Švédska nezávislá vývojárska komunita číta veľa rôznych spoločností, ktoré s radosťou berú štátne granty na podporu umenia, aby nám za to skúšali vyprodukovať niečo zaujímavé v hernom pojatí. V prípade firmy Teotl Studios sa minulý rok ocitla na scéne survival hra z prvej osoby, ktorá sa pod názvom The Solus Project celkom úspešne etablovala na PC scéne a následne aj okrajovo s Xbox One verziou. Milovníci spojení vesmíru a boja o prežitie v nehostinných prostrediach reagovali na Solus Project slušnou odozvou, a preto sa rok od vydania dočkala táto záležitosť portu na PlayStation 4 a dokonca vrátane podpory pre virtuálnu realitu, a teda PSVR. Práve túto verziu sme si zobrali do našej redakcie a výsledky testu vás už tradične a netrpezlivo očakávajú.

Príbeh nás privádza na mimozemskú planétu s kódovým označením Gliese-6143-C. Práve tam nedobrovoľne končí náš únikový modul po tom, ako naša vesmírna raketa, a zároveň jediná šanca ako sa dostať späť na Zem, vybuchne po sérii technických závad a zhorí v atmosfére spomínanej planéty. Situácia je teda nepríjemná, a aby toho nebolo málo, tak podnebie vášho nového domova nie je vôbec naklonené ľudskej rase. Z minúty na minútu sa totiž môže prihnať tornádo a z neba začnú padať ohnivé meteority. Vašou úlohou je skúšať prežiť a popri tom pátrať po stroskotancoch, ktorí sa z neznámych príčin ocitli v rovnakej situácii ako vy. Pôvodný cieľ vašej misie bol totiž nájsť a zachrániť stratených kolegov, čo už ale v danej situácii nepripadá do úvahy. Máte svojich starostí viac než dosť, ale aj napriek tomu skúsite zapnúť detektívny modus a prísť celej záhade, s pádom dvoch rakiet na jedno miesto, na kobylku.

Vaším verným priateľom počas skúmania okolia bude PDA modul. Ten máte neustále v ľavej ruke a pomocou malej obrazovky tak môžete kontrolovať svoje telesné funkcie a prípadné potreby. Doplniť vodu znamená nájsť si nejakú ešte neotvorenú fľašku po kolegoch alebo jednoducho ponoriť skafander do prúdu tečúceho zo skaly. Tu narážam na veľký problém, ktorý by som u survival konceptu vôbec neočakával. Solus Project je síce o tom, aby ste bedlivo sledovali teplotu svojho tela, dodržiavali spánok, príliš nezmokli a jedli v pravidelných intervaloch. Ak to neurobíte, tak logicky zomriete. Hra vás teda ale vedie k istému stereotypu, čo je samozrejme u daného žánru bežné, avšak hádže vám pod nohy nudne malý inventár (budete stále niečo vyhadzovať a neprakticky kombinovať, len aby ste si spravili nové miesto) a fádne prehľadávanie podzemných oblastí planéty Gliese. Vyložene mňa vytáčal fakt, že spraviť jednu fakľu kombináciou kovovej trúbky a kusu vegetácie poliatej olejom znamená, že vám tento predmet už ostane navždy a spomínaný olej už nikdy nevyhorí. Toto sú veci, aké kazia atmosféru a to viac ako dosť.

Jemným spestrením je určite hromada textového materiálu, v podobe rozhádzaných denníkov stratených astronautov, ktorý vás môže nahlodať v záujme rozlúštenia ich osudov. Je to však dosť na to, aby ste u hry vydržali dlhšie než hodinu? Vývojári to skúšajú napraviť značnou vložkou v podobe odkazov na mimozemskú civilizáciu, ktorá svojho času reálne fungovala na planéte a ostali tak po nich nielen rôzne artefakty, ale aj tajomné nápisy po stenách jaskýň. Vďaka vášmu PDA-čku ste schopní rozlúštiť akýkoľvek text a ak sa vám zapáči táto forma výpravy nijako extra zaujímavého príbehu, môžete u Solus Project vydržať nakoniec aj dlhšie. Hlavným rysom našej recenzie je však prípona VR. Vo virtuálnej realite som teda testoval najnovšiu verziu práce od Teotl Studios a výsledkom som nebol vôbec nadšený. Začnem od ovládania, ktoré tu zastupuje podpora Move zariadení. V hre neexistuje žiadny tutorial na ich fungovanie a nastavenie. Od úvodu teda viac tápete než hráte a keď už sa vám konečne podarí zorientovať a začnete sa rozhliadať naokolo, príde druhá facka v podobe grafickej stránky.

Od času, čo aktívne recenzujem aj VR segment, som snáď nevidel väčší rozdiel technického aspektu od tej klasickej po VR verziu. Rozlíšenie je vyložene Low a to v každom ohľade. Hra nie je celkovo optimalizovaná pre virtuálnu helmu od SONY, a tak sa všetko viac rozteká než nejako plynulo hýbe, a tu nastupuje samozrejme už notoricky známy efekt nevoľnosti. V nastaveniach, ktoré sú mizerné ako zalievaná káva na hlavnej vlakovej stanici v Bratislave, som nenašiel nič v zmysle sekvenčnej kamery, a tak bolo nutné vziať žalúdok do hrsti a skúsiť to dať na prvú dobrú a bez dávenia. Aj cez sebazaprenie sa to jednoducho nedalo a Solus Project som nakoniec dohral v klasickej forme bez PSVR na hlave. Autorom teda odkazujem jedno. Ak majú pocit, že zisky sa im zdvihnú len na základe toho, že niekam pridajú ikonku VR a samotnú hru nedokážu do tejto formy dostať ani z polovice, tak ich nečaká nijako ružová budúcnosť. Je mi jasné, že súčasné VR zariadenia nie sú ešte na takej úrovni, aby sme tu mali 8K obraz (síce sa to má čoskoro zmeniť), ale to, čo predviedli v tomto prípade, je vyložený humus a to vravím ako niekto, kto dokázal dať vyššie známky hrám ako Driveclub VR.

Pokiaľ by som mal hodnotiť hru ako takú bez virtuálnej reality, tak sa za nefungujúcu survival koncepciu a fádny príbeh neprehupnem cez šesťdesiat percent. Páčilo sa mi dynamické počasie a pár logických hádaniek napojených na mimozemské technológie. V kombinácii s totálne pokazeným VR efektom sa logicky teda dostávame do nižšieho priemeru a ak ste mali chuť siahnuť po tejto hre na základe slušnej atmosféry, ktorú je cítiť z videoukážok či obrázkov a mysleli ste si, že vám obohatí vašu zbierku pre virtuálnu helmu, tak na to radšej rýchlo zabudnite.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Teotl Studios

PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX