Začať vám rozprávať príbeh projektu I Am Setsuna a vyložiť všetky jeho podstatné karty na stôl je pre mňa vec maximálne nostalgická a citová. Sám som vyrástol na hrách, ktoré má tento projekt reprezentovať a vzdávať im hold ako samostatným legendám. Sám som stovky hodín presedel pred značkami, ktoré svojho času formovali dnes už megalomanskú firmu Square Enix a aj preto je pre mňa Setsuna hodne osobný koktail všehochuti dneška. Popud na vytvorenie úplne novej IP, ktorá by vzišla zo starej školy, priviedol práve pred prah Square Enix zástupca ich vlastnej spoločnosti Tokyo RPG Factory. Navrhol zobrať minimálny team zložený z fanúšikov hier ako Chrono Trigger či prvých dielov série Final Fantasy a nechať prepuknúť ich nadšenie do výsledku hodného súčasných štandardov, ktoré by zároveň niesli zhasínajúcu pochodeň žánru ťahových JRPG. Podarilo sa?
Je to značný paradox klaňať sa na jednu stranu lídrovi konzol z rokov deväťdesiatych a zároveň nevydať onú poctu na žiadny stroj od Nintenda (hra vyšla na PS4, PSVita a PC). To však treba pripísať viac politike, ktorú ani sebe lepšia vlna nostalgie nedokáže dokonalo eliminovať zo súčasného biznisu tvorenia videozábavy, obzvlášť ak je reč o takej firme ako Square Enix. Tak či onak I Am Setsuna si skutočne berie jadro z hier, ktoré sú dnes už len súčasťou histórie. Legendárny Chrono Trigger jej prepožičiava bojový koncept s prvkom časovej slučky, kde hráč nemá nikdy počas svojho ťahu istotu bezpečia a musí za každých okolností reagovať čo najrýchlejšie, čo nie je vždy ideálne pre správnu taktiku. Séria Final Fantasy jej potom dala do vienka systém prezentácie postáv a jej postupného začleňovania do nejakej partie, ktorá sa snaží si nájsť k sebe city a súčasne ich reflektovať aj na hráča ako takého. Medzi tieto dva nosné prvky hry si potom jemne natlačte všetko to, čo sme mali možnosť poznať a zažiť v hrách všeobecne a vo výsledku vám z rovnice vypadne prototyp starého domu s novým HD náterom, ktorý si aj vďaka handheldu môžete jednoducho zobrať so sebou na cesty a baviť sa tam, kde je to pre vás ideálne.
Celý kraj pokrytý snehom má evokovať onen smútok a téma smrti a života je súčasťou hlavného deja tejto poctivej JRPG. Obyvatelia ostrovov sú už pokolenia terorizovaní prítomnosťou nebezpečných démonov, ktorých delí od šialeného vraždenia len ľudská a pravidelná obeta. Tu sa štartuje práve váš osud a vstupujete do celého deja ako kat, ktorý má popraviť mladú slečnu s ústredným menom celej hry. Vaše rozhodnutie tak neučiniť spustí hnev okolia a už si asi viete domyslieť následky, ktoré začnú z toho plynúť. Je samozrejme otázne do akej miery sa vývojári chceli prezentáciou postáv priblížiť do 90-tych rokov a do akej časti sa skôr opierali o zavedené ale už dosť zaprášené praktiky výpravy a scenáru celkovo. Vo výsledku je totižto samotná hlavná hrdinka dosť otravná slečna s IQ minimálnych hodnôt, ktorá sa nebojí oprieť o rameno svojho kata. Všetky postavy, ktoré sa vám "nalodia" do družiny počas 17 hodín príbehovej linky, sú ako vystrihnuté z už dávno videného a od projektu tohto rázu, kde sa veľmi nehrá na vysoko rozpočtovú grafickú stránku, by som očakával väčšiu hĺbku samotných protagonistov než to bohužiaľ I Am Setsuna ponúka. Neostáva vám teda nič iné než sa zahryznúť do jazyka a rozhovory tak trocha ignorovať.
Už viete z akých hier si samotný bojový systém berie základ a ešte vám to ozvláštnim nielen jeho opisom ale samozrejme aj pomenovaním. Svojho času to bol hodne využívaný koncept ako rozumne nastaviť inak banálny systém ťahov. Pod názvom Active Time Battle si treba jednak predstaviť už spomínanú časovú os, ktorá má pod palcom v prvom rade nabíjanie útokov medzi ťahmi a samotný postreh hráčov, ale zároveň aj nepriamo ovplyvňuje ich pozíciu na bojisku. Hrdinovia stoja vždy tam, kam ich prenesie váš útok (útočné prvky sú odlišné a je ich možné priradiť k danej postave špecificky) a pri snahe byť čo najďalej od protivníka musí hráč takticky voliť útoky nielen s ohľadom na ich silu či efekt ale aj na pohyb, ktorým posunú postavu ďalej po mape. Je to komplexná vec z časti dosť pod tlakom efektu náhody, ale komu sa podarí ju dostať poriadne pod kožu, objaví cestičky ako byť úspešný v inak dosť náročnej hre akou I Am Setsuna rozhodne je. Ona vzdialenosť medzi postavou a protivníkom je alfou a omegou na možné aplikovanie akýchsi schopností či mágie, ak chcete. Každý charakter disponuje špecifickými útokmi, ale ak dokážete jednotlivé postavy dostať na konkrétne miesto v okolí súperov, môžete jedným ťahom spustiť kooperatívny masový útok, po ktorom ostane bojisko vyčistené ako kvalitným árijským pracím práškom.
Aj keď to tak možno na prvý dojem (skúste si pozrieť naše úvodné stream videá medzi textom) vôbec nevyzerá, tak hĺbka bojové systému neskôr siaha o dosť nižšie než by nezasvätený hráč predpokladal. Každá postava je totižto schopná ponúknuť až tri roviny akejsi aktívnej energie, z ktorej čerpá aj prostredníctvom talizmanov silu a prevádza ju do samostatných ťahov. Dosť náročne sa to opisuje a ani samotná hra vám všetky dopady vášho rozhodnutia pri nastavovaní postavy dostatočne neozrejmí, čo je možno škoda pre hru, ale kto je zbehnutý v žánre JRPG, určite bude schopný si veľa vecí domyslieť, nie však úplne všetko. Hrať I Am Setsuna a zároveň byť pamätník jeho inšpirácie a milovník konzole SNES je dosť dvojsečná zbraň, a to v každej možnej rovine. Na jednu stranu musím oceniť klavírny soundtrack, o ktorý sa postaral Randy Kerber, autor hudby pre kultové filmy Forrest Gump či Titanic. Avšak z iného uhla pohľadu je dej hry až prehnane archaický a nezanecháva vo mne nič, čo by nebolo doteraz videné (niektoré rozhovory sú navyše až prehnane otravné aj na tento druhu žánru). Grafická stránka oslobodená od nejakých filmových efektov krásne podtŕha atmosféru a ruka v ruke s elimináciou dabingu je pádnym dôkazom a dôležitosti pripomenutia si tejto časti game histórie.
O mojom nadšení z návratu Active Time Battle ste dostatočne informovaní, a tak tu už máme len onú obligátnu otázku, či je táto hra pre vás vhodná alebo by bolo rozumnejšie ju radšej vynechať. Ak ste zažili éru rokov, kedy frčali konzole ako Super Nintendo a hrali ste na nich hry, ktoré si I Am Setsuna berie za vzor, tak táto hra pre vás nie je v dostatočnej miere dôvodom na investíciu. Nezažijete v nej totižto nič nové a čo je podstatné, ani nič natoľko zábavné, mimo bojov, čo by vám odobrilo tých zhruba dvadsať hodín čistého času. Ak sa však radíte do neznalých žánru JRPG a vždy ste sa chceli napiť zo studnice minulosti, pričom nebola príležitosť a nemali ste chuť kupovať nejakú starú konzolu či zapínať otravný emulátor na PC, nie je pre vás lepšieho kroku než kúpa tohto diela. Vo svetle tejto jemnej rozpoltenosti teda musím udeliť nasledujúce číslo a verím, že mi to ani jedna strana spomenutého "tábora" nebude mať za zlé. Nezabúdajte, že ja osobne som éru týchto hier zažil a viem, aké to bolo hrať vtedy a vďaka hre I Am Setsuna tiež už viem, aké to je hrať aj dnes.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
