Navzdory tomu, že nie som prehnane nadšený z čoraz preferovanejšieho trendu vydávať hry formou epizód v digitálnej podobe, u projektu Blues and Bullets som rád spravil výnimku. Faktom a dôvodom pre toto moje rozhodnutie je neustály ba až chorobný hlad po adventúrkach v štýle Noir, kde sa moja duša dostáva do tej správnej nálady, samozrejme za predpokladu, že je o čo stáť po stránke kvality. O tú sa v tomto prípade postaralo mladé štúdio A Crowd of Monsters a za zaujímavým názvom, ktorý v sebe kombinuje ladnosť smutného zvuku so smrteľnými nástrojmi naše doby, ukrylo mix historických postáv s akčnou adventúrkou v uhrančivom art kabáte.

Príbeh sa začína predstavením dvoch reálnych ikon z amerických dejín, kde na jednej strane stojí obhajca práva, a to agent prohibície Eliot Ness (1903-1957), ktorého úhlavným nepriateľom nie je nikto iný než samotný Al Capone (1889-1947). Ocitáme sa logicky v meste Chicago, kde si okrem kvalitných grilovaných rebierok, môžete zájsť na verejný súd s nejakým tým sicílskym mafiánom a je to práve veľký Al, kto sa po prepustení z vezenia skontaktuje so svojím niekdajším prenasledovateľom a požiada ho o pomoc. V meste už roky za záhadných okolností miznú malé deti. Krabice od mlieka si už nekúpite bez fotky stratenej ratolesti a samotná polícia nestíha bojovať s organizovaným zločinom a ešte pritom pátrať po nezvestných deckách. Al Caponeho vnučka sa však bohužiaľ pridá na rastúci zoznam týchto unesených ratolestí a keďže sám boss podozrieva z únosu niekoho z vlastných, siahne po jedinom možnom mene, ktoré vždy reprezentovalo česť a boj za spravodlivosť, a po jedinom mužovi, ktorému môže dôverovať.

Hlavnou postavou Blues and Bullets je teda Eliot Ness a práve neho si v prvej epizóde z piatich zoberiete pod svoje ruky a pokúsite sa rozmotať celé to klbko záhad, kde jedna vražda stíha druhú a kde to správne rozhodnutie môže znamenať záchranu desiatok životov. Začnem artom, ktorý už z obrázkov asi nie je treba nejako podrobne preberať. Hra je čisto v čierno-bielom spracovaní, kde sa zmysel pre detail zvýrazňuje ostro červenou farbou. Hustá červená krv alebo riedke červené víno, tento efekt mal vždy vo svete videohier neuveriteľné čaro a v tomto podaní je jeho sila natoľko enormná, že dokáže prekryť aj kvantum technických nedostatkov. Hlavný hrdina ako agent vo výslužbe už dávno nezatvára zločincov ale naopak, každé ráno otvára dvere svojho bistra menom Blues and Bullets. Vekom preverený pragmatik so zmyslom pre detail vám bude počas hrania rozprávať príbehy zo svojej bohatej policajnej kariéry, a to v štýle hlasu z vlastného podvedomia. Presne tak ako sa odohrávali klasické Noirove detektívky zo zámoria v šesťdesiatych rokoch zlatej americkej kinematografie. Ak by som mal tento prvok a vôbec atmosféru príbehu a jeho prezentácie prirovnať k nejakej hre z posledných rokov, tak by to určite bol kultový projekt Deadly Premonition, ktorý ako keby vypadol z geniálnej mysle Davida Lyncha.

Technická stránka je však katastrofálne zastaraná a to do takej miery, že keby hra vyšla na začiatku minulej generácie konzol, označili by ste ju za menej než priemernú. Animácie postáv, a to vrátane tých hlavných, sú toporne strnulé a bohužiaľ kazia výsledný dojem z hrania. Ako som ale už vyššie spomenul, umelecký art a dobovosť in-game dizajnu, tento veľký mínus do určitej miery dokáže prekryť (nie nadarmo ma napadlo vyššie práve Deadly Premonition, ktoré prevalcovalo hráčov hlavne vďaka príbehu a nie slabej technickej stránke). Systém rozhovorov je však príjemným potešením, keďže hra neustále ponúka hneď niekoľko možností z akých vybrať tú správnu cestu pri vedení rozhovorov a čo je dôležitejšie, vždy je hráčovi ponúknuté duo hlavných ciest kadiaľ sa vydať a utvoriť iný vývoj pre príbeh. Na konci kapitoly vás potom hra oboznámi s percentuálnym progresom voči možnostiam akým viesť vyšetrovanie. Ste detektív, ktorý má za úlohu zbierať stopy a následne ich spájať do určitých záverov. V tomto bode nemám autorom čo vytknúť a opäť sa tu snažia tlačiť na noirove oko hráča a za každým podareným záberom z automatickej kamery (pohyb postavy je čiste vo vašich rukách, avšak obraz má v réžii hra) nasleduje úderný hudobný podklad či zaujímavá časť dialógu. Vašou úlohou je teda len dávať pozor a vyvodiť správny záver.

Blues and Bullets má asi tak pomalý rozbeh ako každá hra tohto typu. Zo začiatku musíte absolvovať jednoduché zoznámenie s akčnými prvkami (dôjde aj na streľbu, pri ktorej sa hráč kryje za predmety a intuitívne posiela guľky do tiel protivníkov) a prehryznúť fakt, že v hre toho moc nenabeháte a akákoľvek interakcia s okolím sa striktne drží podstatných vecí okolo príbehu. Od hry v žánre Noir už automaticky očakávam úžasnú zvukovú kulisu. Štúdio A Crowd of Monsters tento môj požiadavok naplňuje do posledného detailu, a tak musím pochváliť nielen nádhernú ústrednú skladbu so sexi ženským hlasom ale aj samotné melódie, ktoré sprevádzajú hráča na jeho ceste za špinavou a mokrou spravodlivosťou. Prvá epizóda je teda len malou ochutnávkou toho, kam sa dúfam bude posúvať kvalitná dejová linka celej hry. Po vzore seriálového trendu utne svoj dej presne v momente, kedy s otvorenými ústami sledujete, čo sa to deje a okamžite vo vás vyvolá chuť pokračovať ďalej. Aj preto nenávidím hry vydávané formou epizód. Kto má teraz tak dlho čakať na pokračovanie?!

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti A Crowd of Monsters