Deadlight som hral a bavil ma. Pôvodne vyšiel ešte v roku 2012 na PC a Xbox a v predajnosti rozhodne prekročil očakávania. O štyri roky neskôr tu máme Director´s Cut, alebo ak chcete režisérsku verziu, pričom tentokrát si ju môžu užiť dokonca aj hráči preferujúci PS4. Je to však dostatočný dôvod na jej vznik, alebo ide o obyčajné žmýkanie peňazí od platiacich zákazníkov zo strany vydavateľa Deep Silver?
Pokiaľ ste Deadlight je nikdy nehrali, mali by ste vedieť, že ide o 2,5D plošinovku zasadenú do Seattlu roku 1986. Vžívate sa v nej do roly Randalla Wayna, jedného z preživších epidémie meniacej mŕtvych na zombie. Randall je počas epidémie oddelený od svojej manželky a dcéry a do Seattlu ho privádza nádej v podobe útočiska pre tých, čo nepodľahli záhube. Randall je totiž presvedčený, že práve tam nájde svoju rodinu, no cesta do cieľa nebude úplne jednoduchá.
Teda ako sa to vezme. Deadlight je veľmi krátka hra a jej obtiažnosť taktiež nepatrí medzi najvyššie. Skladá sa z troch aktov, pričom ich náročnosť postupne stúpa. Prvý z nich je skôr tutoriálový a pohybovať sa ním budete bez výraznejších zásekov. Druhý z nich vás zavedie aj do kanálov a okrem zombíe vám budú postup sťažovať i rôzne pasce. Tretí, najadrenalínovejší akt je správnym vyvrcholením a na vybraných miestach sa budete musieť vysporiadať aj s ľudskými nepriateľmi. Problém je v tom, že čistá hracia doba pomerne lineárnej kampane má približne dve a pol hodiny. Pochopiteľne si ju môžete predlžiť preskúmavaním všetkých zákutí a hľadaním secretov, ale to nič nemení na tom, že je to trochu málo. Treba však športovo priznať, že i vďaka tomu sa nikdy nezačnete nudiť. Výrazne pomáha aj fantastické vizuálne spracovanie plné dychberúcich pozadí, ktoré najviac oceníte v pohybe.
Po ohlásení Director´s Cutu sme sa dočkali vyhlásenia, že nová verzia bude okrem vylepšeného ovládania obsahovať aj nové animácie a podporu vyššieho rozlíšenia. Na rovinu sa priznám, že si pôvodnú hru nepamätám do detailov, no pri letmom porovnaní mi tieto zmeny neprídu vôbec zásadné. Iste, hrateľnosť môže byť o niečo príjemnejšia a vizuál ešte pôsobivejší, ale ide skôr o záležitosti kozmetického rázu. Skrátka nič, čo by radikálne menilo pôvodný dojem. Súčasťou Director´s Cutu je aj vývojársky denník či digitálny artbook. No znova...stále nejde o nič, kvôli čomu by ste mali zvažovať kúpu, ak ste prišli do styku s originálom.
Zďaleka najzásadnejšou novinkou je tak prítomnosť Survival Areny suplujúcej chýbajúci multiplayer. V rámci nej totiž budete súperiť v online rebríčku s ostatnými hráčmi, kto dlhšie prežije vo vopred pripravenej aréne. Tou je spustošená nemocnica, kde smrť striehne na každom kroku. Zombie, v hre pomenované ako Tiene, vyliezajú prakticky odvšadiaľ a nemáte sa pred nimi kde ukryť. Ich postup síce môžete dočasne spomaliť kladením prekážok, no tie sú zničiteľné a dokážu vám kúpiť iba vymedzený čas. Preto sa musíte neustále pohybovať z miesta na miesto a pomocou rôznych zbraní si od tela držať krvilačnú hordu. Smrť je neodvratná, ide len o to, ako dlho vydržíte.
Niekoho tento mód zabaví na pár minút, niekoho zase na pár hodín. Rozhodne však ide o najvýraznejší nový prvok, pokiaľ nepočítam Nightmare obtiažnosť. Tá sa odomkne po ukončení hlavnej kampane a spočíva v tom, že odstraňuje checkpointy medzi jednotlivými úsekmi. Táto novinka však platí iba pre konzoly, pretože PC hráči ju mali k dispozícii už predtým. Odmenou za jej pokorenie je alternatívny záver vrhajúci na inak neurážajúci no ničím výnimočný príbeh trochu iné svetlo. Či vám už alternatívny koniec sadne, alebo nie, jedno mu uprieť nemožno – rozhodne je zaujímavý a svojim spôsobom odvážny.
Takže odporučiť, alebo neodporučiť? Pokiaľ ste nehrali originál a podobné žánre máte v obľube, v podstate áno. Ten koncept za tie štyri roky vôbec nezostarol. Pokiaľ ste originál hrali, vedzte, že až na Survival Arenu ide o takmer identický zážitok, avšak dalo sa vôbec čakať niečo viac? Možno áno, možno nie. Výsledné hodnotenie nie je vôbec ľahké, ale ak sa budem na výsledné dielo pozerať ako na novú hru, nemám dôvod na nespokojnosť. Bavil som sa približne rovnako ako pred štyrmi rokmi a vy by ste sa mohli tiež.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Playman
