Donedávna nie úplne známe poľské štúdio Blobber Team ešte v úvode roku milo prekvapilo výrazným titulom Layers of Fear Už Early Access verzia z vlaňajška vzbudzovala veľké nádeje a vzhľadom na jej kvality vývojári vlastne ani nemali čo pokaziť. Ani nepokazili a neočakávané ohlásenie prídavku sa taktiež stretlo s pozitívnou odozvou. Druhýkrát sme sa však už nemali znova vteliť do mysle šialeného maliara, pretože jeho príbeh bol zmysluplne uzavretý. Ako už určite viete aj z propagačných materiálov, v Inheritance sa tentokrát vžijeme do roly maliarovej dcéry.
Ak si náhodou myslíte, že ide o len o nepodstatný detail a v zásade budete prežívať takmer to isté ako v minule, potom vás musím jemne poopraviť. Inheritance totiž stavia na trochu odlišnom uhle pohľadu. Tvrdenie, že hlavná hrdinka je úplne normálna, by asi bolo vzhľadom k jej detstvu diskutabilné, ale narozdiel od otca aspoň ostala pri zmysloch. Pobyt v nepríliš útulnom dome s chorou matkou a šialeným otcom by však nejakým spôsobom poznamenal každého. Aj preto sa po dlhých rokoch rozhodne raz a navždy konfrontovať duchov minulosti...
Kým pôvodná hra vsádzala predovšetkým na splývanie reality a halucinácií, rozšírenie na to ide inak. Jeho hrateľnosť pozostáva z dvoch segmentov. Prvý je zasadený do reality požiarom zničeného domu. Tu príde na rad vaša baterka a prím hrá prieskum okolitého prostredia. Druhý segment sa zase odohráva v čiastočne vytesnených spomienkach hlavnej postavy. Po vkročení na určité miesto sa tak z dospelej ženy znova stáva malé vystrašené dievčatko zúfalo sa snažiace nájsť v nich aspoň nejaký zmysel. Práve tieto časti sú kľúčové aj z hľadiska vyznenia záveru.
Niektoré spomienky sú kratšie odbijete si ich za chvíľku a v iných sa zase budete trápiť dlhšie. Všetky spomienky však majú spoločného menovateľa v tom, že sú až nepríjemne skreslené a pokrivené. Pripraviť sa tak môžete na to, že nie všetko v nich bude dávať zmysel a vnímanie prostredia bude výrazne ovplyvnené niekedy až traumatickými zážitkami. Nebude vás v nich síce prenasledovať duch mŕtvej manželky, ale zimomriavky sa nepochybne dostavia. Oproti originálu výrazne ubudlo klasických ľakačiek a autori sa pre tentokrát snažia vsádzať skôr na pokrútenosť samotného prostredia s dôrazom na kvalitné zvukové efekty. Slúchadlá a hranie v neskorších hodinách pochopiteľne iba podporujú dusnú atmosféru, čo naplno doceníte vo chvíľach typu, keď sa za vami ozve nepríjemné vrčanie. Alebo aj nie, v závislosti od toho, či sa radi bojíte, alebo nie.
Autorom ku cti slúži, že neopakujú za každú cenu nápady originálu, ale neustále sa snažia prichádzať s niečim novým. Hrateľnosť sa čiastočne variauje a nepozostáva iba z chodenia z miesta na miesto. Chodiace úseky tak striedajú pasáže, v ktorých máte za úlohu nájsť konkrétne predmety a používať ich správnym spôsobom. Nejde o vyložene náročné úkony, ale do istej miery sa v nich môžete zaseknúť. Niektoré časti pritom nemajú iba jedno správne riešenie a záver bude závisieť priamo od toho, ako v nich budete postupovať. Tento prvok bol napokon prítomný aj v originále, ale v ňom nebolo vždy jasné, čím ho ovplyvňujete. V rozšírení je to o niečo zreteľnejšie a je jednoduchšie nasledovať určitú cestu. Konečnú interpretáciu minulosti a to či odpustíte otcovi, alebo nie, máte výhradne vo svojich rukách.
Aj napriek určitej spokojnosti sa však u mňa nedostavilo vyložené nadšenie. Možno je to tým, že druhý návrat do známych vôd už tak neprekvapil. Možno je zvýšením blúdiacich pasáží. Možno je to krátkosťou zážitku. A možno všetkým dokopy. Avšak stále platí, že Inheritance je plnohodnotným rozšírením vystavaného univerza. Jeho dohranie vám zaberie približne hodinku a pol, čo nie je vyložene zlé. Pokiaľ už ale budete vedieť ako na to, záverečných titulkov sa môžete dočkať aj za polhodiny. Vzhľadom k priaznivej cene ho však môžem bez problémov odporučiť. Vravíte, že ste ešte nehrali pôvodnú hru? Je na čase to napraviť.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Bloober Team.
