Sériu Borderlands vám asi nemusím predstavovať, rovnako ani štúdio Telltale Games, ktoré sa v posledných rokoch preslávilo svojimi epizodickými hrami inšpirovanými práve rôznymi známymi značkami. Práve oni sa po vzájomnej dohode so štúdiom Gearbox rozhodli, že sa pokúsia previesť nehostinný svet Pandory do hávu interaktívneho filmu. Z minulosti už mali skúsenosti s nadväzovaním na herné klasiky (Monkey Island, Sam & Max), ale v daných prípadoch išlo o adventúry a tvorba Telltale spočiatku obsahovala adventúrnych prvkov viac až do vzniku The Walking Dead viac než dosť. Borderlands sú ale predsa len iným žáner. Ale kupodivu to vlastne funguje a napráva známym tvorcom reputáciu.

Telltale Games v posledných rokoch spohodlneli. Po obrovskom úspechu The Walking Dead daným aj rovnomenným televíznym seriálom si uvedomili, že sa vlastne ani nemusia príliš snažiť a začali hrať na istotu. Ich engine sa už roky nemení, hernej náplne ubúda a dokonca ani tie rozhodnutia už nemajú poriadny dopad. Prvá séria zombie hitu ich ešte dokázala predávať, v druhej už bolo badať, že si na tom nedávajú veľmi záležať. Obe série však po príbehovej stránke fungovali a podobne aj pozitívny prijatý The Wolf Among Us. U Game of Thrones sa už ale kritickejšie ohlasy bolo počuť hlasnejšie (aj keď nie úplne zaslúžene, gradácia smerom ku koncu je vynikajúca) a aktuálny Minecraft: Story Mode sa taktiež nezdá byť stopercentnou trefou do čierneho. Do istej miery za to určite môže aj fakt, že si v posledných rokoch naberajú veľa projektov a jednoducho im nestíhajú venovať adekvátnu starostlivosť. Aj preto si vážim, že u Borderlands to veľmi nevidieť.

Tales vychádzajú z herného kánonu a plne zapadajú do udalostí tohoto univerza. To v praxi znamená, že nielenže sa pozriete na známe miesta, ale stretnete sa aj so známymi postavami. Ako niekto nepoznamenaný Pandorou však môžem zodpovedne vyhlásiť, že príbeh si môžete užiť aj bez hlbších znalostí. Pravdepodobne vám unikne viacero narážok na rôzne udalosti, nebudete presne vedieť, ktorým postavám vdýchol život už samotný Gearbox, ale možno vo vás zase prebudí záujem si to zistiť. Ak totiž niečo nemôžem Telltale upierať, tak to, že stále sú majstri v tvorení príbehov. Ani oni sa nevyhli zaváhaniam, ale dokážu sa bez problémov adaptovať na ľubovoľnú tému. Podľa všeobecných názorov sa im to aj tentokrát podarilo na jednotku.

Príbehová schéma Tales sa však bežne zaužívanej predsa len trochu líši tým, že väčšinu diania prezentuje cez flashbacky. Príbeh v prítomnosti sa teda vyvíja skôr pozvoľna, keďže predošlé udalosti smerujú práve k nemu. Nielen v seriálových kruhoch však ide o osvedčenú fintu a nedá sa povedať, že by vyložene prekvapila. Podstatné je, ako s ňou scenáristi vedia narábať a v tomto prípade musím chváliť. Dej je rozprávaný doma charaktermi a nielenže si užijete niektoré konkrétne udalosti z dvoch pohľadov, ale prirátajte k tomu aj fakt, že nie vždy sa ich verzie zhodujú a dôjde aj na rôzne prikrášlenia a prekrúcania faktov. K tomu pridajte aj občasné uťahovanie si zo zaužívaného klišé ("Naozaj sme našli tento predmet práve, keď sme sa k nemu dostali v rámci rozprávania príbehu? Aká náhoda.") a funkčný čierny humor. Za zmienku stoja aj skvelé intrá jednotlivých epizód s parádnou hudbou. No a hĺbku, či prepracovanú psychológiu postáv, tu snáď nik súdny nehľadal.

Aj keď je samotná kostra relatívne jednoduchá, nájde sa v nej priestor aj na zvraty (niekedy ozaj nečakané) a baví celý čas od začiatku do konca. V centre diania sú Rhys a Fiona. On je kancelárska krysa Hyperionu, ona je známa Pandorská podvodníčka. Osud ich dá náhodou dokopy a rýchlo, hoci nie úplne dobrovoľne, spoja sily pri hľadaní strateného kufríka s 10 miliónmi dolárov a hlavne bájneho vaultu s mimozemskou technológiou. Obaja sa ako úplne nové charaktery vydarili a pomáha im kvalitný dabing (ostrieľaný Troy Baker, nemenej skúsená Laura Bailey). Ale samotnú zápletku netiahnu len oni a ich vzájomné podpichovanie. Dobre písaní sú aj "sidekickovia", či záporáci a rozhodne to nie je len o Rhysovi a Fione, akoby sa mohlo javiť. Vďaka spracovaniu si nepochybne obľúbite aj robotické postavy, ako napríklad Loader Bota. Palec nahor.

Pozitívnym dojmom výrazne pomáha viacero prvkov. Borderlands vždy boli prevažne akčnou hrou a je sympatické, že, že na nedostatok adrenalínu sa nemôžete sťažovať ani u Tales. Konverzácie medzi postavami stále tvoria základ, ale akonáhle vás dej vhodí do víru akcie, nie je priestor na vydýchnutie. Už prvá epizóda ma pohltila pasážou v aréne, ktorá by vo filmovej podobe nezapadla ani v porovnaní s posledným Šialeným Maxom, ale aj nápaditosť pochopiteľne vykazujú aj momenty mimo vozidiel. Či už je to našľapaný súboj na konci Catch a Ride. A to nie je nič proti epickému finálovému súboju - až ten názorne ukazuje, ako spracovať QTE mimoriadne zábavným a pritom nijak zvlášť frustrujúcim spôsobom. Nie všetko sa pritom točí okolo inak QTE, napríklad schovávačka so streleckými vežičkami v už spomínanom Catch a Ride od vás vyžaduje trpezlivosť a správne načasovanie a neostane len pri nej.

Zďaleka najväčšie prekvapenie sa však týka samotných volieb. Už som si od toho odvykol, ale po dlhšej dobe som mal dojem, že skutočne majú význam a dokonca sa prelínajú naprieč všetkými epizódami. Príbeh ako taký je samozrejme prísne lineárny, ale ovplyvniť toho môžete relatívne dosť. Keď dôjde v závere na istý výber, pochopíte. Naviac Tales sú zatiaľ prvou hrou od Telltale obsahujúcou prvky rozvíjajúcej sa romancy, čo je bonus navyše. Uznanlivo kývam hlavou aj nad výrazne väčšou mierou interaktivity. iste, herné prvky sú stále osekané na minimum a zaseknúť sa nedá na niečom, ale nielenže vám hra občas dovolí dôkladnejšie skúmať vybranú lokalitu, alebo komunikovať s postavami, ona vám toho dovolí ešte viac. Rhys má totiž v oku ECHO implantát umožňujúci mu skenovať prostredie, respektíve osoby, Fiona zase disponuje neomylným talentom na hľadanie peňazí a tie sa vám hodia. Je len na vás na čo ich použijete, či za ne kúpite cennejšiu masku, upravíte si karavan, alebo si ich necháte na neskôr. V oboch prípadoch každopádne ide o osviežujúce prvky. Na výber máte niekedy aj rôznu zbraň, či aspoň guľku, ktorou chcete páliť.

V predchádzajúcich odstavcoch som sa kritike vyhýbal, ale ani Tales nie sú dokonalým zážitkom. Stále sa však nemôžem zbaviť dojmu, že by sa to dalo aj o niečo lepšie. Načo nám je klasický inventár, keď použivanie predmetov prebieha automaticky? Prečo je akékoľvek potenciálne puzzle vždy zhodené maximálne triviálnym riešením? Prečo nie je možné dialógové akcie pri opakovaní pasáží zrýchliť? Prečo niekedy nezáleží na úspechu v QTE? Prečo sa nám tvorcovia neustále snažia vsugerovať, že dotyčná osoba si našu reakciu zapamätá, keď to nakoniec nemusí byť pravda? Nemohlo by byť samotné prostredie detailnejšie? A čo takto konečne nový engine? Je síce fajn, že s týmto starým si ho užijú aj majitelia slabších strojov a do komiksovo ladených projektov ako The Walking Dead a Tales from the Borderlands sa hodí, ale inde už grafická stránka a trochu zastaralé animácie pôsobia rušivo. Je otázne, či na to vôbec majú schopných ľudí a presvedčený úplne nie som. Bez ohľadu na to - Odhliadnuc od svojim spôsobom prelomového The Walking Dead som počnúc The Wolf Among Us nehral zábavnejšiu Telltale hru. Aj šok môže byť príjemný.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Telltale Games