Spomínate si, keď sa v roku 2011 na HBO prvýkrát objavila Hra o Tróny na motívy knižnej série Pieseň ľadu a ohňa od George R.R. Martina? Tá síce vôbec nebola neznáma, ale málokto očakával podobné masové šialenstvo, ktoré sa strhlo prakticky okamžite a vďaka seriálu ju začalo čítať množstvo nových fanúšikov. Nikoho asi neprekvapilo, že na úspechu sa snažili zviezť aj herní vývojári. Dočkali sme sa stratégie s prívlastkom Genesis, či rovnomenného RPG od štúdia Cyanide, ale dieru do sveta neurobili. Inými slovami, ich kvalita bola nevalná. To sa pokúsili zmeniť Telltale Games priamo v spolupráci s HBO, či osobným konzultantom George R.R. Martina. Čo by sa už len mohlo pokaziť?

Rovno napíšem, že Telltale si svojim spôsobom odhryzli trošku väčšie sústo, ako by boli schopní zvládnuť. Hry o tróny je doteraz najambicióznejšia látka, na ktorú sa pokúsili nadviazať a tentokrát im to nevyšlo stopercentne. Pritom zápletka točiaca sa v zásade okolo nového rodu Forresterovcov (čo nie je tak celkom pravda, sú veľmi krátko spomenutí aj v knihách) a čiastočne previazaná s udalosťami seriálu, neznie vôbec ako zlý nápad. Ani nie je, ale v konečnom dôsledku sa s ním spája pár očividných problémov.

• 1. Tí, čo nečítali knihu to naplno neocenia, pretože sa budú strácať v záplave mien nesúvisiacich priamo s hrou. Hra sa pritom nijak zvlášť nenamáha všetko vysvetľovať a to ani cez kódex, priamo počíta s tým, že máte určitý prehľad.
• 2. Tí, čo knihu čítali a vedia, akými kľučkami sa bude uberať seriálový dej, budú vybrané momenty viac-menej predvídať. Takže budú napríklad vedieť, že nemá zmysel niečo podniknúť proti postave, ktorá je ďaleko dôležitejšia z pohľadu väčších udalostí a podobne.
• 3. Rod Forresterovcov pôsobí sympaticky, ale je tak trochu vidieť, že ich členovia a ich osudy s menšími obmenami nápadne kopírujú rod Starkov. Nie je to priamo chyba, ale nezaškodila by trochu väčšia miera invencie.
• 4. Dialógy sú citeľne slabšie. Kým predloha je plná silných konverzačných výmen a zapamätateľných hlášok, v hernej verzii často pôsobia všedne. Že scenáristi Telltale narazili na svoje limity, je ešte viac cítiť pri postavách, ako Tyrion, či Daenerys a to bez ohľadu na to, že vyzerajú ako ich predstavitelia, ktorí ich aj dabujú.

Stále sa však pohybujeme v herných vodách a i keď možno nebudete súhlasiť, tie ako celok scenáristicky zaostávajú za seriálovou, či filmovou produkciou. Vyššie popísané nedostatky sú síce neodškriepiteľné, ale nie sú až tak zásadné. Zásadnejšie problémy sa týkajú prekvapivo spracovania. Prekvapivo preto, lebo engine Telltale Tool doteraz ako tak stíhal držať krok s dobou a to aj vďaka komiksovej štylizácii. Game of Thrones ju však nemá a to len podtrhuje jeho zastaralosť. Vizuálna štylizácia nie je vôbec vábna, animácie zrazu pôsobia ako spred desiatich rokov. Náročnosť je pravda minimálna a hru spustí na svojom stroji skoro každý, ale aspoň tých loadovacích obrazoviek by mohlo byť menej.

A potom je tu samotná hrateľnosť. Tá je klasicky zjednodušená, niekedy možno až príliš. Držať jednu klávesu, aby som sa posunul ďalej, naozaj nepovažujem za vrchol interaktivity, o to viac, že okrem tohoto úkonu nemôžete robiť nič iné. Takýchto situácií je v celej sérii relatívne dosť, ale s každým ďalším dielom sú spracované aspoň o niečo originálnejšie. Inak je hra o tróny skôr interaktívny film ako hra a väčšinu času iba odklikávate dialógy, prípadne klikáte na jeden aktívny predmet na obrazovke. QTE už slúžia naozaj na všetko a viackrát ich ani nemusíte splniť a scény sa odohrajú samé. Preto aspoň trochu potešia momenty, keď dostanete v rámci lokalít istú voľnosť. Na druhú stranu, aj keď z tohoto prístupu nie som úplne nadšený, zásadne mi dojmy nekazil. Asi som si už na niečo podobné čiastočne zvykol.

Jednoznačne najväčším kladom je scenár. Aj keď úvod kopíruje rod Starkov, už prvá scéna s vyvražďovaním na červenej svadbe dokáže vtiahnuť. Dej našťastie chytá s pribúdajúcimi dielmi ešte zaujímavejšie kontúry. Línie niektorých postáv sa síce v určitých epizódach posúvajú len pozvoľna, ale gradácia je bezchybná a vrcholí záverečnými dvoma dielmi. Náročné voľby z predošlých epizód majú razom väčší dopad na dianie ako sa zdalo, zvraty sa kopia, postavy nekompromisne umierajú. Obrovskú pochvalu si zaslúži hlavne samotné finále - to prináša viacero variácií a prvú sezónu môže z pohľadu charakterov zakončiť rôznymi spôsobmi. To je u hier od Telltale vec priamo nevídaná. Na druhú stranu nemožno nepoznamenať, že si tým čiastočne zavarili, pretože nadväzovať na tento záver nebude vôbec jednoduché. Je to pre nich výzva a sám som zvedavý ako si s tým poradia. Druhá séria je už v pláne a po tých cliffhangeroch, ktoré priniesol The Ice Dragon, je vítaná.