Boli časy, kedy som v spoločnosti blízkych priateľov doslova holdoval akýmsi druhotriednym filmom, dnes už skôr okrajového žánru "teen horror". Víkend čo víkend sme sa tak stretávali u poháriku dobrého vína a púšťali si pod rúškou noci jeden béčkový počin za druhým. Fascinovalo nás pri tom vždy niečo nové, aj keď samozrejme postavené na tom istom a často trápnom scenári. Originalita autorov pri snahe presvedčiť nás, že je práve niečo také ako Zombie a Upíri reálne možné previesť do praxe a nebyť pri tom za úplného šialenca, sa teda cenila viac, než akékoľvek epického scenérie za stovky miliónov dolárov. Aj preto som dramaticky prižmúril obe oči, akonáhle BlackFire ohlásil chuť lokalizovať nedávny a úspešný Kickstarter projekt Monster Slaughter, ktorý si berie inšpiráciu vo všetkých tých opovrhovaných filmoch z mojej mladosti. Neostávalo mi teda nič iné, než nabrúsiť sekeru, poslať dcérku k babke a pozvať do svojho skromného príbytku pár testovacích subjektov.
Tradícia sa tu láme pod snahou byť originálny a aj preto nečakajte, že by vám scenáre u tejto stolovej hry predurčili stať sa tou naivnou študentkou s perfektným účesom, poprsím a úsmevom. Hlavná pointa totižto tkvie v možnosti zahrať si za všetky tie strašidlá z obrazoviek, ktoré notoricky dobre poznáme. Od už spomenutého dua ako zombie a upír sa môžete zároveň tešiť na múmiu, maniaka, mimozemšťana a golema. Je tu teda na výber slušne nebezpečná cháska a ak zoženiete okrem vás ešte ďalších štyroch reálnych hráčov, masaker sa môže začať. Cieľom je pritom pochopiteľne vystrašiť a postupne zlikvidovať všetky nevinné obete sobotňajšej párty, to všetko na priestrannej chate a uprostred temných lesov. Prostredie je samozrejme priam šité pre vaše potreby, keďže ako samotná papierová chata videná z vrchu a lemovaná reálnymi stenami, tak aj jej okolie korešponduje s akousi taktickou schémou likvidácie našich rasovo vyvážených študentov. Máte jednoducho vždy navrch a jediné, čo vám môže prekaziť chuť po čerstvej krvi, je paradoxne vaše kolégium, ktoré akosi netúži po zvyškoch a ohlodaných kostiach.
Pravidlá sú skutočne jednoduché ako facka a behom prvých skúšobných ťahov sa každý musí okamžite dostať do väčšiny možností celého konceptu. Tých však paradoxne nie je vôbec málo, keďže alfou a omegou je tu už uvedená snaha utrhnúť si čo najväčší kus mäsa z našich školou povinných. Aby to však malo aj nejakú podrobnú štruktúru, autori vám okrem nápaditých príbehov zadajú nutnosť určiť poradie všetkých nevinných obetí tohto masakru. Tajne si tak označíte, kto pôjde s hlavou na klát ako prvý a s vedomím, že pokiaľ chcete získať čo najviac bodov, musíte celú taktiku stavať nielen na útočení, ale aj na obrane. Brániť pritom budete samotné obete pred ostrými pazúrmi svojich kolegov a to pomocou rôznych zbraní a bonusových kariet. Veľký podiel tu v zmysle hrateľnosti má efekt náhody, a teda hádzanie kockami. Každý jeden hráč si pri výbere toho svojho ideálneho strašidla automaticky berie do ruky trojčlennú rodinku, kde je vždy otec, mama a potomok. Každý jeden z nich má na inak pekne ilustrovanej karte presne uvedené schopnosti, nech už sa budeme rozprávať o počte akcií alebo počte kociek.
Děsnej krvák som testoval v maximálnom počte hráčov a musím uznať, že jeho zábavnosť bola v istých momentoch až prekvapivo vysoká. Celý nápad s postupným ničením stien a dverí, prípadne ich následným zabarikádovaním, sa stretol s chuťou taktizovať a robiť rôzne kombinácie s cieľom čo najväčšej krvilačnosti. V jeden moment, kedy sme dohonili chuderu Máňu až na toaletu, nás tam vrahov bolo toľko, že som zadkom utieral nechutné kresby zo steny. Jednoducho sme sa predbiehali jeden cez druhého, kto skôr znesie zo sveta ďalšiu zbytočnú roztlieskavačku, ktorej krátka sukňa tentokrát neobmäkčila ani jedného šialenca na záchode. Za každé jedno kolo, ktoré väčšinou vždy končilo minimálne útekom študenta do inej miestnosti, alebo priamo jeho bielou siluetou na drevenej podlahe chaty, sa po vyčerpaní celej rodiny vrahov posúva časomiera smerom k spásnemu ránu. Pokiaľ o ôsmej ráno ešte žije minimálne jeden človek, koncept vám umožní dodržať staré dobré klišé o prežití toho posledného a jeho následnej smrti v dramatickej a konečnej sekunde. Aj na toto tvorcovia evidentne mysleli a priložili tak ďalší kus takmer dokonalo poskladanej mozaiky.
Tornáda nesúce celé mestečká aj s bučiacimi kravami pre vás asi nebudú nejakým veľkým zistením, avšak voľba papiera pre celé spracovanie tejto stolovej hry sa nakoniec u väčšiny recenzentov nestretla s veľkým pochopením. Dôvodom nie je ani tak úplne kvalita samotného materiálu, z ktorej je chata a jej okolie postavené (je tu dokonca aj špeciálna kôlňa na náradie, kam sa môžu naši študenti utiahnuť), ale skôr častá manipulácia s jednotlivými dielikmi. Nech už sa budeme rozprávať o dverách alebo barikádach, tak samotné komponenty sa skôr či neskôr jednoducho poškodia a môžete si dávať pozor ako len chcete. Lepidlo a papier nie je zrovna ideálna vec na mechanické časti a práve táto spoločenská hra je toho dôkazom. Nejde však o niečo zásadné, čo by vám malo kaziť dobrý pocit a budovanie originálnej atmosféry. Chata ako taká a hlavne jej grafické prevedenie je totižto slušný nadpriemer a do toho pokojne zahrniem aj karty, či širokú škálu postavičiek. Detailnosť je tu vysoká a aj keď nechcem hneď tvrdiť, že by sme už v našej redakcii nemali niečo o kúsok dokonalejšie, nejedná sa o nič, za čo by sa BlackFire mal hanbiť.
Kúpu tejto stolovej hry odporúčam každému, kto sa našiel v mojich slovách a vždy rád prináša do svojho blízkeho okolia niečo netradičné a originálne. Jednoduchosť pravidiel tu je vyvážená širokou paletou možností, a to všetko na hracom pláne, aký ste doteraz nemali šancu nikde vidieť.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Blackfire
