Keď poviem, že herných hororov je tak málo, aby sme si mohli dovoliť kritizovať aj priemerné pokusy o navodenie strachu v interaktívnej forme, nebudem určite ďaleko od názoru väčšiny fanúšikov tohto okrajového žánru. Švédska spoločnosť Frictional Games však nemá vôbec núdzu o posudzovanie svojich diel vo vysokých číslach a s kľudným svedomím môžem ich doterajšie pôsobenie na trhu označiť za strašidelne dobré. Ide totižto o autorov kvalitnej trilógie Penumbra a rovnako nemenej slávnej IP Amnesia (z ich rúk vzišiel aj nedávny hit Soma). Tá sa v rozmedzí rokov 2010 až 2013 dočkala dvoch regulárnych častí a jedného DLC prídavku, ktoré dnes vrcholia vydaním kolekcie, a to premiérovo pre konzolovú scénu, exkluzívne pod značkou PlayStation 4. Poďte sa teda spoločne aj s našou aktuálnou recenziou trošku báť.
Začneme asi jasne najväčším klenotom, ktorý môže hrdo zdobiť našu aj vašu zbierku hororov. Po otázke aká hra na vás zapôsobila po stránke intenzívneho strachu asi najviac, bude z desiatich odpovedí väčšia časť patriť názvu Amnesia: The Dark Descent. Tá je synonymom pre zvýšený adrenalín v tele, zatiaľ čo sa vám v spánkoch hlavy usadil malý krvavý bubeník a vyhráva v zrýchlenom tepe srdca. Príbeh tejto atmosférickej FPS záležitosti nás zavedie do roku 1839 a do úlohy postavy menom Daniel. Ten sa prebúdza uprostred opusteného nádvoria Pruského zámku netušiac, čo sa deje. Stratil pamäť na väčšiu časť dôležitých udalostí svojho krátkeho života a po jeho boku si tak aj vaša osobnosť bude musieť prejsť procesom objavovania zabudnutých faktov a zakopaných myšlienok (a toho textu čo na vás hra vychrlí).
Čas strachu prichádza pri náhodných stretnutiach s netvorom presúvajúc sa hore dole po okolí zámku. Jediným upozornením na jeho prítomnosť je náhle rozmazanie obrazu (efekt motion blur) a rovnako jedinou obranou je len útek alebo nájdenie rýchleho úkrytu. Či už sa budeme baviť o Amnesia: The Dark Descent alebo jej DLC expanzii s menom Justine, obe tieto časti kolekcie sú na totožnom podklade a v podstate ich môžeme zaradiť po jednu hru. Okrem úteku pred záhadnou bytosťou je primárnym cieľom hráčov riešenie logických puzzle hádaniek. Tie prebiehajú v klasickej harmónii s prehľadným inventárom, kam si hráč ukladá nazbierané predmety a tie neskôr medzi sebou kombinuje alebo používa v záujme prekonania rôznych prekážok. Na postup cez všadeprítomnú temnotu sú mu k dispozícii zapaľovače fakieľ alebo olejová lampa (do nej si treba neustále dolievať olej, ktorý je možné nájsť rôzne skrytý po mape).
Čaro prvého dielu Amnesie a jej krátkeho rozšírenia (to vám nezaberie naozaj ani jednu celú hodinu) je vo vyváženom pomere hutnej atmosféry a často prepracovaných náročných hádaniek. Všetko to je prešité slušnou zvukovou niťou, ktorá v spojení s hraním cez slúchadlá a pekne v noci dokáže vyryť do pamäte nejednu zaujímavú scénu z hry. Rovnako kvantum dokumentov, ktoré sú tmelom pre spájanie faktov a stratených spomienok hlavného hrdinu, robia z prvej časti tejto série niečo jedinečné. Dvojka, ktorá je rovnako súčasťou kolekcie, je už značne pozmenená a nie každému to môže byť po chuti. Pracovalo na nej štúdio známe vývojom takzvaných simulátorov chodenia, čo sa do určitej miery pretavilo aj do výsledku podtitulu A Machine for Pigs. Zabudnite na efekt tmy, ktorý bol hlavným bodom The Dark Descent. Zmizlo rovnako zbieranie zapaľovačov a doplňovanie energie (to je tu riešené automatickou obnovou).
Tak isto si u dvojky neprídu na svoje fanúšikovia komplikovaných puzzle dielikov, ktoré by mali spájať a postupne si tak kliesniť cestu vpred. Noví vývojári chceli do hry vložiť viac mystiky než praktičnosti a tak sa samotné hádanky nesú skôr v duchu spomínaného trendu simulátorov chodenia, ktoré sú v súčasnosti v kurze. Musím však oceniť ich snahu o inováciu čo do správania sa umelej inteligencie. Na rozdiel od firmy Frictional Games sa novým autorom podarilo zneistiť hráčov v zmysle nepredvídateľného správania sa nepriateľov v hre. Strach tak nabral novú formu a to, na čo ste sa mohli spoľahnúť v minulosti (konkrétne, že obludy išli po jednej a tej istej linke a to len krátky čas), tu už vôbec neplatí. Mohol by vás zaujať aj časový údaj, ktorý sa spája s celou kolekciou. Pokiaľ by ste chceli dosiahnuť všetky konce v jednotke a nájsť každý predmet vo všetkých častiach, nachystajte si cca 15 hodín čistého času. Myslím, že je to slušná porcia hororu, zvlášť dnes, kedy sme vďační aj za priemer.
The Amnesia Collection netrpí žiadnymi technickými nedostatkami a predáva sa za slušnú sumu tridsiatich dolárov. Pre hráčov milujúcich horory, ktorí sa ešte nemali tú česť s touto legendou trocha pobaviť, je to z môjho uhla pohľadu maximálna povinnosť. Pre PC hráčov, hľadajúc niečo viac od pôvodného obsahu, však táto PS4 verzia neprináša samozrejme nič nové a objavné.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Evolve Terminals
