Konzola Nintendo 64 sa v roku 1997 mohla pochváliť zaujímavou časovou exkluzivitou voči stolným počítačom a to v trvaní celých osem mesiacov. Počas nich, za zvuku indiánskych bubnov, dobíjal svet detských izieb nebojácny komiksový hrdina Tal'Set, zvaný Turok. Práve predloha od firmy Valiant Comics stála na začiatku impulzu rozšíriť žáner FPS o nové prostredia a tam, kde Doom cestoval až do samotného pekla a nazad, sa náš hrdina s pierkom vo vlasoch naopak sústredil na nebezpečný a pestrý život v džungli. Vznikla na tú dobu originálna a výpravná akcia s prepracovanými animáciami bossov, ktorá sa zapísala hrubým písmom aj do mojich vlastných spomienok. V súvislosti s tým som trocha zajasal, keď pred pár mesiacmi oznámila firma Night Dive Studios svoj zámer preniesť túto legendu opäť na PC ale v HD edícii tak, aby si hráči mohli vychutnať klasiku v ostrom kabáte bez nejakých otravných a komplikovaných inštalácií. Menované štúdio už čo do skúseností má svoje renomé vďaka remasterom hier z deväťdesiatich rokov ako System Shock 1 a 2, čo ma napĺňalo dôverou. Ako to celé dopadlo, si teraz spoločne môžeme rozobrať v našej trocha atypickej recenzii.

Atypická bude v prvom rade v bode obsahu hry ako takej. Či už ste projekt Turok: Dinosaur Hunter hrali v pôvodnej verzii na N64 alebo na PC, je v tomto prípade úplne jedno. Jedná sa o čistokrvnú koridorom opradenú FPS akciu, kde má hráč za úlohou prepraviť sa z bodu A do bodu B a aby jeho cesta bola čo najkomplikovanejšia, sú mu pod nohy hádzané prekážky rôzneho druhu. Do svalnatej ruky teda berie desiatku unikátnych zbraní, aby sa behom šiestich hodín gameplay schémy prestrieľal do "B" s čo najmenšími stratami na životoch a sem tam hupol do nejakého toho portálu (nikdy nezabudnem na pragmatickú hlášku dávno mŕtveho kamaráta: "Ako sa môže teleportnúť pod vodou!?"). Až teraz pri hraní po osemnástich rokoch som si uvedomil niekoľko súvislostí a zrazu sa mienka na hru ako takú začala ponárať do šedých čísiel prachu. Turok nemá príbeh a aj keď možno počas môjho detstva bolo od hier tohto typu skôr vyžadované technické ohromenie, myslím, že by sa nejaký ten scenáristický brak dal recyklovať a implementovať na cartridge alebo CD. Nerátam nejasné indície smerujúce na mimozemšťanov (ktorí sa mimochodom objavili hneď v pokračovaní) bez hlbšieho vysvetlenia. Nestalo sa tak, a preto som hranie Turoka v roku 2015 prežíval už od začiatku s otáznikom na perách.

Night Dive Studios sa príliš nezapotilo, to ani náhodou. Ich jediný markantný prínos v rámci portu spočíva v kvalitnom prepracovaní ovládania na súčasnú gamepad ponuku. Existujú firmy, ktoré si ale jednoducho radi berú HD revízie do rúk, len aby zdôraznili obrovské sympatie k pôvodným verziám a s dôsledným okom sa snažia starej babičke prišiť nové šaty. U Turoka sa nikto nesnažil o nič. Technická stránka sa asi najviac prejaví v evidentnom zvýšení počtu snímkov za sekundu, čím sa ale podčiarkne pomerne primitívna umelá inteligencia skrytá za objekty, ktorá vám nebude robiť väčšie problémy a viac menej bude skákať rovno pred hlaveň zbrane či šíp vášho luku. V pôvodnej verzii sa limity technickej stránky zakrývali akousi hmlou, z ktorej postupne vychádzali po krvi bažiace dinosaury. U tohto remasteru si razom uvedomíte, že stoja pár krokov od vás, a to úplne nehybne, a reagujú len na trasu, do ktorej strčíte nos. Vo výsledku to potom celé vyzerá ako bizarná komédia, čo v roku 1997 jednoducho zamaskovali bielym oparom, avšak autori tohto návratu si asi hru ani nejako hlbšie nezahrali a rovno vypustili von prvú verziu, čo sa im podarila cez víkend spáchať. Nelichotivé, ale pravdivé.

Tlieskam snahe priniesť zo záhrobia akúkoľvek spomienku z môjho dávno strateného detstva, a preto nechcem zase prácu štúdia Night Dive kompletne dehonestovať. Bolo pár momentov, kedy som sa pri prechode staronovým Turokom zasnil a usmial. Už len tá krásna úvodná zvučka a opičí vreskot niekde v pozadí bubnov džungle. Avšak s celkovou prácou som viac menej nespokojný už len pre ten premárnený potenciál sa zo strany vývojárov trocha vyhrať aj s obsahom a detailami. Rok 1997 bol aký bol a žáner FPS sa len rodil a formoval do nejakej zavedenej schémy, ktorú už dnes máločo dokáže transformovať na zábavnú a motivačnú porciu chutného jedla, u ktorej udržíte mladého hráča. Preto, ak ste nikdy prvého Turoka nemali šancu uchopiť do rúk, určite skúste inak polovičatý HD port akcie, ktorej sa len na Nintendo 64 predalo cez 1,5 milióna kusov! A tu si treba uvedomiť, že išlo o jednu z najlepšie predávaných multiplatforiem v danej ére konzol, čo už niečo znamená. Dnes hráči nadávajú na inovácie a moderné ekvivalenty, ktoré sme pred dvoma desiatkami rokov nemali ani vo sne, ale akonáhle im strčíte pod pokrčený nos nejakú tú legendu tohto typu, razom sa tvária ako po zjedení citrónu a nie len tak nejakého ale pekne zhnitého. Možno aj pre takých konzumentov, sú určené hry ako Turok: Dinosaur Hunter remaster, ktoré pôsobia so sebareflexiou. So smútkom v hlase však konštatujem, že len pre nich a mizivé percento mládeže, ktorá má chuť sa videoherne vzdelávať.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Evolve Terminals