Chce sa mi napísať hneď v úvodnej vete na, pre niekoho možno od pohľadu nezaujímavý, projekt, akým je práve Tetris Effect, niečo v tom zmysle; Tetsuya Mizuguchi to zase dokázal! Jeho kultový projekt Rez bol pokorený! A tak ďalej a tak podobne, to všetko za sprievodu šialených ovácií a hlasov v mojej hlave, avšak budem sa snažiť podobné emócie držať na uzde a zachovať si určitý odstup a serióznosť. Faktom však ostáva, že celkový kult, ktorý sa okolo značky Tetris vďaka genialite Alexeya Pajitnova vytvorila a tiahne scénou túto arkádu už od osemdesiatych rokov, nebol nikdy tak atraktívne podaný a spracovaný ako práve teraz. Tetsuya Mizuguchi to skutočne dokázal a prekonal svoje doterajšie interaktívno hudobné experimenty.
Ak by ste sa teraz chceli opýtať, či sa mi náhodou v tejto recenzii nepoprehadzovali odseky a či som náhodou posledný odstavec nevymenil s prvým, tak vás môžeme upokojiť, nič také sa totižto nestalo. Túto formu som však zvolil úplne cielene, pretože presne tak, ako mňa hra Tetris Effect zasiahla od prvej sekundy, ba doslova zdrapila za nervovú sústavu a nepustila až dodnes, tak rovnako nemám v recenzii na tento projekt chuť vás nejako ťahať za nohu a skrývať sa za hromadu textu, len aby som to celé nakoniec uzavrel suchým číslom. Duo spoločností Resonair a Enhance jednoznačne prinášajú na PlayStation PS4/VR niečo, čo sa dá v mojom prípade prirovnať k novému druhu vysoko návykovej drogy. Látky zloženej z notoricky známych kostičiek a ich tvarov. Avšak látky, ktorá sa vám usadí v krvi a nepomôže ani tvrdý reštart kvalitnou rumovou kúrou.
Opisovať vám princípy hrania Tetrisu by bolo pre vás urážkou a tak prejdeme k meritu veci. Základ, ten ruský a dobre prevarený základ s voňavou príchuťou zvyšujúcej sa obtiažnosti a rýchlosti padania kociek, ten máme jasne daný. Do toho si však predstavte v prvom rade chirurgicky presnú zmes zvukov a pesničiek na poradí. Každý váš pohyb kostičkou, nech už to je akýmkoľvek smerom, každé vašej otočenie kostičiek znamená spustenie tónu, či rytmiky ak chcete. Jednotlivé misie v príbehu (ide o postupné odkrývanie akýchsi dizajnom odlišných arén) logicky prezentujú odlišné skladby a zvukové atribúty. Ako sa hráč snaží vytvoriť minimálne 30 kombinácií na daný level, zvyšuje si postupne rýchlosť padania kociek a tým pádom aj mení vyznenie hudby a grafických efektov naokolo. Netreba zabudnúť na fakt, že ide aj o VR hru a tá potrebuje patričné divadlo, aby svoj potenciál opodstatnila.
Celé to antré okolo virtuálnej reality je pevne zviazané s dizajnom arény a aj samotných kostičiek. Je to ako jedno gigantické predstavenie súhry zvukov a rýchlosti reakcií vás hráčov. Sám som sa často pristihol ako sa snažím viac tvoriť hudbu než likvidovať jednotlivé linky, čím sa stalo, že som sem tam nejaký ten level musel opakovať. Zábavnosť je tu však tak vysoká, že to nakoniec vôbec človeka nemrzí a jednoducho si to rád celé zopakuje a ďalšíkrát už svoju chybu napraví. Na otázku či je Tetris Effect rovnako tak zaujímavou hrou aj bez samotnej VR perspektívy by som jednoznačne povedal, že nie. Bez PSVR, respektíve bez akéhokoľvek VR zariadenia, na ktoré sa táto hra časom ešte dostane, jej vizuálna podstata stráca na význame a celková atmosféra ide o dosť dole. Je to jednoducho v tomto smere dokonalo upečený koláč, ktorému chýba len jedna vec a tou je oveľa viac úrovní, než ponúka príbehový režim. Asi prvýkrát poviem niečo také ako; prosím, prosím, chcem platené DLC!
Pre všetkých, komu v minulosti učarovali hry ako spomínaný Rez a neskôr vydaný Child of Eden, mám jasné odporúčania, aby okamžite nakupovali, keďže Tetris Effect tieto hry prekonáva a navyše oveľa viac priťahuje hráča svojou magickou hrateľnosťou. Je to výlet do sveta fantázie a geniálne poskladanej hudby, ktorú si musí užiť každý jeden z vás bez rozdielu veku. Nevadí mi ani absencia ďalších režimov, naopak, ten jeden jediný je dostatočnou motiváciou na zvyšovanie rýchlosti a učenia sa nových ciest ako byť v online rebríčkoch lepší a zase len lepší.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.
