Ako začínajúci rodič (rodičovský preukaz od svojej dcéry mám ešte len necelé dva roky) mám v súčasnosti priam na dlani to, čo som sám ako malé dieťa bral za akúsi samozrejmosť. Možnosť hrať sa a zároveň danú hru suverénne považovať za to najdôležitejšie, čo sa vôbec môže komukoľvek prihodiť. Sledujem tak svoju krásnu Nelku ako prežíva vývoj ranných fantázií a pocitu zásadnej podstaty pre svojich rodičov. Pre mňa je moja malá dcérka samozrejme všetkým. Možno aj preto verím, že z tých príbehov a dobrodružstiev, ktoré v súčasnosti má len ona v hlavičke a ktoré nakoniec aj tak zabudne, sa malé percento raz v jej dospelosti vynorí ako neočakávaný biely králik z nory zabudnutia.
Ústrednou pointou príbehu u tejto klasickej adventúrky s názvom My Brother Rabbit je práve nekonečná detská fantázia a jej blahodárna sila schopná poraziť akýkoľvek stupeň temnoty. Dej konkrétne pojednáva o vážne chorom dievčatku, ktoré stojí na prahu života a smrti. Aktuálne výsledky od lekárov stále nechodia a ten mrazivo krutý čas, ktorý celá jej rodina priam tlačí očami, sa rozhodne svojej nemocnej sestričke spríjemniť jej braček. To všetko takou malou sondou do jej detstva. Zoberie plyšového králika a pomocou imaginárna sa jej pokúsi nakresliť na nebo svetlejšiu budúcnosť. Táto dejová linka je priamou motiváciou pre vás hráčov, aby ste pomohli králikovi zachrániť spomínanú pacientku a preniesli ju zo stavu chorej letargie bez budúcnosti do svetlejšieho počiatku nového života. Keď si to teraz po sebe čítam a zároveň aj dopisujem túto vetu, tak je mi úplne jasné, že zniem ako nejaký ezoterický poradca z programu na TV Šláger, avšak pri projekte My Brother Rabbit sa naozaj dá duševne oddýchnuť a zároveň si trošku potrápiť mozog, respektíve zrak.
Motivácia je vám teda jasná a poďme na samotné gameplay mechaniky. Tie by sa dali najlepšie prirovnať k akejkoľvek puzzle arkáde na telefón a tablet. My Brother Rabbit totižto využíva akýsi systém interaktívneho kaleidoskopu a aby ste sa postupne mohli prepracovať cez päť prostredím odlišných kapitol, je nutné zbierať desiatky menších predmetov skrytých rôzne po mape. Aby to bolo celé navyše odľahčené, tak pozadia sú ručne kreslenými obrázkami, do ktorých vývojári len umne zasunuli dôležité body interakcie. Každá zložitejšia hádanka má tak predvoj v nutnosti spomínaného zberu čiastkových a rovnakých predmetov (napríklad pod vodou to sú mušle a na lúke zase slimáky) a akonáhle máte na konte ich presný počet, môžete sa presunúť k samotnému riešeniu. Náročnosť jednotlivých prekážok by som potom prirovnal k slabšej strednej triede a tak nemusíte mať vôbec strach, že by ste práve tento projekt nedokázali za pár hodín pokoriť. Horšie na tom celom z môjho pohľadu vyplýva skôr fakt, že sa autori ani nesnažili samotné mechaniky akýmkoľvek spôsobom ozvláštniť a rozbiť tak stereotyp akéhosi očného testu, kde len kmitáte bez rozmyslu očami hore dole po obrazovke.
Príbeh, jednoduchý ako facka, dokázal aj cez svoju banálnosť osloviť takého starého capa, akým som aj ja. Razom som bol schopný hre odpustiť fádnu gameplay náplň postupu vpred. Užíval som si naopak krásne ilustrované kresby, síce jednoduchšie ale aj tak dobre zvládnuté hádanky a v neposlednej rade aj trefný zvukový sprievod. My Brother Rabbit je preto v mojich očiach tou povestnou slepačou polievkou, ktorú si už človek musí dochutiť podľa vlastných potrieb. Je krásnym, priam zhmotneným, kúskom nekonečne hravej detskej fantázie, ktorá stále drieme aj v nás, dospelých, ktorí sú denno denne skúšaní často tvrdou realitou života. Ak si teda potrebujete na pár chvíľ odbehnúť od toho zdanlivo nezastaviteľne rýchleho kolobehu života, mohla by byť hra od štúdia Artifex Mundi vašou vstupenkou do detstva.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Keymailer
Recenzovaná verze: PlayStation 4 PRO / Nintendo Switch