S návratom do vôd virtuálnej reality prostredníctvom našej najnovšej recenzie by som si rád položil jednu otázku a spoločne s vami na ňu aj čiastočne odpovedal. Od príbehov v menších či väčších hrách pod záštitou VR periférií sa často neočakáva logicky žiadna epochálna cesta, ktorá by vás mala ohúriť či ohromiť. Väčšinou ide o dve priame linky. Buď vás nejaký VR titul chce pohltiť svojím akčným nádychom, alebo hrá na nôtu strašidelnej atmosféry. Z tohto priemeru samozrejme vytŕča úžasná siedma časť série Resident Evil, ktorá už v prípade súčasnej VR generácie bude asi navždy visieť na strope. Čo ale obsadí tie miesta za ňou? Bude to zaujímavý titul Inpatient, ktorý rovnako ako RE chce hrať na naše prirodzené inštinkty a chce ohúriť vlnou strachu?
V úvode som trošku zámerne balil evidentné fakty do zbytočného textu, čo sa už nebude opakovať. The Inpatient, ako nové dielo jednej z najviac vyťažených spoločností v oblasti virtuálnej reality Supermassive Games, je po dlhej dobe opäť niečo jedinečné, minimálne v zmysle kvality príbehu a výpravnej zložky. Jedná sa o exkluzivitu pre PlayStation 4, a teda hru určenú primárne na PSVR, čo by možno mohlo vo vás evokovať pocit, že po technickej stránke nepôjde o žiadny zázrak, avšak to by bol omyl. Toto dielo je opäť dôkazom toho, že ak sa niečo vyvíja s cieľom optimalizácie pre jeden jediný systém, výsledok je oveľa ohromujúci než v prípade desiatky portov krížom krážom. The Inpatient je teda po grafickej stránke vydarenou záležitosťou a to je dobre, keďže presne tento aspekt umne spája s prepracovaným príbehom, ktorý máte vo vlastných rukách.
Príbeh nás zavedie do útrob psychiatrickej kliniky Blackwood Pines, čo vám možno teraz nepripadá nijako povedome, ale skúste si spomenúť na podarený horor Until Dawn a hľa, žiarovka nad vašou hlavou mi práve blikla rovno do očí. The Inpatient je totižto akýsi prequel práve ku hre od rovnakej vývojárskej firmy, a teda Supermassive Games. Všetko sa odohráva teda na identickom mieste ako v spomínanom horore s tým rozdielom, že ide o časový odstup šesťdesiatich rokov smerom dozadu. Píše sa presne rok 1952 a po tom, ako si nasadíte helmu a vaša osobnosť sa prenesie do vierohodne vyobrazeného interaktívneho prostredia, kde by ste rozhodne nechceli nikdy reálne skončiť, zisťujete nemilé fakty. Hlavný hrdina, to ste logicky vy, trpí totižto silnou amnéziou a práve sa nachádza na začiatku elektrošokovej liečby, v tej dobe údajne pokrokovej metódy. Začíname teda pekne z ostra, a to doslova.
Váš ošetrujúci lekár má k vám určité sympatie a tak máte možnosť ovplyvňovať poradie jednotlivých úkonov, čím sa vo výsledku ostatne už v úvode naznačí veľká odlišnosť tejto VR hry od iných. Konečne tu totižto máme vetvený príbeh bez nejakých nutných stien, ktoré by ho už vopred klasifikovali ako predvídateľný. The Inpatient musíte prijať v zmysle komplikovaného súhrnu scénok ako z filmu a niekde v strede sa skúsiť zorientovať a nájsť odpovede na všetky otázky. Každý váš čin má totižto dopad na vývoj scenára a na konci tejto dosť krátkej, ale intenzívnej, skúsenosti si môžete pokojne spustiť všetko pekne odznova. Koncept vám dovolí určitú voľnosť po samotnom sanatóriu, ale je dosť striktný v tom, ako to celé prezentuje. Preto sa väčšinou budete reálne dostávať zo svojej izby len pri vašich intenzívnych nočných morách, ktoré sú zároveň to najväčšie závažie s nápisom "strach", ktoré som v poslednej dobe zažil vo vodách virtuálnej reality. The Inpatient ponúka desiatku vyšperkovaných situácií, ktoré v angličtine asi najlepšie vystihuje fráza "jump scares", aké mi skoro v samom úvode testovania uvolnili moje hlavné zvierače. Táto nová exkluzivita od SONY je skutočným hororom bez kompromisov v technickej stránke a to si zaslúži minimálne vašu pozornosť.
Ak ste to ešte z môjho textu nevydedukovali, tak hlavnou devízou tu je dialóg a jeho vetvenie na rôzne strany. Strach sa totižto môže skrývať aj mimo desivých zvukov (tie sú tu inak na vysokej stupnici pozitív) vychádzajúcich spod postele uprostred noci. Každá scéna má akési ukotvenie v hlavnej myšlienke a núti hráčov skúmať jej možnosti. Môžete sa napríklad pohybovať po svojej izbe a skúsiť nájsť odkaz na časť svojej stratenej pamäte, alebo zapliesť rozhovor s podivným pacientom ležiacim len pár metrov od vás. Hlavný hrdina nie je žiadny násilný typ človeka, čo ho jednak činí zraniteľným a zároveň tak aj vás nestavia do príliš pohodlnej polohy. Konverzácia je rovnako unikátna. Z dvoch zásadných možností odpovede, alebo otázky počas dialógov, si môžete dokonca zvoliť priamu reč. To znamená, že miesto označenia textu ten istý text (alebo ten na opačnej strane voľby) jednoducho zopakujete vlastnými ústami. Mikrofón u PSVR ho následne prevedie do hry a všetko pokračuje plynulo ďalej. Zaujímavý a nenápadný detail, ktorý silne umocňuje celkovú atmosféru a čo je dôležité, tak aj funguje nad očakávania. Nesmieme potom zabudnúť zopakovať takzvaný motýlí efekt, ktorý je alfou a omegou vývoja deju tejto hry a všetky tie menšie nápady len spája do väčšieho balíku kvality.
Páčilo sa mi ako to Supermassive Games uchopilo z pohľadu celého univerza (už to tak môžeme teraz pokojne nazvať) Until Dawn. Dokázali priniesť dospelý film vo virtuálnej realite, ktorého ústrednou postavou je hráč s helmou na hlave. Ten prežíva počas niekoľkých hodín vypäté situácie a často sa mu orosí čelo už len z obyčajnej ozveny odrážajúcej sa od kachličiek márnice v Blackwood Pines. Je tu ale jedno veľké ale. Ovládanie je tak mizerné ako by sme si vôbec neželali. Pohyb v otvorenom priestore je závislý na ťarbavom presúvaní a aj keď som mal prirodzený rešpekt z každej nočnej prechádzky po sanatóriu vyzbrojený len prenosnou lampou, stále mi prekážal nedokončený systém ovládania. Tenká čiara medzi snom a realitou je možno z pohľadu hráča často prehnane spomalená, ale na druhú stranu ani reálny život nie je vždy jazda ako na horskej dráhe a trošku toho oddychu od hnedého poplachu v nohaviciach nemôže nikdy uškodiť. Chémia s akou pracuje projekt The Inpatient mi je sympatická a to nielen pre jeho jedinečnú a hlavne fungujúcu atmosféru, ale pre snahu o inováciu v už tak dosť vyjazdených koľajniciach. Keď si idem nasadiť VR helmu s pocitom, že ma tam rozhodne čaká peklo a nepôjde o nejaké žalúdočné problémy, tak viem, že som na správnej adrese čo do herného hororu.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.
PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX
Ceny hry The Inpatient srovnáte na Zboží.cz.
