Viac ako dvanásť rokov nebola značka Doom schopná povstať v akomkoľvek spracovaní a za túto razantne dlhú dobu, od čias premiéry tretej časti, sa fanúšikovia tohto stvoriteľa žánru FPS, ktorý zasadil do ich hláv pomenovania ako "Doom-ovka" či "BFG", budili z nočných môr neistoty až do toľko oslavovaného návratu dneška. Legenda je späť pod hlavičkou id Software a presne to, čo by ste od tejto hry očakávali ako fanúšik dielov minulých, som vám schopný podpísať už v prvom odseku našej recenzie. Tento nadšený úvod však nepramení len z kvalít hry ako takej, ale siaha až do ďalekej minulosti, kedy koncept first person shooter stál na mladých a neistých nohách a ani si len nedokázal uvedomiť, že jeho prvé kroky vpred budú v dnešnej dobe cenené zlatom.
Akokoľvek sa nový diel radí pod číslovku štyri, vývojári a ani producenti sa nejako nemali k tomu pridať v rámci promovania svojej práce toto identifikačné číslo k nadpisu, a tak sa v podstate môžeme baviť o akomsi reštarte celej značky, ktorý nastal v premiére aj pre next-gen konzole (v kontraste práve s tretím dielom samozrejme, ktorý bol pre PC exkluzívny). Uvedomujem si, že po tom kvante informácií, ktoré sprevádzali prípravy na vydanie novej časti série Doom, vám v hlavách rezonuje všetko to podstatné, čo by ste o hre potrebovali poznať ešte pred prípadnou kúpou. Boli tu alfa uzavreté testy, boli tu otvorené beta testy a tak minimálne už len z toho viete, že hlavná ponuka hry sa okrem klasického singl modusu drží aj cesty multiplayer režimu, ktorý vnáša do celku zase ten element starej školy, a to nielen po stránke dizajnu ale, a čo je prvoradé, aj po stránke hrateľnosti. Poďme však pekne postupne k meritu veci a našu prvú výpravu do vesmíru začneme klasickým a surovým príbehom tak, ako by ste to od tohto univerza očakávali. Ocitáte sa v úlohe prebudeného vesmírneho námorníka, ktorý vám počas deviatich hodín, ktoré s ním strávite, nepovie svoje meno a vlastne nepovie vôbec nič. Jeho primárnym cieľom, tak ako v každej predchádzajúcej časti tejto IP, je zastaviť rastúcu inváziu démonov z pekla, ktorá nastala v okolí planéty Mars a pokúsiť sa pritom zabaviť nielen vás ale aj samého seba.
Každý Doom je esencia brutality s odkazom na gore efekty filmov z 90. rokov, bez ktorých by táto séria v podstate nič neznamenala a naopak. Zobrať do ruky motorovú pílu, vyskočiť rohatému diablovi na krk a so smiechom, duseným prilbou od skafandru, mu urezať hlavu a našťať do krku. Toto je jeden z prvkov, ktoré by ste možno ako neznalí sveta Doom očakávali niekde okolo posledného súboja, avšak táto hra vám podobný a mierne upravený scenár servíruje bezostyšne minútu po minúte a vy stále nemáte dosť. To, čo robí nový diel tejto značky opäť jedinečným, spočíva v diabolskom tempe, ktoré hráč buď ustojí alebo zomrie. S týmto popisom sa samozrejme musíte porátať aj v rámci nastavenia obtiažnosti (po prvom prejdení príbehu si môžete nastaviť náročnosť na jeden jediný život, ktorý ak počas hrania stratíte, idete pekne od začiatku s tým, že je samotnej hre úplne fuk, kam až ste sa dostali), ktoré v sebe skrýva cesty pre začiatočníkov ale aj skúsených veteránov žánru. Gameplay nového Doom-u je situovaný do striedania dvoch vecí stále dookola. Vyčistíte úsek mapy od démonov (v hre nájdete desiatky originálnych protivníkov, kde každý vyžaduje odlišný taktický postup na elimináciu) a následne sa pustíte do hľadania tajných miestností a bonusov. Tie jednak súvisia s RPG elementami samotného hlavného hrdinu, a to po stránke jeho skafandru a potom samozrejme vylepšovania arzenálu. Tu vývojári skutočne vytočili kvalitu takmer na maximum, keďže samotný strom vývoja prepojili s náročnosťou hry v takom pomere, aby hráča neustále nútili pozerať do kvalitne spracovanej interaktívnej mapy, aby bol schopný nájsť čo najviac vylepšení a posunúť sa tak v odolnosti či útočnej sile smerom hore. Je to vy-balansované na jedničku.
Vrátim sa k opisu situácií, ktoré hráč zažije pri frenetickom a šialenom čistení od pekelných bytostí. Level vás vždy nejako uzavrie do koridoru či arény, ak chcete, kde na vás cez malé portále začnú skákať bytosti, o ktorých by ste si radšej nechceli nechať zdať ani v zlom sne. Vaše prežitie je potom závislé na ich čo najrýchlejšej eliminácii s tým, že hráč za pomoci unikátnych schopností u svojich zbraní (tie si môžete vylepšiť hneď v niekoľkých úrovniach a čím dlhšie ich budete používať, o to viac sa s vami zžijú a budete ich prepínať doslova poslepiačky) ťahá tie správne kusy železa a seká to hnilé mäso hlava nehlava. Glory Kills, a teda ukončenie existencie vášho súpera pomocou efektného ťahu, je možné vykonať, len ak je váš protivník dostatočne zranený (poznáte to podľa typického blikania jeho tela) a ak sa vám to podarí, vidíte nielen krásnu animáciu ale okamžite dostanete aj odmenu v podobe nábojov a energie.
Tento postup zabíjania je ideálny na vytvorenie toho správneho rytmu, v ktorom si síce môžete dovoliť pár chybičiek ale len za predpokladu, že hráte na nižšiu obtiažnosť. Ak idete vysokú ligu náročnosti, musia byť vašej postupy bez chybičiek krásy a každé zabitie cez efekt Glory Kills bude pre vás o to sladším ovocím a motiváciou. Na rozdiel od minulých troch častí série Doom sa tu teda vývojári popasovali s moderným pojatím gameplay mechaník celkom originálnym spôsobom a samotné efektné vraždenie prepojili so starou školou zbraní, ktorá za zvuku brutálnej metalovej/elektronickej hudby vytvára niečo unikátne a vo svete hier stále ojedinelé. Ten správny pocit z atmosféry je potom dokreslený krásnou grafickou stránkou hry, bezchybným nasvietením a efektami, ktoré hráča držia nonstop v pozore ako po dávke adrenalínu. Tlieskam po stojačky, bez nohavíc a klobúka.
Kto opovrhuje multiplayer režimom nemusí sa teda báť, že by ho táto investícia mohla pri prvom prejdení nejako razantne mrzieť. Objaviť 100% mapy tu bude od vás vyžadovať oveľa viac času a to nevravím ešte o hŕbe zaujímavých odkazov na staré časti série, ktoré si len tak pri poriadnom skúmaní nemáte šancu všimnúť. Aby toho nebolo málo, tak singl je navyše obohatený o akési časovky, v ktorých musí hráč do určitého limitu splniť vopred stanovený počet zabití stanovenou zbraňou. Už teda viete, že singl je z môjho pohľadu vec dokonalá a to v mojich hodnoteniach nepadajú takého verdikty príliš často. Píšem to s maximálnym presvedčením a aj napriek tomu, že nie každému musí sadnúť onen vesmírny art celej hry, ktorý možno z videí pôsobí až moc sterilne a opakujúc sa dookola. Prostredia sú napriek týmto dojmom dostatočne pestré a peklo je skutočným predobrazom literárneho zatratenia nechutností a temnoty tak, ako by ste si to predstavovali. Poďme teraz na samotný režim pre viacerých hráčov, ktorý bol ešte pred vydaním hry toľko prepieraný cez rôzne testy a viem, že ste si určite aj vy omočili svoje prsty v jeho zaujímavom spracovaní.
Slovné spojenie "Stará škola" tu už padlo veľakrát a nebudem sa teda opakovať. Mechaniky, na ktorých beží multiplayer pre nového Doom-a, sú založené na časom preverených režimoch (deathmatch, teamdeathmatch, clan aréna, domination, warpath atď), z ktorých si jednoducho musí vybrať každý. Nastavenia sú rovnako pestré ako pre singl režim, a tak z pohľadu akejsi socializácie si môžete svojho hrdinu nastriekať rôznymi kombináciami farieb, ešte než sa vrhnete do víru krvavých súbojov. Po technickej stránke, tam kde režim pre jedného nevykazuje žiadnu chybu, sa bohužiaľ v súčasnom stave nedá táto poučka použiť aj pre multiplayer. Nie všetko je ideálne a spoľahlivosť serverov a stabilita bojov v arénach je menším nedostatkom, čo sa logicky odzrkadľuje aj na mojom finálnom čísle. Od id Software to bude vyžadovať nejaké tie korekcie, ktoré by mohli moje poznámky zadupať pod zem. Každopádne v súčasnom stave tu sú a tak ich nebudem ignorovať.
Vývojári sľubujú neustály prísun dodatočného obsahu práve pre modus viacerých hráčov, čím sa logicky budú rozširovať arény a pribudnú aj nejaké tie oblečky, ktorými by ste mohli už tak vytočiť svojich online súperov. Kto čakal na veľkolepý návrat legendy, ktorá písala dejiny videohernej histórie, tak nemusí mať absolútne žiadne obavy z tejto hry. Všetko to, čo vám bude servírovať, je čistá zábava ochutená o kovovú príchuť vyvierajúcej krvi z úst bizarných detí pekla.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Cenega
