Videoherná produkcia, ktorá stojí za menom David Cage a jeho firmy Quantic Dream, sa po celom svete, čo do dopadu na zákazníka, rozdeľuje na dva špecifické názory. Jedny reagujú na jeho interaktívne filmy s maximálnym nadšením a nedokážu si predstaviť nič lepšie čo do prežívania atmosféry, no a tá druhá strana sa naopak znechutene obracia chrbtom a prská ako mačka pod studenou vodou. Ja osobne sa našťastie prikláňam skôr k tomu prvému táboru konzumentov a aj keď si uvedomujem, že recenzent ako taký by mal byť maximálne nestranný a hodnotiť len to, čo je objektívne možné, u hier ako je duo Heavy Rain a Beyond: Two Souls je to však z môjho pohľadu vec takmer nemožná. Francúzke Quantic Dream si ma totižto "kúpilo" už s ich druhou hrou z roku 2005, a to projektom Fahrenheit, od ktorého nedám dopustiť na hry s takto vyhradeným konceptom a okamžite, ako sa naskytla príležitosť omočiť prst v špeciálnom duálnom porte Heavy Rain & Beyond: Two Souls Collection exkluzívne pre Playstation 4, bolo vymaľované.
Na trh sa teda dostala zmrzlina s dvoma kopčekmi dobre známych príchutí. Jedna daždivo vražedná menom Heavy Rain a druhá mysteriózna až z toho bolia zuby s názvom Beyond: Two Souls. Obe hry sú grafickými a interaktívnymi románmi primárne založenými na hlbokom príbehu a desiatkach možností ako ich zdolať, pokojne aj niekoľkokrát po sebe. Bolo by zbytočné v našej recenzii opakovať notoricky známe fakty, predsa len sa tu bavíme o takmer nezmenených hrách z rokov 2010 a 2013, avšak jemné premeny rozhodne nastali a to hlavne po technickej stránke. Heavy Rain dostal v prvom rade vzostup z 720p na 1080p, čo je v jemnejších detailoch jasne poznať, avšak nie je to až taký rozdiel, aby ste si kvôli tomu museli kupovať novú konzolu (ak by bola otázka položená týmto smerom). Hra rovnako prešla zmenou s ohľadom nasvietenia objektov a dostala celkovo lepšie renderovanie. Čo by však zaslúžilo z môjho pohľadu hlbší prístup vývojárov, ktorý rozhodne mali tu moc pri tvorení tohto návratu, by bolo jasne ovládanie. Už v originálnej verzii sme mali počas jednotlivých interaktívnych prvkov problémy s toporným pohybom postáv a ich následného konania úkonov a tento zub času sa ani v roku 2016 nepodarilo nijako eliminovať, presnejšie povedané, nikto sa o to asi ani nesnažil. Preto musím konečný priemer hodnotenia, ktorý beriem ako súhrn zmien v oboch hrách, už teraz znížiť o pár percent.
Keďže Beyond: Two Souls je viac ako tri roky novší od Heavy Rain, autorom sa oveľa lepšie pripravovala jej reedícia. Projekt sa samozrejme drží 1080p a všetky objekty, a to vrátane kompletných scén, dostali oveľa ostrejší a hlbší dôraz na detail, čo je pri pozornom sledovaní aj badať. Najdôležitejšie zmeny však boli vykonané s ohľadom na hrateľnosť. Okrem toho, že sa do in-game formy môžete pustiť okamžite bez nutnosti behať hore dole v čase, musím rovnako oceniť snahu o usporiadanie systému v rámci smerovania akčných krokov, ktoré mali v pôvodnej verzii tendenciu príliš často zvádzať k chybným rozhodnutiam hráča. U interaktívnych hier je toto zásadná vec a Beyond: Two Souls sa dostala po oprave v mojich očiach zase o kus vyššie. Bohužiaľ ovládanie, tak ako u hry vyššie, nedoznalo žiadnych väčších úprav, čo je poznať hlavne pri prepínaní postáv, a teda z Jodie do Aidena a naopak. Záverom, ak ste nikdy nehrali ani jednu z menovaných hier, tak je pre vás Heavy Rain & Beyond: Two Souls Collection jasná voľba ako si okoreniť hranie na PS4 niečím starším ale stále chutným. Pre znalcov oboch hier ale nie je nutné znova investovať, aj keď cena sa nestáva nijako razantná a jemné vylepšenie, zvlášť u Beyond: Two Souls, môže napraviť jeho pošramotenú povesť.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Europe Limited
