Vráťme sa teraz spoločne do roku 2013, kedy nezávislá spoločnosť Studio Fizbin prispela svojou troškou do mlyna žánru point-and-click adventúriek, a to konkrétne s hrou The Inner World. V tej dobe, ešte len vo verziách pre stolné počítače a mobilné zariadenia, sa tak hráčom otvoril zaujímavý príbeh z fantasy krajiny Asporia a kvality tohto diela rovnako podporila aj novinárska obec, ktorá sa opäť našla v okrajovom žánri zomierajúcich adventúr. Dnes, štyri roky od vydania, sa The Inner World dočkal portu pre aktuálnu generáciu konzol (PS4/XOne) a tak sme si nemohli nechať ujsť príležitosť zhodnotiť jeho kvality v najčerstvejšom spracovaní.
Dej tohto konceptom klasického dobrodružstva sa točí okolo postavy menom Robert. Ten je jednak chránencom najvyššieho vodcu v totalitnom štáte Asporia a zároveň jeho osobným sluhom. Conroy ho vychoval v nevedomosti a neznalosti vlastnej minulosti a tak sa Robert s naivnou predstavou čiernobieleho sveta nesnaží nijako vzoprieť a robí to, čo sa mu povie. Stále je však odlišným tvorom oproti všetkým ostatným naokolo, keďže má nos v tvare flauty a to vrátane vierohodných hudobných schopností. Jedného dňa je náš hlavný a trošku zabrzdený hrdina vyslaný svojím pánom na záchranu ukradnutého majetku, ktorý odcudzil drzý operený vták a začína sa tak päťdielna cesta, ktorá vám zaberie necelých sedem hodín vášho času.
Celá grafická paleta je štylizovaná do komiks artu (vivat Flash), čo možno pre niekoho nemusí pôsobiť nejako očarujúco, ale čím dlhšie budete v hre tráviť svoj čas, o to viac si jeho vizuálnu stránku zamilujete pre jej jedinečnosť. Všetko je ručne kreslené a pri pohybe zanecháva príjemný efekt s dôrazom na interaktívnosť. Asi vám nemusím vysvetľovať na akých základoch beží každá klasika tohto razenia. U portu z PC alebo tabletu na konzole je vždy kameň úrazu ovládanie. Tomuto sa nijako nevyhol ani Inner World, čo je asi najväčšie negatívum celého spracovania. Hlavné postavy (nebudete totižto ovládať len spomínaného Roberta) sa pohybujú v akomsi 2,5 D priestore, a to buď pomocou analógovej páčky alebo prepínaním cez pevné body záujmu. Tieto dva spôsoby neponúkajú ideálnu cestu ako sa sem tam nenahnevať, chce to jednoducho kompromis a zvyk než sa s ovládaním zmierite. S myšou sa hold vždy hrá tento štýl hier prirodzenejšie.
Alfou a omegou hrateľnosti stále zostávajú hádanky a tie sa presne hodia k atmosfére vybudovanej z bizarných postáv sveta Asporie. Robert bude musieť zbierať desiatky predmetov, analyzovať ich, kombinovať a následne aplikovať na postup cez prekážky. Logika tu ako vždy hrá až druhé husle ale o to viac nastupuje na scénu humor, ktorý perfektne zapadá do celého univerza hry (kto by sa beznádejne zasekol, môže využiť prepracovaný systém pomocných indícií a rád). Toto je však bežná prax u point-and-click adventúr, takže to berte ako plus. V úvode článku som definoval tento koncept ako pomaly zomierajúci, čo je z môjho pohľadu určite relevantné, stále sa však sem tam zjaví malá iskrička nádeje a do tejto kategórie patrí rozhodne práve práca nemeckého štúdia Fizbin. Iste, nejedná sa o adepta na vrcholové pozície konceptu, ale ide prinajmenšom o slušného reprezentanta, ktorý zaujme a pobaví.
Verzia pre konzole nemusí potešiť ovládaním, ale zato vám to vynahradí solídny príbeh a zábavné puzzle momenty. Na bonus je už potom rovnako kvalitný dabing a zvuk celkovo. Ak ste milovníkom žánru starých adventúriek, plne vám túto kúpu odporúčam.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Headup Games
PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX
