História lingvisticky pojatej arkády Scribblenauts sa začala písať ešte v roku 2009 a toho času išlo o skutočnú evolúciu v interaktívnom vzdelávaní, navyše bez vekového rozdielu. Ja sám som podľahol práci Jeremiaha Slaczka a jeho štúdia 5th Cell, ktoré sa následne postaralo o ďalšie tri diely tejto IP a všeobecne sa po stránke kvality dalo hovoriť o slušnom priemere. Aj keď bol Scribblenauts vždy spätý s konzolami od Nintenda, vlastník práv na distribúciu (Warner Bros. Interactive Entertainment) ho neskôr s ochotou prerobil do mobilnej verzie a séria sa tak dočkala vydania aj na tablety a telefóny. Od posledného zárezu do série v podobe hrdinskej odbočky Scribblenauts Unmasked už ubehlo viac ako päť rokov a tak sa nedávne ohlásenie návratu tejto IP zdalo ako veľké požehnanie, už len pre fakt, že nič podobné by ste na trhu v tomto smere stále nenašli.
Hneď úvodom sa začnem chytať za brucho a plakať vám na imaginárnom ramene. Pôvodne som si totižto vôbec neuvedomil, že pod celým návratom série Scribblenauts už nenájdem podpísaného jeho stvoriteľa. Tento diel totižto produkovalo interné štúdio Warner Bros. a tak môžem pokojne začať tvrdením, že je niečo zhnité v štáte dánskom. Scribblenauts Showdown už totižto nemôžem vôbec označiť za ten starý dobrý Scribblenauts tak, ako si ho možno sami pamätáte. Nejedná sa totižto o 2D sandbox rozdelený do niekoľkých terénom odlišných svetov, kde je cieľom hráčov plnenie menších či väčších úloh za pomoci reálneho písania cudzích slov. Tentokrát ide o akúsi kolekciu minihier, ktoré majú zabaviť dvoch súperiacich rivalov. Aj keď hra opäť disponuje obrovskou databázou slovíčok, aké môžete do nej reálne zadať a všetko, čo napíšete, sa následne v hre aj zhmotní, samotný obsah pointy, prečo to robiť, je z pohľadu znalca tejto série jednoznačne najhorší.
Celkové prevedenie spomínaných minihier je na báze rýchleho stláčania tlačidiel, čím sa mimochodom totálne popiera filozofia tejto vzdelávacej hry. Režim súbojov medzi dvojicou (môžete skúsiť s reálnym hráčom alebo po boku NPC v niekoľkých nastaveniach náročnosti) je možno zo začiatku v celku zaujímavý, keďže počet samotných arkád je dosť vysoký. Ale akonáhle si skúsite zahrať niekoľko kôl po sebe a všetky vám už tak prejdú cez ruky, akékoľvek ďalšie užívanie si tejto hlavnej schémy hry je čoraz menej zábavné. Navyše autori opomenuli dohliadnuť na presnosť ovládania a dovolili si ho navyše obohatiť o motion prvky. Scribblenauts Showdown som testoval vo verzii na konzolu PlayStation 4 a musím povedať, že hneď niekoľkokrát som bol okradnutý o výhru len na základe technicky nezvládnutého pohybového ovládania. Okrem režimu "verzus" sa, našťastie pre celkovú kvalitu tohto titulu, nachádza v menu aj akási obdoba doskovej či spoločenskej hry. Tá vám rovnako ponúka súboj s kamarátom cez kooperáciu a prekvapivo dokáže zabaviť, keďže jej základ je postavený na získavaní a používaní originálne spracovaných kariet. Je tu však jedno veľké ale, ktoré zase začína a končí u spomínaných minihier, bez ktorých si samotný modus nemôžete skúsiť. Sú totižto jeho neoddeliteľnou súčasťou a tak bude záležať priamo na vás, čo dokážete tomuto režimu odpustiť v záujme nejakej pridanej a zábavnej hodnoty.
Na záver možností ako sa tu realizovať som si nechal v zásade úplne najlepší argument na podporu existencie celej hry. Jedná sa totižto o free režim, ktorý si berie časť kvality z filozofie celej série Scribblenauts a teda núti hráčov premýšľať nad cudzími slovami a skúsiť pomocou nich plniť menšie úlohy. Ak by tento modus absentoval, bol by som nútený finálne percentá utopiť na dne nezáujmu a to by si táto séria určite nezaslúžila, minimálne z pohľadu minulých častí. Voľný modus je však stále len pár misií prepojených so zbieraním známych zlatých hviezdičiek, ktoré tu majú slúžiť ako mena, cez akú sa odomyká dodatočný obsah (obleky, predmety, hudba atď). Tu to z časti určite funguje ako za starých dobrých čias, je to však dosť orezané a podávané ako nejaký chudobný bonus, len aby nebola ohrozená hlavná pointa konceptu Showdown. Tá je však úplne mimo pomyselného koláča zábavy a vlastne ide o to najhoršie, čo vývojári mohli do sveta pôvodne vzdelávacej série priniesť.
Čo povedať záverom? Nový Scribblenauts mňa osobne dosť sklamal. Už nejde o žiadnu výnimočnú hernú projekciu, akú by som s pokojným svedomím odporúčal každému, kto sa chce vzdelávať v cudzom jazyku nejakou zábavnou formou. Najnovší diel je už len priemernou párty hrou pre úzku skupinku hráčov, ktorí dokážu prehryznúť účelovú 2D grafiku a nezaujímavý zvukový podklad. Z môjho pohľadu ide o úpadok a som rád, že sa pod jeho meno nepodpísal samotný tvorca celej značky.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
