Trvalo to takmer presne dva dlhé roky a už sa na hernej scéne začína zase umierať vo veľkom, a to ako inak než pod hlavičkou firmy FromSoftware. Veľkolepý návrat série Dark Souls (pre next-gen v premiére), ktorá obdržala aktuálne svoju už tretiu časť, sprevádzalo tradične niekoľko reklamačných prehlásení nielen z úst autorov, ktoré hlásali najnáročnejšiu akčnú RPG všetkých čias, ktorá vás donúti zmeniť názor na jednoduchosť súčasných hier a nechá za sebou milióny mŕtvych duší a rozmlátených herných periférií. Ako veterán a pamätník prvého krvavého zárezu do série "Souls", ktorý dnes už patrí dejinám (reč je o hre Demon's Souls), som bol v rámci nášho serveru požiadaný, či by som neobetoval zopár bezsenných nocí a nepoložil svoj virtuálny život na oltár temnej prospechy. Ona prosperita vraj nepríde vôbec navnivoč, keďže vám poslúži ako možný argument v otázke, nakoľko je nová časť DS potrebná a či prináša od svojich predchodcov to, čo by stálo za vaše peniaze a úmorné úsilie. Poďme teda spoločne spočítať tie krvavé fľaky, čo po mne ostali.
Akčná schéma tejto IP sa ani v poslednej časti nijako nemení a zostáva identická už od spomínaného počiatku z roku 2009. Opäť sa hráč pred spustením hry musí v krátkosti vysporiadať s jednoduchou otázkou, akú triedu si zvolím naprieč svojím prvým prechodom cez tretí Dark Souls!? Budem čeliť nebezpečenstvu ako rytier alebo mág, či nebodaj zlodej? Všetko má samozrejme svoje veľké plusy ale aj mínusy, čím by ste si však nemali zaťažovať nejako myseľ, keďže nech už zvolíte čokoľvek, čo vám môže vyhovovať na papieri, do pár minút sa aj tak váľate v kaluži vlastných exkrementov. Tá myšlienka a ono povestné know-how sa tu odvíja od úplne iných prvkov, ktoré sú priamou úmerou medzi šťastnými momentmi hráča s jeho novou hrou a medzi vyhodením konzole z okna, zatiaľ čo suseda búcha metlou dole o svoj strop. Jediné, čo si skutočne musíte pred hraním tejto hry rozhodnúť, je fakt, či chcete trpieť úplne sám, aby ste boli šťastný za každý čiastkový úspech (hrať teda offline) alebo trpieť o niečo menej za cenu priznania, že na to proste nemáte a potrebujete pomôcť a poradiť (hrať online). Obe strany mince sú zase obdarené väčšími či menšími pre a proti, ktoré už znalci tejto série dobre poznajú. Ja sám som v záujme zachovania svojho duševného zdravia zvolil rýchlejšiu variantu, a teda cestu kooperácie, kde som následne po boku ďalších troch oveľa skúsenejších kolegov absolvoval výlet do samotného pekla bez spiatočnej letenky.
Snažiť sa pochopiť príbeh DS je niečo asi tak potrebné ako si sypať do rany soľ. Našťastie to podstatné, prečo si táto hra neustále k sebe zhŕňa milióny fanúšikov, sa netýka deja ani náhodou. Hru ako takú môžete v ideálnom prípade pokoriť za jeden celý deň, a teda 24 hodín (samozrejme, len ak vám všetko bude vychádzať a vaši dvaja partneri do kooperácie budú svetaznalí). Avšak to všetko sa odvíja aj od faktu, nakoľko dôkladne chcete spoznať každý jeden zastrčený kút tejto šialene náročnej a čo do terénu komplikovanej hry. Jej prepracovanosť a komplexnosť je opäť na vysokej úrovni, čo sa jednak odráža na zástupe úžasných nepriateľov, od tých najmenších až po kráčajúce výškové budovy, a potom samozrejme arzenálu a vybavenia, ktoré si hráč môže zobrať do ruky alebo obliecť na seba. Tretí Dark Souls je presne tou hrou, ktorá stále nepotrebuje v danej fáze žiadne experimenty a ktorá je dokonalá takmer už od prvej časti. Jej svet aj v tomto bode dýcha vlastným životom, a tak ako vám v ňom nikto nič negarantuje, tak ste pri patričnom úsilí schopní zhliadnuť záverečné titulky a cítiť neuveriteľné zadosťučinenie. Je nutné však prejsť cez 19 odlišných lokácií, kde vám hrozí smrť na každom kroku a kde si nemôžete byť ničím istí.
Váš progres a cesta z chudáka, ktorý nezabije ani komára, až na obávaného kata s mečom tak veľkým, že si ho musí dávať na rameno, má jeden jediný menovateľ. Je to duša a presnejšie jej množné číslo. Opäť teda lovíte duše, zbierate ich, vytrhávate ich zo sŕdc bizarných bosov za účelom premeny na skúsenosti a navýšenia atribútov vašich postáv (zámerne používam množné číslo aj v tomto prípade, keďže hrať nový Dark Souls len raz, by bolo viac ako podivné, tá hra si zaslúži viac), aby ste boli čoraz bližšie svojmu osudu. Každá smrť znamená stratu balíčku duší a jediná šanca ako ich znova získať je doplaziť sa na miesto svojho skonu a zobrať si ich. Tento princíp je niečo, čo veteráni Souls série dobre poznajú a je už takým klasickým prvkom samotnej značky, ktorý netreba škrabať, pretože až tak nepáli. Čo ale mňa osobne trocha podpichlo, bol pohľad na grafickú stránku hry ako takej. Uvedomujem si, že mapa hry je v podstate akýsi sandbox, ktorý je za určitých okolností možné prejsť jedným behom a sem tam si prezrieť nejakú tú videosekvenciu po zdolaní väčšieho protivníka. Ale progres voči Dark Souls II som tu očakával možno trocha razantnejší a aj keď to nijako nezráža kvality hry po stránke jej hrateľnosti, tak od FromSoftware som jednoducho čakal viac. Aj preto má konečné číslo menší prepad, čo mi nemajte za zlé, proste to tak cítim. Svoje želiezko do ohňa rovnako prihodili menšie technické nedostatky, ktoré sa prevažne týkali miest so zlým level dizajnom a výpadkom v rámci spájania do kooperácie.
Myslím si, že ak sa rozhodnete pre vstup do tejto IP práve cez tretiu časť, neurobíte nijakú chybu. Zabudnite na príbeh, ten tu hrá druhé husle. Hráč aj tak primárne trpí cez neustále vracanie sa k poslednému skonu a skúša poraziť to, čo v jeho očiach vzbudzuje rešpekt a zároveň si ušetriť čo najväčší počet duší na RPG progres. Aj tretí Dark Souls má teda pevne stanovené hranice a takmer dokonalý svet, kde vám len neznámy zvuk niekde v pozadí môže náhle spôsobiť hnedý poplach v nohaviciach. Vývojári sa vás snažia potopiť cez rôzne skrýše a pasce, po ktorých vás úmyselne často vedú aj samotní spoluhráči (na zem môžete zase písať rôzne skrátené indície ako ďalej) a keď už si myslíte, že sa vám nič zlé prihodiť nemôže, skočí vám do hry online démon a rozseká vám zadok na franforce. Po hodinách strávených s hrou Dark Souls III musím znova raz uznanlivo pokývať hlavou smerom k vývojárom. Aj cez zopár menších nedostatkov a mojej rozčarovanosti nad grafickou stránkou je komplexnosť ich hry na takej vysokej úrovni, že samotná jedinečnosť tejto akčnej RPG potom tlačí hodnotenie hore až do nebeských výšin. Pre lepšiu obrazotvornosť vám odporúčam si pustiť môj vyše dvojhodinový komentovaný stream nižšie, kde jasne zaznejú všetky klady a zápory novej časti DS. Je to peklo, ale aj uprostred pekla je možné objaviť oázu radosti. Čo keď je malá a zakrpatená, dôležité je. že tam je pre vás a je len vaša. Onen pocit, keď domov po náročnom hraní tejto hry pritiahnete sto tisíc duší, sa nedá zrovnať s ničím, čo ste schopný zažiť v inej hre a aj preto som rád, že sa tvorba firmy FromSoftware teší takej rastúcej popularite.
Dovolím si na záver jednu krátku úvahu, ktorá je priamo spojená s úspechom tejto značky. Hráči by si mali jej plody užívať dokedy to len bude možné, keďže skôr či neskôr príde nutná evolúcia a séria Souls sa zmení tak razantne, že nech už bude akokoľvek aj naďalej náročná a bude ponúkať rôzne výzvy, už to nebude to, čo vyplynulo aj z recenzie vyššie. Iróniou osudu potom môže byť práve ono proklamované umieranie, ktoré náhle stretne celú sériu DS aj s jej fanúšikmi a slávou. A teraz je čas pozrieť sa nato zase inými očami.
Bolo nebolo, bol jeden chlapec, ktorý strašne rád sledoval gameplaye hry Demon Souls a Dark Souls. Chlapcovi sa strašne páčil štýl hry, obrovské lokácie k preskúmaniu a ešte viac neuveriteľný bossovia, ktorých hráči v hre zdolávali. Rástla chuť až dospela do tej fázy, že si hru chlapec kúpil. Novú, krásne zabalenú, ešte voňavú z obchodu. Natešený, plný očakávaní vložil disk do svoje PS3 mechaniky a tešil sa na to, čo príde. Grafické spracovanie bolo nádherné a hutná atmosféra z hry priam sršala. Potom to ale prišlo. Neuveriteľné pocity frustrácie z obtiažnosti chlapca dostali na herné kolená, hru sa snažil ešte zopár krát vyskúšať ale márne. Celé to skončilo tým, že hra šla do sveta ale v chlapcovi zostal pocit, ktorý pri hraní hier už dávno nezažil. Samozrejme, že nehovorím o nikom inom, ako o sebe a o mojej záľube v Souls hrách, ktorá trvá už roky ale bohužiaľ bola vždy moja nenásytnosť uhasená len očami.
Uplynulo pár rokov a Sony vyrukovala s hrou, ktorá mala všetko zmeniť, hovorím samozrejme o hre Bloodborne, po ktorej som opäť siahol ale tento krát som zvíťazil. Bloodborne pre mňa bol titulom, ktorý ma zasvetil do sveta Souls hier a dal mi pevné základy, na ktorých som mohol konečne uhasiť svoj obrovský hlad. S tréningom, ktorý som tak strašne potreboval som sa vrátil do titulu Dark Souls 2: Scholar of The First Sin a prežil som pravdepodobne jedny z najlepších herných zážitkov vôbec.
A tým sa dostávame k titulu, ktorý otriasol aprílom (dubnom) tohto roka, samozrejme nemám na mysli nič iné, ako je titul Dark Souls III, ktorý mi pristál v rukách hneď prvý deň vydania a do dnešného dňa si užívam zážitky, ktoré mi tento temný RPG titul poskytuje.
Čo je to Dark Souls a prečo práve on? Dark Souls je veľmi špecifický druh RPG titulu, v ktorom nájdete textu asi toľko, koľko v šlabikáre pre prvý ročník základných škôl, to ale neznamená, že nevypráva epický príbeh, ktorý strčí do kapsy množstvo „ukecaných“ bračekov a sestričiek. Dej v Dark Souls prežívate na vlastnej koži, každá lokalita, ktorú navštívite rozpráva vlastný príbeh, ktorý vám ale nepovie bezduchý text ale samotný level dizajn a keď máte šťastie, tak narazíte na pomerne tiché NPC, ktoré vám povie dve až tri vety. Toľko asi k príbehu, len malá rada na záver, ktorá znie – Souls tituly majú príbeh silnejší, ako sa na prvý, možno aj druhý pohľad zdá ale keď sa pozriete tretí krát, pozorne a jasne, tak zistíte, že pod všetkou tou skromnosťou sa skrýva neuveriteľná sága, ktorá vás chytí a nepustí.
Samozrejme! Dark Souls III je tak, ako jeho predchodcovia čistokrvným RPG titulom, čiže vylepšovanie postavy, vylepšovanie zbraní, dungeony, zachraňovanie princezien a samozrejme boje s drakmi, to všetko v neuveriteľne obrovskom svete, ktorý by sa ale otvoreným svetom určite nazývať nemal. Dark Souls III má svet tak obrovský a rozmanitý, že to nováčikov môže až zaskočiť, nejedná sa však o svet, v ktorom nasadnete na koňa a budete 45 minút cválať zo strany na stranu ale o svet, ktorý je vytvorený z rôznych koridorov, ktoré dávajú do hromady úžasný celok. Dark Souls III je titulom, ktorý sa dá rozhodne nazvať exploratívnym, vašou úlohou nie je len zdolávať neuveriteľných bossov ale hlavne preskúmavať úžasné okolie a získavať predmety v ňom ukryté. Myslíte si, že len tak sa prechádzať a hľadať nejaké predmety je nuda? Naopak! Preskúmavanie je jednou z mojich najobľúbenejších činností v hre a verte mi, že to dokážete robiť hodiny a hodiny a bude sa vám zdať, akoby to boli minúty.
A v Dark Souls III to platí dvojnásobne! Boje sú drastické a naozaj ťažké a teraz nehovorím k vám fanúšikovia série, pre vás je bojový systém určite jednoduchý a dokonale ho ovládate, pre vás dokonca nie je určená ani táto recenzia pretože, vy už určite máte zdolaných všetkých bossov a hru hráte znova na vyššej obtiažnosti. V tejto časti sa snažím hovoriť ku vám, nesmelým hráčom, ktorý stále váhajú a váhajú a Dark Soul ich láka. Nebojte sa toho, boj je síce náročnejší ale verím, že ak ste trpezlivý vydržíte a hra vám ukáže svoju úžasnú stránku. Už od prvého dielu tejto ságy platí, že boj je síce ťažký ale je spravodlivý a trestá len a len vašu zbrklosť a vaše vlastné chyby. Je to naozaj tak, keď ku každému nepriateľovi v hre pristupujete s rešpektom a opatrnosťou, bude pre vás hra prechádzkou ružovým sadom. Druhým faktom je, že vývojári zo spoločnosti From Software už od druhého dielu uberajú na nekompromisnej hrateľnosti a tretí diel je pravdepodobne zatiaľ najjednoduchšou Souls hrou, to ale neznamená, že by ste sa pri hraní nezapotili, slovo najjednoduchšou berte prosím s obrovskou rezervou. Čo vývojári spravili je zrejmé, snažili sa hru poskytnúť širšiemu publiku a myslím si, že sa im to podarilo. V prípade, že milujete RPG tituly a máte radi výzvu po hre by ste mali určite siahnuť, ak ste opačný prípad a radi si užívate dávkovaný príbeh, do ktorého vám stačí občas vystrieľať polovičku mesta od hry by ste mali dať určite ruky preč.
Je aj nie je. V časti o boji som toto téma už trošku načal ale poďme si vysvetliť čo presne je na hre to, čo by casual hráčov mohlo odradiť. V prvom rade je to nekompromisný súbojový systém, ktorý je oproti minulým dielom značne zjednodušený. Zjednodušený v tom zmysle, že napríklad v titule Dark Souls stačí jedna rana a je po vás a v titule Dark Souls III vydržíte dve až tri rany. To je celé.
Ďalšia dôležitá časť je, že v hre nie sú XP body, ktoré by vás automaticky levelovali. Hra XP body nahrádza takzvanými dušami, ktoré absorbujete z každej zabitej potvory v hre. Pýtate sa v čom je háčik? Háčik je v tom, že ak zomriete a duše ste si nepremenili na level, jednoducho o ne prídete. Našťastie nie nadobro, hra vám poskytne ešte jednu šancu duše získať späť, čakajú na vás totiž na mieste vašej smrti. Problém je ale v tom, že ak sa vám to nepodarí a vy opäť pri pokuse získať duše naspäť zomriete je po všetkom. Konečná o duše ste nadobro prišli a musíte ich znova získať. Preto musí byť váš postup hrou veľmi opatrný, celé je to sprevádzané napätím z toho, že o ne môžete kedykoľvek prísť a stačí len sekunda nepozornosti.
Hrám si RPGčko, konečne zabijem príšeru, ktorá ma trápila, uložím si hru a je po všetkom, celé utrpenie je za mnou. Toto však neplatí pre Bloodborne. Hra je rozdelená na takzvané Bon Fire checkpointy, u ktorých si dopĺňate zdravie, lekárničky ale zároveň resetujete celú lokalitu. Resetujete? Áno, počujete správne. V prípade, že váš management lekárničiek je mizerný a spotrebujete všetky na prvé monštrum, ktoré stretnete máte problém. Hra vám totiž dá presne stanovený počet lekárničiek (počas hry sa počet zvyšuje nachádzaním vzácnych predmetov) s ktorými môžete disponovať a v prípade, že si ich miniete, nezostáva vám nič iné len celú lokalitu vyresetovať, získať naspäť lekárničky, háčik je v tom, že takmer každý nepriateľ, ktorého ste zabili je opäť na svojom mieste a čaká, až ho vyzvete znovu a váš boj dopadne lepšie, tým myslím samozrejme to, že na neho neminiete väčšinu vašich lekárničiek.
Vráťme sa ale k dušiam, tie sa dajú využiť na mnoho spôsobov a rozhodne neslúžia len, ako prostriedok na levelovanie vašej postavy, slúžia totiž aj, ako herná mena, za ktorú si nakupujete všetko vybavenie, vzácne konzumovateľné predmety alebo ich vymeníte za legendárne zbrane. V hre stretávate množstvo tajomných postáv, ktoré sa ku vám počas hry pridajú a usídlia sa vo vašej základnej lokalite, do ktorej sa budete vracať počas celej hry. Čarodejníci, obchodníci, pyromanceri, kováči a rôzny ďalší podivíni to je len základný prehľad charakterov na ktoré počas hry vo svojej svätyni narazíte. Všetky tieto postavy s vami komunikujú a zadávajú vám rôzne úlohy. Tým sa zasa dostávame k tomu, čo je na tejto hre zložité. Žiadne šípky cez pol obrazovky, žiadne quest booky, nič také. Jednoduché dva riadky textu, z ktorých je vašou úlohou vyčítať čo po vás jednotlivá postava chce. Mnohokrát sa stane, že svoju požiadavku vysloví raz a už nikdy viac, preto je pozornosť vlastnosť, ktorou by hráč Dark Souls titulu mal rozhodne disponovať.
V rámci ságy vôbec, herné mechaniky sú takmer nezmenené a fungujú špičkovo. Hru samozrejme postihlo zníženie obtiažnosti a kúzelníci konečne dostali manu a s tým spojené obnovovacie flašky na manu, ktoré si budete musieť prerozdeliť na úkor lekárničiek. Kooperácia zostala takmer nezmenená pozmenilo sa len zopár drobných detailov pri vyvolávaní spoluhráča ale nič zásadného.
Ale aby som odpovedal na otázku, Dark Souls III síce nie je originálnym titulom v rámci série ale v rámci RPG žánru sa stále jedná o jeden z najlepších titulov, ktorý si môžete v obchode kúpiť. Hra disponuje obrovskými lokalitami, originálnymi monštrami, ktorých vzhľad je mnohokrát až desivý. Kooperácia patrí tiež medzi herný unikát, ak čakáte nejaký matchmaking tvrdo narazíte. Pre prípad, že chcete hrať so svojim kamarátom, hra má pre vás pripravených zopár pravidiel, ktoré musíte dodržať, v opačnom prípade ste na svet Dark Souls úplne sami. Viac si o kooperácií povieme v priloženom bonuse k recenzií.
V tomto prípade asi nie som ten správny človek, ktorý by vám mal radiť. Dark Souls III je rozhodne jednou z najlepších hier na trhu a určite bude dominovať v nomináciách na hru roka. Problémom ale je, že táto hra naozaj nie je pre každého. Hra vyžaduje trpezlivosť, tréning, hromadu času a ak ste nováčikom určite by ste mali stráviť nejakú dobu na internete a absorbovať nejaké to základné info o fungovaní. Bohužiaľ riadky tejto recenzie nie sú nekonečné a popisovať vám všetko čo hra ponúka by bolo na dlho. Príkladom je kniha, ktorú napísala redaktorka videoherného serveru Gamespot, v ktorej popisuje samotné základy a princípy hry. Kniha má viac, ako sto strán. Týmto by som asi zakončil túto recenziu. Verím, že som nováčikom aspoň trošku pomohol v rozhodovaní a vy starí mazáci so mnou aspoň trošku súhlasíte.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Cenega
