S projektom Lost Sphear sa spájajú dva hlavné atribúty, podľa ktorých si ho samotní hráči budú chcieť zaradiť do svojej knižnice, alebo naopak sa mu vyhnú širokým oblúkom. Ich pozitívny postoj by totižto mohol ovplyvniť fakt, že sa jedná o jedného z posledných komerčných zástupcov starej JRPG školy, ktorá sa koreňmi drží ešte v ére konzole Super Nintendo a teda zjavne sa spodobňuje s kultovými hrami ako Final Fantasy VI a Chrono Trigger. Druhým argumentom na vytiahnutie peňaženky je fakt, že Lost Sphear je duchovným nástupcom úspešnej a konceptom identickej značky I Am Setsuna, ktorá sa pre dvoma rokmi postarala o akúsi metaforu na budíček pre dávno zabudnuté časy spomínaných legiend. Čo nové však táto hra prináša a kam sa celkovo posunul jej technologicky dosť zastaraný štýl prezentácie, ktorá bola u I Am Setsuna dosť rozhodujúca, tak to si povieme v nasledujúcom texte.
Štúdio Tokyo RPG Factory sa už naplno stalo vazalom gigantu Square Enix a paradoxne sa tento fakt nijako nepremietol do filozofie ich dvoch posledných hier. Obe sú totižto hlboko zahrabané v deväťdesiatych rokoch a z novej éry si požičiavajú len okrajové nápady v minimálnom množstve. Tu však nejde o nejakú náhodu. Square totižto účelne založil práve okrajovú divíziu a pomenoval ju RPG Factory v záujme vytvárať aj v súčasnosti hry podobné minulosti. Práve hore menovaná I Am Setsuna bola prvou lastovičkou a z komerčného pohľadu aj úspešným produktom. Kto teda podľahol jej vábeniu, nech už je staršieho dátumu narodenia, alebo má jednoducho rád starú retro éru, tak bude presne vedieť, prečo nemusí váhať investovať aj do Lost Sphear. Tieto dve značky sú si totižto podobné ako vajce vajcu a nebyť samotného príbehu, tak by sme dokonca mohli tvrdiť, že ide o priame pokračovanie jednej značky.
Terčom kritiky u I Am Setsuna bolo z väčšej časti možno pre niekoho prehnane jednoduché grafické spracovanie a aj keď sa tento duchovný nástupca dostavil o pár rokov neskôr, veľkých zmien sa v tomto smere nedočkal. Jemné úpravy postihli hlavne 3D modely postáv a pozadia, plus si znalci určite všimnú upravenú paletu použitých farieb, avšak tým výpis noviniek končí. Poďme sa teraz stručne pozrieť na príbeh, ktorý tentokrát nosí na ramenách hlavný hrdina s menom Kanata. Ten má predpoklad zaujať každého, kto nenosí oči sklopené k zemi, keďže disponuje zaujímavou ba až magickou schopnosťou navrátenia stratených predmetov. Potrebuje k tomu len údaje o poslednom výskyte a nejaké tie informácie naviazané na NPC postavy. Takto zaujímavú výhodu však Kanata nemá v pláne nejako zneužívať a preto odpovie kladne na potreby svojej ríše a s priateľmi po boku sa vydáva na dobrodružstvo za odhalením tajomných miznutí nielen predmetov, ale aj celých oblastí.
Dejová linka sa nesnaží pôsobiť nejako komplikovanie a ide si tú svoju nemennú a jednoduchú prezentáciu. Neberte to však ako nejaký negatívny postreh, keďže osobne som mal práve z takto nastoleného príbehu oveľa lepší pocit a chuť do odkrývania ďalších udalostí, než keby som čakal na zvrat za každým rohom. Všetko má ale svoje pozitíva aj negatíva, keďže v takto nekomplikovanom prostredí sa nedajú vytvoriť nejaké obsiahle životné osudy hlavných postáv, a tak sa skôr práve príbehy jednotlivých charakterov zdajú byť potom vo výsledku nudné a často ako cez kopírovací stroj z deväťdesiatych rokov. Dosť však bolo rozprávania, poďme konečne na boj. To, čo dala svetu stará a zabudnutá JRPG scéna z minulosti, si práve Lost Sphear, tak ako jeho duchovný predchodca, s radosťou dáva hrdo na uniformu. Boje preto opäť prebiehajú pod taktovkou takzvaného Active Time Battle systému. Ten zaručuje široké strategické možnosti počas útočenia a obrany, čo sa všetko viaže hlavne na pozíciu hrdinov v bojovom poli, ktorú máte vždy pevne v rukách.
Taktika je teda daná a kto podľahne chuti tejto klasickej hry prevedenej na súčasné herné mašiny, bude určite chcieť odhaliť každý jeden správny postup na elimináciu nepriateľov. Aby ste to však mali viac ako len bežnú rutinu, tak súboje sú často okorenené obrovskými prekážkami, ktoré stelesňujú filozofiu tradičnej Japan RPG školy. Na otázku, či a ako je práve táto hra náročná, by som odpovedal, že áno je, avšak v závislosti na skúsenostiach a logicky aj výdrži hráča samotného. Hlavný príbeh vám totižto zoberie cca 30 hodín, avšak ak by ste chceli naplno vyhrabať každú bočnú a tajnú chodbu, naplniť očakávania svojej dedinky a uspokojiť hladné fanúšičky, je treba si nachystať minimálne o päť hodín viac. Lost Sphear je ako mramorová socha, ktorú umne vytesali podľa rokmi overeného receptu na dávno mŕtvy žáner. Kúpou tejto hry tak dostanete presne to, čo predpokladám že od klasickej JRPG aj očakávate, avšak ani o chlp naviac. Navyše je tu stále ten strašiak v podobe nemodernej grafickej stránky, ktorú nie každý dnes dokáže prehrýzť, ale k tomuto remeselne slušne zvládnutému produktu to hold patrí. Zabaví vás jednoduchý príbeh a prepracovaný bojový koncept, ale všetko to ostatné už akosi nedokáže v roku 2018 fungovať tak, ako tomu bolo v minulosti.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
Ceny hry Lost Sphear srovnáte na Zboží.cz.
