Mladá vývojárska značka Telepaths Tree (jedná sa o indie štúdio sídliace v poľskej Varšave) sa pred rokom a niečo vrhla na Kickstarter s vidinou úspechu, ktorý postavili na nekonvenčnej FPS z prostredia akéhosi fantasy pekla menom Inner Chains. Ich nádeje a sny podporilo toho času viac ako deväťsto hráčov svojimi vlastnými peniazmi a aj z toho dôvodu vzrástli nielen ich vlastné nádeje, ale logicky aj očakávania verejnosti, ktorá možno nemala chuť priamo podporiť vývoj okamžite, ale minimálne hru nestratili zo zorného pola. Dnes už je Inner Chains realitou a PC scénu tak skúša zaujať originálnym prostredím, ktoré u hier z prvej osoby často a márne hľadáme. Ako to vo výsledku nakoniec vypálilo sa dočítate nižšie.
Uznávam však snahu o jedinečné spojenie mechanizmov a ľudského tkaniva, čím sa prostredie do určitej miery stáva zaujímavým a hodným skúmania. Poďme ale troška od základov a začnime klasicky príbehom. Inner Chains pojednáva o fiktívnom osude našej planéty, ktorá putuje temným vesmírom a ani náhodou na ňom nie je ľudská rasa tá vyvolená k vláde. Príroda nám svojho času totižto uštedrila akýsi oprávnený úder a za to čo sme jej tisíce rokov činili, nám začala všetko nemilosrdne vracať. Pomocou technológie pretvára svet k obrazu svojmu a tak selektuje ľudí na podrobených jej vôli a mŕtvych otrokov. Náš hlavný hrdina však nechce ostať ani na jednej z týchto dvoch krutých stranách a tak sa po jednej nešťastnej náhode začína aj jeho vlastné peklo. Po páde do nezmapovanej časti jeho rodiska sa musí začať brániť holými rukami a to nielen pred stratenými dušami z jeho vlastných radov, ale aj pred krvilačnou faunou.
Najväčšie sklamanie z tejto hry pramení z totálneho premárnenia potenciálu, ktorý si Inner Chains dokázalo ušiť zo svojho groteskného prostredia, ktoré je spojením pekla a šialenej fantázie legiend knižného hororu. Verím, že pri pohľade na naše obrázky vytvorené pre recenziu vás určite napadne to isté. Táto akcia vyzerá atraktívne po vizuálnej stránke, avšak po hodinke jej skúšania nakoniec budete musieť pripustiť veľké sklamanie. Nejedná sa totižto o žiadnu prepracovanú FPS-ku, ba naopak. Táto hra by neuspela ani na prelome deväťdesiatych rokov, kedy tento žáner len začínal rásť, keďže nielen súboje ale aj arzenál na pohľad atraktívnych zbraní nespĺňajú základné stupnice nejakej kvality. Počas snahy pochopiť toporné ovládanie a nepresné reagovanie samotného hlavného hrdinu sa dostavila frustrácia z opakovania toho istého niekoľkokrát dookola. Jediný strach som zažíval pri pohľade na desiateho (toho istého) protivníka a pri predstave, že sa mu budem musieť opäť postaviť za asistencie zle fungujúcich zbraní a ovládania.
Aby sa náš test, tejto inak pre verejnosť určite zaujímavej akcie, neniesol len na negatívnej note, musím určite vyzdvihnúť zvuk a soundtrack celkovo. Pozadie atmosféry sa podarilo aj vďaka temným tónom a často pekelným výkrikom umne načasovať a vytvoriť tak miestami mrazivú atmosféru. Žiaľ týchto momentov tu nájdete len sporadicky, čo je určite veľká škoda. Práve hudba a jej kvalita je asi to najlepšie, čo vám Inner Chains môže ponúknuť a je to znova dôkaz toho, že Poľsko nemusí pre hudobných géniov chodiť ďaleko za hranice. Tak ako desivé pesničky. ktoré kvília niekde vzadu za horami siedmych pekiel, sa dajú oceniť aj efekty samotných zbraní či zvuk protivníkov a rôznej biomechanizácie všade naokolo. Počas štyroch kapitol, ktoré Inner Chains ponúka, sa tak musíte prehrabať tonou nudy a ťažkopádneho ovládania, aby ste dostali minimálne zaujímavý príbeh do nejakého rozumného konca. Hudba je v poriadku, všetko ostatné vás bude len hnevať a to vrátane technických nedostatkov. Textúry sa strácajú, umelá inteligencia sa správa až moc predvídateľne a všetky tie malé hádanky, ktoré majú spomaliť váš postup vpred, sú snáď len zlým vtipom zo strany vývojárov.
Výsledok je z mojej strany dosť rozporuplný a rozčarovaný. Na jednu stranu oceňujem prostredie a hudbu, ktorá z neho ťaží maximum. Rovnako sa mi pozdávala atmosféra či environmentálna premena našej Zeme v nejakú biomasu s chuťou zabíjať. Avšak FPS sa kupuje pre kvalitnú akciu a horor sa kupuje preto, aby vás vystrašil. V tomto bode nie je Inner Chains vôbec úspešný, ba naopak. Súboje sú nelogicky nastavené (niekedy vám stačí jeden výstrel z bizarnej zbrane, aby ste zložili protivníka a inokedy do toho istého súpera musíte nasoliť celý zásobník a aj tak nie je isté či padne), hádanky na postup vpred primitívne (prepni jeden slot a máš vybavené). Tých osem hodín strávených s touto nedokončenou, vraj hororom požehnanou, značkou, bolo utrpenie ale nie také, aké by ste od toho asi čakali. Pokiaľ by toto bola nejaká beta verzia, nebál by som sa po roku ďalšieho vývoja to celé skúsiť opäť. Avšak toto je hotový produkt a to je veľká škoda. Vývojárom však aj naďalej držím palce.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Telepaths Tree
PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX
