Herný žáner spadajúci pod pojem Grand stratégia je možno niečo, s čím ste sa dodnes ešte nemali šancu ani stretnúť. Netreba sa preto cítiť nejako neinformovaný či neznalý základov hernej histórie. Ja sám som ešte donedávna netušil, že sa práve segment známeho konceptu stratégií všeobecne môže aj takto striktne vymedzovať a kategorizovať. Značiek práve pod názvom "Grand" je však tak málo, že každá nová hra si len s obtiažami dokáže hľadať väčšie publikum v pomere k oveľa jednoduchšie pojatým projektom známejších vývojárskych firiem.
Čo to teda vlastne celé znamená? Ide o hernú mechaniku postavenú na širokej komplexnosti a komplikovanosti udalostí, ktoré má hráč priamo alebo nepriamo pod svojou kontrolou a to všetko v rámci dejovej predlohy čerpajúc inšpiráciu z našej vojnovej histórie. Tento žáner má logicky svoje zázemie striktne na PC scéne a ja vás dnes v jeho spoločnosti vítam u recenzie na známeho účastníka tohto žánru, a to sériu Hearts of Iron, ktorá vstupuje na scénu už so svojim štvrtým dielom.
Pre mňa ako drzého konzolistu, ktorý si k stolným počítačom zájde pre hru len sporadicky, bola táto práca skutočnou výzvou. Snáď nikdy vo svojej dlhej praxi hráča, som nemal v úvode nejakého titulu takú obrovskú chuť to jednoducho vzdať a celé hodiť za hlavu. Pri prvých krokoch a učení sa jadra podstaty základov Hearts of Iron IV som zostarol minimálne o pár rokov a v duchu som si opakoval stále tú istú vetu: je to len videohra. Veľmi to ale nepomohlo. Spoločnosť Paradox sa totižto už od roku 2002 špecializuje práve so svojím dieťatkom z prostredia druhej svetovej vojny na vývoj špecifickej stratégie, ktorá hráča odmení krásnymi zážitkami len v prípade, že je ochotný zodrať si mozgové závity až do krvi a pochopiť to, čo nie je hneď na prvý pohľad zrejmé.
Už len výber samotných mocností, a teda krajín, ktoré sa podieľali na písaní histórie v druhej veľkej vojne, vás postaví pred prvé razantne dôležité rozhodnutie. Vybrať si tú správnu stranu, nehľadiac na fakty a výsledky dejín. Máme tu starých dobrých nacistov, a to vrátane vynálezcov pizze či konzol značky Nintendo, a oproti nim červených Sovietov, čajových Angličanov či ustrašených kohútov z Francúzska. Nebolo by to však už tak komplikované, keby vám samotná hra neponúkla možnosť realizovať aj svoju nacionálnu stránku ega, a tak je tu priestor pre zvolenie menšej krajiny, a to dokonca aj tej našej-vašej rodnej (Československo je vám plne k dispozícii a nemusí tentoraz hneď kapitulovať alebo sa zapredať nacistom).
Vojna to v rámci môjho testovania bola hneď dvojaká. Jednak som hodiny skúmal základné postupy ako vlastne s úspechom fungovať v hre z konceptu "Grand stratégie" a zároveň som na druhom fronte viedol ten historicky reálny boj s virtuálnymi jednotkami. Dlho trvalo pochopenie začiatočných krokov, ktoré sú venované výskumným technológiám a vašej voľbe v rámci tohto segmentu. Každý jeden diel tejto skladačky, ktorou ste sa možno kedysi bavili ako dieťa vonku na ihrisku pri snahe doviesť svoj batalión imaginárnych tankov na stranu súperiacich kamarátov, je základným kameňom úspešne vedenej bitky, ktorá vám výsledok povie až za hodnú chvíľu vášho času. Môžete teda spustiť výskum letectva alebo industrializácie, avšak všetky časti vašej snahy sú podmienené už spomínaným výberom mocnosti, s ktorou vstupujete do WWII.
Ešte vám tu len odkrývam prvú vrstvu nekonečnej cibule menom Hearts of Iron a už je dúfam jasné, že každá vaša akcia vyvoláva niekoľko reakcií a ich dopad môže naopak pozdvihnúť vaše kútiky úst alebo vám zraziť sebavedomie o niekoľko poschodí nižšie. Slovíčko komplexný, tu dnes bude padať viackrát a z toho nám rovnako vyplýva, že boj je len jednou stránkou tejto hry. Skutočná vojna sa často vedie za písacím strojom a tam, kde si môžete dať vyskúmať atómovú bombu, sa s rovnakou vervou treba venovať kvalitnej a prepracovanej diplomacii. Veď mierová dohoda sa nakoniec dosiahne len perom a nie vrhnutým granátom. Budete teda vyhlasovať vojnu či zrádzať svojho spojenca cez pakt uzatvorený s jeho nepriateľom tak, akoby to urobili v každej slušnej argentínskej telenovele.
Každá krajina má potom svoje pre a proti založené na nakladaní s rôznymi vzácnymi surovinami. Ich manipuláciou a predajom môžete získavať výhodu voči vašim súperom, avšak to len v prípade, že nebudete svoju politiku zakladať na totálnej vojne. Viesť totižto konflikt tak obrích rozmerov aké určite niesla druhá svetová si vyžaduje veľké zásoby ropy či železa a ocele. Aj tu musím opäť podčiarknuť širokú škálu manažérskych možností ako viesť stratégiu a svoje rozhodnutia založiť na nejakom rozumnom predpoklade s dávkou možného rizika. Poďme sa trocha priblížiť na samotné bojové pole. Je vám jasné ako komplikovaná je práve manažérska časť Hearts of Iron, a tak si trocha oddýchnime od jej ťaživej ruky a nazrime do veliacich stanov jednotlivých krajín.
Už z úvodnej fotky k recenzii na tento projekt by vám učiteľ dejepisu rád položil zopár otázok, ale nebojte, tu u nás nechceme vyvolávať potlačené spomienky na školské časy. Hra používa známe osobnosti, ktoré vašou rukou vedú divízie do boja v každom kúte mapy, ktorú Hearts of Iron IV využíva. Môžete sa tak stretnúť so slávnou púštnou líškou Erwinom Rommelom (ten kopal za uja Adolfa) alebo s hrdinom sovietov Ivanom Stepanovičom Konevom (ten stihol prežiť dve svetové a jednu občiansku vojnu). Priestor na načerpanie inšpirácie ako viesť svoj národ tu teda je evidentný a nielen historikom padne celkové prevedenie tejto stratégie rovno do noty. Len tak si čítať o ich dôležitých úlohách v rámci našich dejín je vec prospešná, zaujímavá a do istej miery aj edukatívna.
Páčilo sa mi, že akokoľvek si môžete vybrať štát, ktorý by reálne nikdy nemohol zamiešať karty počas druhej svetovej, tak je tu stále priestor, aby sa stali dôležitým spojencom na strane víťazov, ktorí po konci vojny počítajú viac plusy než opačne. Komplexnosť (a zase tu máme to naše magické slovíčko) tohto diela to plne umožňuje, a preto ak mi tu niekto napíše, že prešiel Hearts of Iron IV a nič ho v tejto grand stratégii už nešokuje, tak mu musím povedať, že hold kecá. Projekt má značnú znovuhrateľnost a už len jeho vysoká náročnosť na pochopenie všetkých mechaník ho radí medzi nekonečnú zábavu pre milovníkov svojho žánru. Myslím, že som sa dostatočne vypísal do vreca samotnej ponuky a motora, čo ženie toto železné srdce vpred, môžme sa teraz v krátkosti skúsiť venovať grafickej stránke a artu celej hry.
Pomyselným plátnom pre vašu osobu ako vedúceho generála je tu globálna mapa celej zeme, ktorú si môžete priblížiť na úroveň konkrétnej krajiny. Všetko je aj v pohybe a pri približovaní prehľadné a samotný terén lemujúc krajinu vám pomáha sa ako tak zorientovať. 3D modely vojakov či vojenskej techniky sú tu potom zastúpené v úlohe šachových postavičiek, znázorňujúcich váš pohyb po mape. Grafiku môžem teda s kľudným svedomím označiť za príjemnú a to aj pri zmene počasia, vrátane nepriaznivých poveternostných podmienok, ktoré majú rovnako dôležitý dopad na vedenie vojska cez územie súpera. Väčšinou budete mať na svojom monitore aj tak vyhodené rôzne informatívne okná alebo interaktívne menu, cez ktoré môžete v rýchlosti vyčítať zmeny v jednotlivých prvkoch konceptu (vývoj udalostí je tu často rýchly a nepredvídateľný).
Záverom chcem už len vyjadriť obrovský údiv nad prácou spoločnosti Paradox Development Studio, ktorá evidentne našla svoje poslanie v takto prepracovanom svete, ktorý necháva rásť už štvrtým dielom. Pre mňa osobne to bola nezabudnuteľná skúsenosť a aj cez počiatočnú vlnu negatívnej energie, ktorá na mňa spadla ako predvoj náročnosti Hearts of Iron IV, musím odporúčať tento projekt každému, kto sa nebojí akejkoľvek výzvy čo do žánru stratégií. Pod tou hrubou dekou zložitosti sa totižto skrýva sladká plnka radosti z dobre nastolenej taktiky a správnych rozhodnutí. Ak by sa vývojárom podarilo vysvetliť základné mechaniky tejto hry v akýchsi kratších náučných misiách, mohli by tak svoje dielo dostať k oveľa väčšiemu publiku než do akého sa prepracuje teraz. Uvedomujem si však, že pri takto zložitej hre je samotné vysvetľovanie niekoľkonásobne náročnejšie. Ďakujem za pozornosť a možno sa vidíme v slušne fungujúcom režime multiplayeru.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
Recenzovaná verzia: PC