Je to už šesť rokov, čo vyšlo nenápadné Limbo a zmenilo pohľad na indie vývojárov raz a navždy. Živo a dobre si tú dobu pamätám, keďže tak ako dnes, tak aj vtedy sa jednalo o exkluzívnu značku konzole Xbox (aj keď len časovú samozrejme) a keď som sa vtedy pozrel do svojho listu priateľov nabitého na prasknutie, čierno-biely príbeh o nebojácnom chlapcovi svietil takmer u každého mena. O to viac som so zdravým rešpektom očakával druhú hru z dielne nezávislého štúdia Playdead, ktorá by v mojom srdci vyvolala rovnako krásny pocit ako pri záverečných titulkách ich prvého a atmosférou naplneného diela. Šesť rokov je preč a po nich prichádza hra INSIDE, ktorá si po stránke kvality nič nezadá so svojím predchodcom.
INSIDE by sa dalo celkom pokojne začať popisovať ako Limbo. Jedná sa rovnako o plošinovku, kde ústrednú úlohu preberá malý chlapec. Ten tak isto, ako jeho predchodca, neutrúsi ani pol slova (nerátam do toho nejaké to hekanie a jojkanie počas pádov a skokov do smrteľných pascí) a mlčky vás povedie úžasným a interaktívnym dobrodružstvom, ktoré len tak z hlavy nedostanete. Vývojári, sa na rozdiel od svojej prvej hry, v tomto prípade rozhodli zmeniť grafický art a vsadili na jemnú kreslenú grafiku so strohou paletou farieb, ktorú zvýraznili dokonalým nasvietením a čarovnými efektami. To všetko krásne zakomponovali do intenzívne znejúcej hudby na pozadí, ktorá sa ozve presne v tom správnom momente, aby vyzdvihla jednotlivé scény ako keď profesionálny maliar zatlačí na svoj štetec o niečo viac než amatér.
Neoddeliteľnou súčasťou INSIDE je ako inak príbeh. Ten sa podarilo krásne dávkovať hráčovi bez jediného slova a jeho virtuálny prednes je zmesou intenzívnych situácií a vnemov. Hlavný hrdina je neustále na úteku pred maskovaným politickým zriadením, ktoré ovláda a zneužíva bežných ľudí k svojmu prospechu a niekde vzadu visí veľký záhadný otáznik. Stačí zlý krok a je z vás naprogramovaný kus mäsa, ktorý zapadne do zabudnutia. Absolvujete tak scénu za scénou, kde vám INSIDE v uhrančivom tempe postupne vyrozpráva možné dôvody a dopady celej dejovej linky s tým, že necháva záver krásne doznieť v nemom úžase a núti vás premýšľať nad celým dejom stále dookola. Autorom sa podarilo namiešať rôznorodosť do strohého 2D konceptu a jeho chuť zvýraznili originálnymi puzzle hádankami, ktoré vás jednak často rozosmejú ale potom aj troška potrápia, čo vôbec nie je na škodu.
Tam kde Limbo triumfovalo na báze monochromatického artu, a teda čiernobielej scenérie, sa práve INSIDE s úspechom odlíšilo oveľa atraktívnejším prevedením, ktoré ešte viac podtrháva emóciami elektrizujúce momenty. Celková doba strávená u tejto hry nepresiahne údaj štyroch hodín, avšak tie vám garantujú vašu stopercentnú pozornosť bez jediného nudného momentu. Uznávam, že po prvom prejdení a objavení všetkých tajných miestností asi už nebudete mať dôvod zapínať hru odznova. Avšak prostredie, do ktorých vkročíte, ako aj situácie, čo budete musieť rýchlo vyriešiť, to všetko vo vás zanechá nejaký pocit. Určité momenty by som mohol označiť za nervydrásajúce, zvlášť pri hektických útekoch pred nebezpečnými tvormi alebo nemilosrdnou mechanizáciou v rukách totalitného zriadenia. Nemusí to byť aj preto nutne všetko pozitívne. INSIDE obsahuje narážky na súčasný stav planéty Zem a rovnako na naše správanie sa voči všetkému živému, ale rád sa podpíšem pod nutnosť vlastniť novú hru štúdia Playdead bez výnimiek. Umelecké dielo je presne to pomenovanie, ktoré si táto hra zaslúži.
V súvislosti s príbehom ma napadla situácia, v ktorej si všetci hráči INSIDE sadnú a spoločne vyložia vlastné pocity z hry. Čo sa podľa nich v deji stalo. Čomu to celé predchádzalo a do čoho to ústilo. Verím, že by nastala skutočne plodná debata, ktorá by nutne nemusela mať len jednu jasnú cestu plnú faktov, ale ktorá by naopak otvárala nové teórie a nápady, ktoré ani samotní vývojári možno nepredpovedali. Aj také môžu byť videohry dneška a o to viac si musíme vážiť tvorivosť projektu INSIDE.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Playdead
