prípade urobím jednu malú výnimku. S príchodom next-gen konzol nás neustále vývojári bombardujú frázami o grafických orgiách a neviem akých hodoch, z ktorých si máme sadať s prepáčením rovno na prdel. Doteraz som tieto promo reči bral samozrejme s rezervou a sústredil sa na očakávania v segmente hrateľnosti. Divoký Hon ale od prvého prebudenia v lese, od prvého západu slnka, od prvej zmeny počasia, jednoducho od prvého momentu prepisuje dejiny kvality počítačových hier. Dynamické počasie, kedy búrka doslova láme kôru brezy hneď vedľa vašej hlavy, vytvára ruka v ruke s kvalitou textúr neopísateľný zážitok. Asi každý z vás niekedy počul o hre Oblivion. V dobe kedy vyšla som pravidelne navštevoval kamaráta uňho doma a sledoval ho pri hraní tejto RPG. Jeho pohyb po mape na koni alebo peši by sa dal prirovnať k pohybu chromej korytnačky s artritídou. Vždy mi vravieval: "Ja si tú prírodu a prechádzky hrou doslova užívam." Skrátene: chodil jak posraný a mňa to neskutočne vytáčalo! Do nedávnych dní by ma nikdy nenapadlo, že sa začnem pri hraní nejakej video hry správať absolútne a do bodky rovnako. Vodiť Geralta cez čarovný ba až magicky reálny svet ako z knihy bol pre mňa zážitok na celý život. Krajina si skutočne ide svojim tempom. Jednotlivé dediny sú rušné v závislosti od miery chudoby ich obyvateľov. Bohatí sa bavia vo svojich hradoch a spodina živorí v chajdách. Každá vrstva má svoje problémy a tie sú ústrednou témou hlavnej časti bočných misií.

Rybári cez deň lovia pri jazierku ale v noci sa berú do bezpečia, keďže z neďalekej bažiny začínajú vyliezať príšery (v tomto prípade Topivci). Dve klebetnice na rohu ulice sa rozutekajú k domovom okamžite ako sa spustí náhly lejak a ozve sa hromová rana. Takýchto jednoduchých ale účelných príkladov by som mohol sypať z rukáva svojej koženej tuniky stovky ale vás v tomto prípade musí hlavne zaujímať, že svet tretieho Witchera je neskutočne reálne spracovaný a opisovať vám pohyb zvere po lesoch by bolo len krátenie vášho zážitku z hry samotnej. Prejdem radšej na už spomínané RPG elementy. Kto hral prvú časť z tejto trilógie, si asi ešte dnes spomenie na prehnane komplikovaný strom vývoja hlavnej postavy. Nech už ste hru dokončili niekoľkokrát po sebe, stále ste nemali aktivované všetky možnosti a prvky boja či mágie. U tretej časti sa autori zase rozhodli trocha skresať tento košatý dub a samotná hrateľnost je tu zastúpená v základných akčných prvkoch. Tie si rozdelíte na cesty dvoch mečov. Strieborný na príšery a Železný na ľudí. Po dosiahnutí určitého počtu EXP bodov (či už za boj alebo plnenie misií) obdržíte body a tie následne prideľujete k vami zvolenému prvku vylepšenia. To sa týka aj základnej mágie či znamení, ktoré náš Geralt aplikuje pri boji. Inak ostalo všetko po starom. Brutalitou sa nešetrí a meč ktorý mieri na krk, pošle na zem hlavičku v krásnom videu so zakončením. Krv ostáva nejaký čas nielen na oblečení ale samozrejme aj na predmetoch. Komu sa zdalo v minulej časti dosť nudné miešanie lektvarov počas meditácie, ten bude určite potešený, keďže stačí jednotlivé substancie na alkoholovej báze pospájať len raz a tie sa následne budú obnovovať v závislosti od času strávenom meditáciou.

Menu hry prešlo kompletnou premenou, keďže autori počúvajú svojich zákazníkov a snažia sa im čo najviac vyhovieť. Teraz je alchýmia ako aj prideľovanie itemu v čitateľnejšej forme a hráč má okamžite pohľad o novom predmete v menu a to vrátane popisky. Určite poteší možnosť nákupu vybavenia pre našu Klepnu, a tak väčšie brašne či kvalitné klapky na oči budú pre vás tou správnou investíciou. Kto by zase chcel oponovať a tvrdiť, že to je vyhadzovanie orénov do latríny, tak mu promptne odpoviem, že klapky na oči u vášho koňa môžu rozhodovať o živote a smrti. Pri pohybe krajinou sa stanete často terčom útoku a tento moment prekvapenia poplaší kobylku a tá vás môže zhodiť. Ak jej ale kúpite kvalitné kožené klapky na jej veľké čierne oči, eliminujete možnosť narazeného zadku o päťdesiat percent. To už sa veru oplatí, či nie!? Nemal som čas rátať všetky kabáty, vesty, nohavice, rukavice, slipy, trenky, ponožky či podprsenky, ktoré si v hre môžete zakúpiť, ale je jasné, že by sa jednalo o horibilné číslice. Všetko, do čoho Geralta navlečiete, sa reálne premení aj na jeho vzhľade a tým pádom návšteva holiča či krajčíra otvorí doteraz netušené možnosti. V krátkosti sa ešte vrátim k pohybe po mape. Okrem koňa je tu pre vás samozrejme aj presúvanie po vodnatých plochách. Ak sa nebudete utužovať čo by plavec a loviť stratené poklady na dne jazier, môžete skočiť do akejkoľvek lodi a plaviť ako morský vlk, teda biely morský vlk. Nie je asi treba opisovať tú scenériu pri západe slnka a napnutých plachtách. Ostatne, to vám krásne ukážem v pripravovanej video recenzii.

Vegetácia nebude zdrojom nadšenia len z pohľadu grafiky. Každý dobrý bylinkár, ktorý si ku dobre fľaške vína rád zapáli sušený kozí pisk, určite podobne ako ja zoberie prútený košík a začne zbierať všetky byliny v okolí Severného Kráľovstva. Tie následne bude spájať v sekcii alchýmie a zlepšovať si tak vybavenie na boj či prípravu. Apropo náročnosti a do akej miery sa musíte v hre snažiť. Štyri stupne náročnosti a každý samozrejme núti hráča k oveľa väčšej opatrnosti. Nezabudnite, že pri sandboxe s nejakým postupným zvyšovaním levelu, si hráč musí vopred naplánovať aký kontrakt či misiu uprednostní v závislosti od skúseností. Na toto vám poslúži jednoduché prezretie daných úloh, ale hra nikomu s levelom 5 nezakazuje vyraziť na lov Leshensa (kombinácia jeleňa starej klobásy a mŕtveho tela) s levelom 55. Je už ale otázne, či z tejto nerovnosti síl dokážete niečo pozitívne vydolovať. Nikdy doteraz som v žiadnej hre nevidel natoľko komplexný systém rozhovorov a ich dopad na dej. Hráč má vždy viac ciest akými viesť rozhovor a tým získať nové a nové informácie, ktoré by mu za iných podmienok nikto nevydal. Geralt bude stretávať starých známych z románov ale aj nové charaktery, ktoré mu ponúknu realizovať sa v povolaní Zaklínača a teda mutanta stvoreného na lov prízrakov a príšer. V minulej časti sme v dlhodobej úlohe strácali zuby pri pästných súbojoch. V trojke si naopak sadneme za úplne novú kartovú hru, ktorú na celej čiare musím vyhlásiť za najlepšiu mini hru vo videohernej histórii (ja viem, ja viem, opakujem sa, ale je to nutné). Jej koncept nepredstavuje hodiny mučivého študovania pravidiel, ale aj cez tento fakt vám môže ponúknuť hodiny zábavy a krásny relax pred vonkajším svetom univerza.

Nastavenie hry je rovnako prístupné väčším úpravám a hlavne schéma HUD ikoniek ako aj ich veľkosť ponúka možnosť variácií pre každého. Nechcete si kaziť výhľad? Všetko je možné vypnúť či zmenšiť. Zvlášť zaujímavou výzvou môže byť vypnutie mapy a hranie ako skutočný prieskumník. Dĺžka hrania u Zaklínač 3: Divoký hon je veľmi subjektívny pojem. Základný čas pri väčšine bočných úloh sa vyšplhá až ku stovke hodín. Kto by chcel preletieť cez hlavné misie a ochudobniť sa tak o desiatky hodín kvalitnej zábavy, bude mu to samozrejme umožnené cez fast travel, avšak toto vôbec neodporúčam. Zvuková stránka je identická s kvalitou, ktorú CD Projekt preniesol do svojich trailerov. Poľské chorále a gotické tóny sú striedané s krásnymi melódiami zvuku vetra a flauty. Anglický dabing, ako aj ten poľský, prináša odlišné prvky atmosféry a keďže samotného vládcu okupantov si zobral na paškál Charles Dance (Tywin Lannister - Game of Thrones), nie je nutné to ďalej rozvádzať. Rovnako moja poklona smeruje k českej lokalizácii formou tituliek. Počas hrania som nezbadal jedinú chybu v texte, čo pri takom množstve dialógov a preložených predmetov či nápisov je skutočne udivujúce. Kto pozorne čítal a robil si poznámky z tejto recenzie, si určite všimol že som nevyslovil jediné negatívum. Nie žeby ich Divoký Hon pár nemal, považujem ich ale zase niečo, čo napraví budúci update a podtrhne tak len moje slová o hre roku. Aby som ale dostál svojej povesti, tak sem tam doskočí nejaký vzdialený objekt či voda sa premení na čierne more, avšak jedná sa o tak banálne chybičky, že nemá cenu ich aplikovať do konečného čísla. Asi už teraz dobre tušíte čo nastane. Zhlboka nádych a výdych, ideme nato.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Cenega