Kickstarter nám už za tie roky dokázal podsunúť priam stovky kvalitných doskových variácií od firiem, ktoré nie vždy majú finančný potenciál na pretlačenie svojho dobrého nápadu do čo najväčšej masy konzumentov. Poľský autor Adam Kwapiński využil práve spomínaného populárneho štartovacieho portálu, aby pred rokom nechal cez dvanásť tisíc nadšencov do spoločenských hier zaplatiť viac ako 1.7 milióna libier za jeho sen. Ten sa samozrejme naplnil behom pár dní a pod priam mýtickým názvom Lords of Hellas si ho aj u nás aktuálne môžeme zadovážiť vďaka lokalizovanej distribúcii od Albi.
Stačí sa pozrieť len na samotný, objemom dosť značný, obal a je vám jasné, kam sa uberá celý príbeh tejto stolovej zábavy pre jedného až štyroch hráčov. Dejovo sa dostávame do bájneho Grécka, ktoré nám slovami autorov podsúva legendárnych hrdinov a ich motivácií k hrdinským činom (nehovoriac o názve miest a krajov). Hráč si vyberá zo štvorice priam ikonických mien, kam rozhodne musíme zaradiť bájnu Helenu, nemenej neznámeho Achillesa, mohutného Heracla a štýlového Perseusa. Aby však vyznenie tejto mýtickej eskadry nabralo na patričnej temnote a záhadnosti, tak každý jeden z nich je celým svojím spracovaním previazaný na akúsi mimozemskú technológiu. Ostatne práve návšteva cudzích bytostí je alfou a omegou celej atmosféry dejovej linky, ktorú vám počas svižného tempa hra samotná celkom trefne dávkuje.
Nebudeme si tu nič nahovárať, ak vám niekto dá na konto takmer dva milióny eur na to, aby ste vytvorili doskovú hru, ktorá sa stane pýchou jeho zbierky, je nutné výsledok podrobiť poriadnej kvalite. Minimálne po stránke materiálov a obsahovej zložky sa toto v projekte Lords of Hellas stretlo s úspechom. Hore menovaných hrdinov, ktorých si hráč berie na svoje rozsiahle dobrodružstvá (nech už skúša putovať sám, alebo v spoločnosti priateľov), môže na konci dekorovať vavrínovým vencom na základe rôznych variácií splnených úloh. Tou najzásadnejšou, ktorá nás práve privádza aj k materiálovej kvalite celej tejto stolovej projekcie, sú takzvané monumenty a ich stavba. Tu sa autori nechali logicky zase inšpirovať príbehmi zo starovekých kníh a kto už by mohol reprezentovať obrovské sochy stojace popri slávnych krajoch a mestách, než samotní bohovia? Menovite to sú (v základnej verzii) Aténa, Hermes a najväčší z najväčších boh Zeus.
Kvalita monumentov je teda vysoká, ale to je len špička ľadovca. Každý z nich sa skladá z piatich častí a cieľom, teda jedným z možných cieľov ako pokoriť súperov, je stihnúť postaviť jeden celý monument a následne ho tri kolá aj ubrániť. Tento scenár sa zdá byť dosť jednoduchý, avšak aby bolo možné začať vôbec švihať bičom otrokov po hlavách a aby sa prvé ťažké kamene s výzorom spomenutých bohov začali skladať jeden na druhý, potrebuje hráč splniť pár zásadných podmienok. Nebudem vám tu teraz obsiahlo opisovať všetky dôležité pravidlá, ale skôr samotnú myšlienku rozviniem do ďalších vlákien, respektíve nitiek, ktoré sú naviazané na cieľovú pásku víťazstva. Za monumentom stojí v tomto zmysle hrdinský boj. Na inak krásne graficky spracovanej hernej doske (jedna strana ponúka režim pre jedného a druhá pre minimálne dvoch hráčov) sa náhodne podľa výberu kariet môžu objaviť ďalšie čarovné figúrky. Tentokrát však s dosť nebezpečnými myšlienkami a chuťou zabíjať.
V základom balení Lords of Hellas vás čaká sedem unikátnych príšer. Každá z nich má svoj pôvod v spomínanej gréckej literatúre a jej výzor je opäť uspôsobený celkovému artu tejto spoločenskej hry. Nájdete tu bájnu Medúzu, jednookého Kyklopa, trojhlavého Cerberusa či večne rozhnevaného Minotaura. Každý z nich predstavuje veľký problém v prípade, ak ho máte na území, ktoré chcete využiť na ceste za výhrou. Práve váš hlavný hrdina (mimo toho máte k dispozícii potencionálne členitú armádu vojakov) sa môže za určitých podmienok pustiť do boja s príšerou a v prípade troch výhier v takomto súboji sa automaticky stáva aj celkovým kráľom danej partie. Boj, nech už je reč o hrdinoch sekajúc do tela krvilačného monštra alebo armády malých "hoplítů", sa viaže na používanie bojových kariet. Ich vlastníctvo je potom zase vec individuálna a kto vyložene nechce zbrojiť a strácať čas bojom, určite nebude na ruke držať dostatok kariet na to, aby sa ubránil nájazdu protihráčov, alebo priamo nejakého monštra. Vtip je však v tom, že okrem stavby monumentov, stavby chrámov a porážky troch bájnych príšer vám k výhre ešte pomôže aj ovládnutie dvoch celých krajov. Akou cestou sa teda v tomto zmysle vydáte je hlavným strategickým ťahákom celej hrateľnosti u Lords of Hellas.
Zaujímavosťou je určite režim pre jedného hráča. Tu si jednoducho otočíte hráčske pole na druhú stranu a aj keď samotná mapa nedozná nijakých zmien, tak pár detailov vám napovie, že pointa pre víťazstvo sa jemne odlišuje. Hráč sa totižto postaví proti dotierajúcej armáde z Perzie, čo znamená, že jeho primárnou motiváciou je zbrojenie a verbovanie čo najväčšieho počtu vojakov. Aby ste to ale nemali jednoduché, tak v druhej polovici tohto modusu sa vám postaví sám Xerxes a pokúsi sa vás rozniesť pod kopytami obrovského konského nájazdu, to všetko za asistencie stále reálnej hrozby v podobe príšer. Lords of Hellas teda ponúka rôzne strany mince, ktoré z jeho konceptu robia skutočne atraktívnu porciu zábavy na dlhé hodiny. Mnou obdivovaná stavba monumentov je z toho všetkého úplne na vrchu záujmu a to v zmysle celkovej atmosféry. Ako sa tak kolo po kole snažíte vybudovať niečo skutočne unikátne a sledujete snahu svojich súperov o úplne iný cieľ, ktorým by vás v konečnom dôsledku pokorili, celá hráčska doska sa priam hemží krásnymi farbami a postavičkami rôznych proporcií. Ten pohľad je unikátny a povzbudzuje akúsi chuť premýšľať a bojovať, aj keď to možno pre vás vyzerá zle.
Adam Kwapiński vytvoril po všetkých čertoch zábavnú a prepracovanú hru. Tá však nestojí na prehnane komplikovaných pravidlách a dáva možnosť k úspechu každému, kto sa nerád podriaďuje jednej jedinej ceste. Kvalitou a celkovým vyznením je Lords of Hellas priam povinnosťou pre zberateľov doskových hier. Sám som ešte nikdy nemal možnosť testovať, po stránke veľkosti jednotlivých komponentov, takto spracovaný materiál s umeleckým vyznením a fakt, že som evidentne spokojný demonštruje záverečný ortieľ. Dokonca som začal uvažovať, že práve mnou obdivované monumenty skúsim vyfarbiť a dodať im tak novú vrstvu osobitosti. To by sa mi ale museli konečne prestať triasť ruky ako storočnému dedkovi.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Albi
