Nebude asi vôbec náhoda, že z toho malého počtu originálnych, a takmer kompletne ručne robených adventúr, sa až dve aktuálne zrodili, alebo ešte len zrodia v Nemecku. Tou prvou, čo práve prišla na scénu (v porte pre konzole krátko po PC premiére), je očarujúci projekt Trüberbrook od štúdia WhisperGames. Ide o tradičnú point-and-click záležitosť, aká si aj v roku 2019 dokáže nájsť cieľovú skupinu, a že nejde o nejaký malý rybníček v zmysle potencionálnych zákazníkov, vám asi nemusím nijako pripomínať. Aj dnes je totižto stále hlad po klasike, nech už sa bavíme o filmoch, divadle, hudbe alebo práve videohrách. Čo teda Trüberbrook prináša zaujímavé, samozrejme okrem nosného bábkového mini artu?
Začať však pochopiteľne musím práve grafikou, ktorá vznikla priamo v rukách nadšencov do miniatúr. Spomínané štúdio WhisperGames pripravilo pre svoj projekt skutočne prepracované kulisy, do ktorých postupne nasádzali všetky hlavné ako aj vedľajšie postavy a vdýchli im život pomocou techniky zvanej fotogrametria. Práve za týmto krkolomným pomenovaním sa skrýva metóda na mapovanie trojrozmerných objektov a ich prerod do digitálnej podoby. Vďaka tomu máme možnosť sledovať akúsi evolúciu blízku kultovej projekcii Neverhood, ktorej súčasťou, v zmysle interakcie, ste práve aj vy samy. Motor, ako synonymum pre celú tú ručne vytvorenú šou, teda v zmysle funkčnosti zabral aj na mňa a to už som za svojich viac ako dvadsaťpäť rokov hrania zažil všeličo. Na Trüberbrook sa teda vo výsledku krásne pozerá, ale ako je to so samotným hraním?
Príbeh nás zavedie do štýlového roku 1960 a rekreačnej horskej oblasti Trüberbrook. Práve tam sa vybral aj hlavný hrdina Hans "desaťdomov", aby využil prekvapivú výhru v podivnej lotérii. Hans, čoby kvantový fyzik a teda muž vedy, síce vôbec netuší ako sa k výhre dostal, ale evidentne už potrebuje pauzu a darovanej dovolenke teda nepozerá na zuby. Zbalí si kufre a vrhne sa do neznámeho dobrodružstva. Spočiatku však jediné vzrušenie zažíva v zmysle samotnej cesty, keďže po príchode do cieľa je mu odmenou len pohľad na dieru uprostred ničoho, kde líšky dávajú dobrú noc. Stačí sa však len ubytovať a cez noc nechať okradnúť od záhadného kriminálnika a vaše cca šesťhodinové mystérium sa môže začať. Tak ako tomu je u 99% ostatných point-and-click hier, ani v tomto prípade sa príbeh nesnaží o navodenie žiadnej formy reality a postupne, po boku inak sympatického hrdinu, dej skĺzava do sci-fi absurdity, aj za cenu istých nelogických skratiek.
Kapitolu po kapitole sa po boku Hansa presunieme do nových lokácií, aby sme sa zase vrátili tam, kde to celé začalo. Osobne som počas toho vychutnával každý detail nových scenérií a viac si asi užíval umelecký aspekt tejto hry, než oveľa dôležitejšiu stránku hrateľnosti. Hádanky totižto vykazujú dosť nízke nároky a je tu pár doslova hlúpych, ktoré by vyriešilo aj malé dieťa ešte skôr, než sa poobzerá kurzorom po obrazovke s nápovedou. Zbieranie a následné používanie predmetov je z druhej polovice rovnako plne automatizované, a tak zabudnite na nejaké kombinovanie pozbieraných vecí, všetko stačí len zdvihnúť a nájsť vhodné miesto na interakciu. Oveľa väčší dôraz sa našťastie tu kladie na rozhovory, čo vo výsledku nie je vôbec na škodu, keďže ako dabing, tak v celku tajomný scenár tiahnu pozornosť hráča. Tu už sa vývojárom musím zalíškať pochvalou okolo kvality humoru. Ako mená postáv, tak aj rôzne odkazy z prebalov kníh nadväzujú na televízny a mediálne známy nemecký folklór, ktorý pre moju generáciu veľa znamenal.
Na jednej strane tu teda máme neopakovateľný zážitok z ručne a umelecky spracovaných výjavov, ktoré ako keby vypadli z bábkového divadla, a na opačnom brehu fádnu a často predvídateľnú koláž hádaniek. Niekde medzi tým sedí kvalitný dabing a nemenej dobrá hudobná kulisa, ktorá sa snaží zakryť sem tam nie práve ideálne fungujúce ovládanie. Testoval som verziu pre Nintendo Switch, kde sa pri tradičnom pohybe Hans dosť často zasekával o predmety a bolo nutné ho niekedy priamo viesť inou trasou, než asi autori zamýšľali. Vo výsledku tak zase stojím pred dilemou kritiky ako takej, myslené konečným číslom. Tých zhruba šesť hodín strávených v okúzľujúcom svete projektu Trüberbrook mi dalo hlavne veľa z pohľadu vychutnávania umeleckých atribútov a oveľa menej som si odniesol z pohľadu hrateľnosti. Kto si však nevie odpustiť vynechať každý takýto projekt, zvlášť ak ide o tradičnú adventúrku, určite by ho nemala odradiť nižšia náročnosť ani časté ignorovanie logických postupov, ktoré pravdepodobne vznikli na základe zrýchleného vývoja.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Headup Games
