Najslávnejší románový stroskotanec vôbec sa stal pred nejakým časom inšpiráciou a námetom na vytvorenie dobrodružnej doskovej hry s rovnomenným názvom, ktorý doplnil podtitul Dobrodružství na Prokletém ostrově. Práve ten dodatok je pre vás ideálnou indíciou o tom, čo sa vlastne skrýva v náplni tejto spoločenskej záležitosti. Nejde totižto len o klasické zápolenie, aké si vyžaduje určitý počet hráčov, inak sa vám neoplatí to celé ani rozbaľovať, tu je možné si prejsť príbehom stroskotanca aj úplne osamote, respektíve v spoločnosti vedľajších doplňujúcich postáv.
Kto teda neholduje, alebo sa pre svoj vnútorný pokoj vyhýba veľkým skupinám ľudí, určite docení formu singl režimu hrania. Robinson Crusoe: Dobrodružství na Prokletém ostrově nie je však nejakou jednoduchou vychádzkou na slnečný ostrov plný sladkých banánov. Čas strávený v jeho spoločnosti je postavený na niekoľkých náročných scenároch, ktorých podmienky vôbec nezvádzajú k dojmom, že by išlo o letnú dovolenku za pár korún. Hneď v úvode vás musím varovať pred obrovským kvantom informácií, ktoré je nutné do seba vstrebať ešte pred spustením prvej testovacej jazdy, inak vás čaká hodina tápania s neistým koncom. Nie snáď, že by táto dosková hra patrila medzi hardcore strop, alias môj prekliaty Scythe, avšak faktov a pravidiel je tu nemalé množstvo a ich pochopenie si vyžiada dril a čas. Ideálne je preto skúsiť nejaký videonávod a postupne si prejsť základný scenár osamote a pekne krôčik po krôčiku. Keď už však všetko začne dávať zmysel, automaticky sa vám nad hlavou začnú rozťahovať mraky frustrácie a do soľou podráždenej pokožky vám udrú prvé hrejivé lúče slnka.
Ako vhodný príklad na ozrejmenie niekoľkých dôležitých faktov som si vybral už viackrát spomenutý prvý scenár. Ten pojednáva o snahe dostať sa z prekliateho ostrova čo najrýchlejšie pomocou vytvorenia signálnej vatry a to počas dvanástich kôl. Hráči, alebo hráč, tak majú za primárny cieľ nielen prežiť, ale aj nazbierať konkrétne množstvo suchého dreva na vatru. Okolo ostrova totižto na konci dvanásteho dňa popláva loď a je nutné, aby si vás všimla. Páčilo sa mi, s akým prístupom sa autori nechali pri tvorení scenárov inšpirovať, predovšetkým budovaním príslušnej atmosféry. Každá jedna, nazvime to, epizóda je silno tématická a pri jej postupnom prechádzaní sa hráč dokáže preniesť do situácie svojho hrdinu a pochopiť jeho prípadné rozhodnutia. Nejde o taktické zápolenie, ale o neustály strach z kariet náhody, ktoré vám môžu ale aj nemusia všetko pekne znepríjemniť. Okrem kariet je tu vysoký stupeň náhody skrytý aj v hode kockami, čo ste si určite už domysleli aj sami. A koho že si to vlastne môžete vybrať za svoj vzor? K dispozícii je obojpohlavná verzia kuchára, vojaka, tesára a prieskumníka.
Poďme sa teraz spoločne pozrieť na materiálovú kvalitu samotného obsahu. Hlavná hracia doska je spracovaná do tvrdého papiera s kvalitnou grafickou tlačou. Jednotlivé komponenty dôležité pre prehľadnosť samotnej hry sa potom delia na zmes plastu a dreva, kde našťastie prevláda práve príroda, čo je z môjho pohľadu určite veľké plus. Samotné rozloženie hry a príprava by vám nemalo zobrať viac než pár minút a nebude nutné používať nejaké prídavné plastové balenia, dostatočne postačí základná krabica. Čo už by ale mohlo vyvolať pár vrások na čele, je práve samotná náročnosť a nie príliš prístupný návod. Uvedomujem si, že snaha autorov (zároveň aj prekladateľov do CZ) spočívala v čo najlepšom uvedení hráča do tajov pravidiel, ale z môjho pohľadu je návod až prehnane faktický a niekoľko zásadných vecí sa v ňom utápa na základe roztrúseného textu vloženého do viacej stránok. Chcelo by to jemné úpravy a akési zoštíhlenie, ktoré by možno znížilo samotnými autormi avizovanú náročnosť, zvlášť u menej skúsenejších konzumentov.
Variabilita hrateľnosti je hlavným argumentom na to, aby som náš povestný výsledný palec držal vyššie než len v horizontálnej polohe. Aj keď bolo z mojej strany, kam spadá moja manželka a časť rodiny, nutné si poriadne nechať poradiť než sme sa vôbec mohli konečne pustiť do hrania ako takého, vo výsledku to stálo zato. Vyskúšali sme takmer všetky scenáre a u každého zažili úplne odlišné a zábavné situácie. Z toho mi jasne vyšlo, že Ignacy Trzewiczek, ako autor tejto zaujímavej doskovej hry, jednoducho má v krvi ten správny kus dobrodruha a dokáže aj z pár kúskov papiera vykresať veľký potenciál. Všetko je v konečnom dôsledku zase len o tom, akí ľudia si sadnú nad ten hrací stôl, avšak výnimočnosť a celkovú atmosféru tejto konkrétnej spoločenskej prípadne sólovej zábavy nemôžem uprieť. Kto teda je schopný a ochotný sa najprv čo to naučiť a až potom pustiť do samotnej akcie, nebude po kúpe Robinson Crusoe: Dobrodružství na Prokletém ostrově vôbec sklamaný.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Albi
