Viac ako dvadsať rokov ubehlo od druhej pozvánky na jednu veľkú zombie párty, ktorej osobnosť pochádzala z hlavy geniálneho Shinji Mikamiho. Viac ako dvadsať rokov však rovnako zanechalo za touto sériou stopy veľkých prešľapov a sklamaní, ktoré pramenili z prehnaného odklonu od Mikamiho pôvodnej myšlienky a naopak, presunu niekdajšieho strojcu žánru survival horor do rýdzo akčnej komédie. Začalo to nenápadne štvrtým dielom a končilo čistým cirkusom s radovou šestkou. Capcom však, hlavne pri pohľade na klesajúce zisky z tejto IP, zistil, že je čas na zmenu, respektíve na návrat ku koreňom. Zrazu sa tak na scéne zjavila z čista jasna úžasná sedmička, ktorá dokázala v spojení s VR vytvoriť niečo, čoho nebol schopný ani kultový prvý, prípadne druhý diel. Podhubie zákazníkov milujúcich niekdajší filmový základ od Georga Romera tak mohlo začať znova milovať pomaly zanikajúci kult zombie a dnes, kedy sa na pultoch obchodov zjavuje remaster Resident Evil 2, je hodné podotknúť, že si Capcom nemohol vybrať vhodnejšie načasovanie. Ako je však na tom samotný produkt?
Počas písania recenzie som hĺbavo uvažoval, pre akú formu opisu kvality tejto hry sa rozhodnúť. Osobne spadám do kategórie pamätníkov pôvodných dielov, z čoho môžete usúdiť, že moje ranné detstvo bolo čiastočne ohlodané od zapáchajúcich hranatých mŕtvol, z ktorých sa valí prúdom zatuchnutá krv s prímesou hliny. Na druhú stranu je tu badať zrejmý záujem vývojárov a producentov otvoriť v tomto prípade peňaženky kompletnej vekovej kategórie hráčov, a teda nielen tých dnes už šedivých pamätníkov prvej konzole s logom PlayStation. Preto vám súhrn zmien pre staronového "Resiho" pojmem dvojako. Začneme klasicky príbehom, ktorý priamo nadväzuje na slávnu a od dva roky mladšiu jednotku. Z predmestia Raccoon City, ktoré by ste na mape našli v podobe malej bodky s nejasným popisom, sa aj cez evidentnú snahu vás a vašich zbraní, nakoniec dostal smrtiaci T-virus a pomocou jedného z hnijúcich a kráčajúcich zombie sa rozšírili na priľahlé okolie rýchlosťou svetla. Umbrella Corporation tak z menšieho konfliktu v starej vile zrazu presunula testovací subjekt na celú stredozápadnú oblasť Spojených štátov. Začala sa regulárna a licencovaná zombie apokalypsa, do ktorej boli nepriamo pozvané dve mená.
Nič netušiaci Leon S. Kennedy smeruje na svoje prvé pracovisko v Raccoon City a jeho policajný odznak je ešte rovnako mokrý ako jeho nalakované vlasy. Do toho, po tej istej časovej ose, sa do epicentra nákazy vydáva aj rovnako mladá agentka Claire Redfield hľadajúc strateného člena svojej rodiny. Tu sa hneď v úvode môžeme pozastaviť a rozobrať si možnosti výberu jedného z týchto dvoch mien. Nech už sa rozhodnete pre jedno či druhé pohlavie, fakticky budete prežívať podobné osudy a postupne navštevovať identické lokácie. Na tomto sa viacmenej nič nezmení až do konca prvého prejdenia príbehu. Sú tu však jemné odchýlky v detailoch, ktoré hráč môže vidieť len za predpokladu, že si po prečítaní záverečného nápisu "Koniec" vyberie druhý charakter a pôjde si to celé dať pekne od začiatku. V režime 2nd Run totižto jednak získa spomínanú druhú perspektívu vývoja rôznych zaujímavých udalostí, avšak čo je dôležitejšie, dopracuje sa aj k úplne inému koncu hry a to je z môjho uhla pohľadu určite veľkým lákadlom pre každého, koho tento staronový RE pohltí. S tým navyše treba spojiť aj tri stupne obtiažnosti, ktorých nastavenie musí trafiť do noty každého typu hráča.
Máme tu teda otvorenú dlaň pre úplných nováčikov, ktorá má na sebe červenou farbou zvýraznený nápis; jednoduchá. Pri tejto voľbe máte vďaka asistencii mierenia oveľa menej stresu, keďže položiť zombie bude otázka pár sekúnd a navyše je ich odolnosť zrazená na minimum. Koho by aj cez toto všetko nakoniec nejaký ten chodiaci krásavec pohryzol, hra automaticky vyberie z inventára jednu z foriem ozdravenia (klasické zelené kvetináče, spreje a rôzne formy tabletiek sú späť) a doplní vám život. Toto je už skutočný luxus, ktorý si pamätníci originálu snáď ani nevedia predstaviť. Pokiaľ to na vás však znie až príliš nudne a jednoducho (na mňa teda určite) a cítite sa, že máte na viac, určite siahnite po zlatej strednej ceste a voľte druhú obtiažnosť. Tá je z pohľadu náročnosti dokonalo vyvážená, keďže tu neexistuje žiadna pomôcka s držaním zbrane a tobôž (toto slovo skutočne existuje) nejaká automatická lekárnička. Nepriatelia navyše vydržia aj niekoľko rán z ručnej zbrane (do hlavy) a ani po ich zložení si stále nemôžete byť istí, že sa po vás nebudú naťahovať. Resident Evil 2 však myslí aj na klasiku, a preto s voľbou tretieho stupňa náročnosti vypnete automatické ukladanie pozícií a všetko to, čo sa dnes už rieši často bez vašej asistencie, sa razom musí podriadiť na hľadanie atramentových pások do písacieho stroja a ich následné použitie na vopred vybraných miestach. Ach, tá nostalgia.
Podstatnou a samozrejme enormnou zmenou voči originálu z roku 1998 je prispôsobenie kamery moderným trendom. Capcom už v niekoľkých pokusoch o remaster, alebo regulárne pokračovanie série, musel pristúpiť k eliminácii statických pozadí a integrovať do hry čiastočný prístup k zmene uhla pohľadu. Väčšinou to však bolo skutočne limitované a priamo počas vypätých situácií dochádzalo v súvislosti s kamerou k veľkým problémom. Osobne som sa tohto neduhu obával aj u obnovy RE2, čo sa ale našťastie ukázalo ako zlý predpoklad. Remaster dvojky sa totižto konečne dočkal plného rozsahu manipulácie s kamerou, čím sa možno pre niekoho zabila pôvodná atmosféra starých častí, kde ste nevedeli, čo je v slepom uhle skryté a čo na vás tak môže za rohom vyskočiť, avšak z môjho pohľadu to nijako neuberá na už tak vypätej situácii. Vývojári jednoducho chceli pojať novátorstvo čo najviac a myslím, že kamera tentokrát nie je na zozname negatív tak, ako to bývalo pred rokmi. S týmto priamo súvisí aj integrácia noviniek v zmysle taktického bránenia zombie dostať sa priamo k vám. Pomocou špeciálnej sady dosák tak môžete napevno zatarasiť okná, cez ktoré sa základní nepriatelia chcú predrať. Kamera tu neuveriteľne pomáha sa v rýchlosti zorientovať a nájsť všetky potrebné predmety naokolo. Často totižto ide o sekundy, ktoré vás delia od nepríjemného nápisu you are dead.
Pomocou nožíka a vhodne vybratej pozície na útok sa môžete postarať o ušetrenie čo najväčšieho množstva munície. Tej tu pri vyššej obtiažnosti nie je totižto nejako priveľa a aj keď sa vám bude zdať, že máte u seba už dosť nábojov, vašu pýchu môže razom prekvapiť jeden z mnohých silných nepriateľov (nejde len o nemotorné zombie, ale čakajte toho oveľa viac), do ktorých by ste pokojne mohli nasypať všetku muníciu a stále by bažili po vašej krvi. Resident Evil 2 však nie je klasickou akčnou hrou, kde sa prázdne nábojnice hromadia ako kopce od krtka. Tu je nutné neustále kalkulovať s možnosťou správneho úteku do tej najlepšej miestnosti, kde si človek naplánuje ďalší postup. Nepriateľ pritom netkvie len v nejakej chodiacej mutácii, ale aj v inventári. Ten je na začiatku skutočne chudobný a je nutné neustále prehadzovať veci a kombinovať ich tak, aby ste ušetrili čo najviac miesta. Našťastie sa však dá pomocou odhalenia niektorých menších puzzle dopracovať k rozšíreniu slotov na predmety, avšak nečakajte nič enormné, motivácia tu ale aj cez to všetko je. Apropo hádanky. Tie nespadajú do nijako vysokej kategórie náročnosti a všetko tu má svoje logické indície a odkazy, paradoxne priamo znázornené na dokonalo prehľadnej mape. Tu musím zložiť všetky klobúky pred autormi, keďže takto detailne spracovaný nákres toho, kde sa nachádzam a kde som niečo zabudol, som už dlho nevidel. Bravo.
Záverečnú kapitolu skúseností z druhého prejdenia na normal (zabralo mi to cca 12 hodín) sa rozhodnem zakončiť pochvalami a čestnými medailami. Začneme kategóriou zvuk, ktorá logicky proti originálu prešla komplexnou renováciou. Ako dabing, tak aj kompletné echo efektov v pozadí (blikajúca neónová lampa na toalete je doslova orgazmus) sa v kombinácii s kvalitnými slúchadlami a šerom noci nedá nazvať inak, než dokonalým zážitkom. Zmena kamery navyše autorom umožnila pridať zástup nových miest na hnedý poplach a neraz som mal chuť od strachu odhodiť ovládač čo najďalej a ísť rozrušený do postele. Grafika si síce v mojom hodnotení neodnesie metál zo žiarivého zlata, sú tu miesta, kedy je badať pár nedostatkov, avšak stále ide o poctivú prácu, ktorá v segmente portov nemá obdobu. Keď sa to všetko prepojí do jedného celku a pridá sa kvalitná schéma ovládania, vychádza nám na povrch takmer dokonalý survival horor s dušou, ktorú by ste inde hľadali len márne. Snáď sa raz aj prvé dve časti kultovej série Silent Hill dočkajú takýchto monumentálnych návratov, ktoré sú schopné osloviť ako starú, tak i novú školu hráčov. Mne osobne zážitok z Raccoon City vyčaroval úsmev na tvári a teším sa z nového smerovania celého univerza Resident Evil, ktoré by ste nemali vynechať.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
Ceny hry Resident Evil 2 srovnáte na Zboží.cz.
