Po viac ako štyroch rokoch od svojho vydania sa v aktuálnom čase objavil port na tretí diel hernej ságy Wiedzmin, ktorý snáď neočakával ani ten najväčší optimista. Reč je totižto o prerode najlepšej RPG hry poslednej dekády, ktorá svojho času zahrievala aj tie najsilnejšie PC zostavy, na obyčajne neobyčajný tablet. Nintendo Switch, nech už má akokoľvek od bežného tabletu odlišnú koncepciu, sa so svojimi možnosťami, minimálne papierovo, na niečo podobné nehodí už v základe, ale cez to všetko to tu máme! Zaklínač: Divoký Hon dorazil na celosvetovo populárny hybridný (ani toto už vlastne po príchode Lite verzie neplatí) systém od Nintenda a ja sám som si nemohol nechať ujsť príležitosť pozrieť sa na tento malý veľký zázrak, alebo snáď pohromu?

Nebudem tu zo seba z pochopiteľných dôvodov robiť papagája a opakovať to, čo som vám v recenzii z roku 2015 zdelil, podľa mňa viac ako jasne. CD Projekt RED ostatne zobral, okrem základnej verzie, aj obe veľké DLC expanzie (Hearts of Stone & Blood and Wine) a nariadil ich pripojiť ku pre mňa stále neuveriteľnému portu na Switch. The Witcher 3: Wild Hunt - Complete Edition sa teda vo výsledku po obsahovej stránke nijako neodlišuje od verzie v časoch svojho vydania, ba navyše, tá bola obohatená o všetky tie opravné balíčky, ktorých nebolo zrovna málo. Aj preto by bolo úplne zbytočné vás tu teraz väzniť v zajatí slovíčok, ktoré sami dobre poznáte, keďže cenami ovenčený Geralt sa za roky svojej existencie vkradol do sŕdc miliónov nadšencov po celom svete. Naopak, my sa dnes zameriame hlavne na jeho zmenšenú podobu, respektíve moje pocity okolo značného downgradu a potencionálnej degradácie atmosféry.

Je to asi logické, keďže zahrať si tretieho Zaklínača na veľkej obrazovke je tá najjednoduchšia vec na svete, ale zobrať si ho pekne pohodlne na latrínu a za zvuku hučiacich vodopádov odrážajúcich sa od bielych kachličiek zažiť ten pocit skutočného hrania, to už je iná pesnička. Aj z tohto popudu musím povedať, že pokiaľ niekto očakáva akýsi stopercentný zážitok, tak ako u verzií na PC, PlayStation 4 a Xbox One, bude jemne sklamaný. Nenarážam teraz na pochopiteľný a už raz spomenutý downgrade, ale skôr na istú neprehľadnosť počas hektických momentov. Po stránke grafiky sa síce autori portu rozhodli čo najviac zachovať atmosféru aspoň počas ingame videí, ktoré vyzerajú maximálne krásne aj mimo dokovacej stanice Switchu a sám som bol prekvapený, ako sa do tej malej obrazovky stihne natlačiť v jednu sekundu toľko efektov. Akonáhle ale upustíme od ukážok a začne plnohodnotný gameplay, nejednému z vás, náročných konzumentov, sa skrútia ponožky na nohách.

Nejaký ten čas mi trvalo dôjsť na čo najlepšie nastavenie v zmysle veľkosti HUD ikoniek (nerátam titulky, tie sú ideálne už v základe a dokonca hovoria aj s CZ vlajkou v ruke) a hlavne toho, čo je aktívne nutné mať zapnuté a čo naopak len zavadzia tam, kde človek potrebuje mať výhľad. Našťastie možnosti menu sú komplexné a za tie roky vlastne dovedené do dokonalosti, takže ak si dáte tú robotu a obetujete pár nepohodlných skokov do nastavení a zase späť, môže sa vám podariť úvodné rozpaky z hrania utlačiť čo najviac do pozadia. Tretí Zaklínač je vo svojom najslabšom technickom prevedení fakticky najkrajší hlavne v noci, kedy mesiac hádže odlesky na vodnej hladine a armáda zubatých pixelov je skrytá v temnom hábe. Rovnako pekne a efektne vyzerá snehová prikrývka, ktorej si však z pochopiteľných dôvodov zase tak veľa neužijete. V prípade, že sa o tento port nejako bližšie zaujímate, určite ste už videli veľa gameplay ukážok, z ktorých je rovnako badať oveľa krajšie spracovanie interiérov voči exteriérom. Je to logické s ohľadom na veľkosť sveta, v ktorom sa preháňate, či už z konského chrbta, alebo pekne po vlastných nohách.

Nie, tu sa žiadnych orgií pre oči nedočkáte. Jediné, nad čím otvoríte ústa, je krásny západ a východ slnka spolu s väčšinou interiérových sekvencií. V záujme minimálneho nápisu "loading" a čo najostrejšieho vykreslenia pohybu Geralta sa jednoducho nedá kochať ničím v pozadí, keďže tam badáte tak maximálne rozmazané kulisy. Nie je to však podľa môjho názoru natoľko dôležité, aj tak 90% hráčov po celom svete po tomto porte siaha jednak po prejdení inej verzie, ale hlavne s pocitom, že sa môžu hrať na kultového zabijaka príšer so svojským kodexom, ktorému slávu dávno pred hernou trilógiou vyšliapali úžasné romány od Andrzeja Sapkowského. S týmto vedomím vám už len doplním pár faktov. Autori portu do hry neimplementovali žiadnu formu využitia dotykovej obrazovky. Naopak schému ovládania cez duo Joy-Conov sa im podarilo dostať do znesiteľnej formy, o ktorej síce nemôžem povedať, že je nejako dokonalá, ale v hraní ako takom vám prekážať nebude. Zvuk, od dabingu až po neopakovateľne úžasný Slavic soundtrack, je tak ako u ostatných verzií opäť špičkou a nemám k nemu čo i len krivého slova.

Poznám ľudí, čo ani dnes ešte nemôžu povedať, že hru The Witcher 3: Wild Hunt majú prejdenú od A po Z. Sám som síce rozlúskol ako základný príbeh, tak aj obe spomínané a megalomansky pojaté expanzie, ich separátne vydané recenzie nájdete na našom webe, ale cez to všetko sa neodvážim povedať nič také ako; tretí Zaklínač mi už nemá čo dať. No a práve jeho prenosná a aktuálne vydaná Switch verzia je presne tým nástrojom na elimináciu tohto pocitu. Často si s hrou ľahnem večer do postele a zatiaľ čo manželka uspáva dcéru, ja sa pripravujem na boj s nejakou lesnou príšerou. Varím oleje na potretie strieborného meču, kričím na Klepnu, aby okamžite zliezla z tej strechy a popíjam trpasličiu pálenku. V takom momente je mi vlastne úplne jedno, že strom o pár metrov ďalej stratil pár haluzí, alebo že blato, v ktorom ležím, sa neleskne tak ako v skutočnosti. Krásny dôkaz toho, ako sa úžasná hrateľnosť postará aj o nejaké grafické taľafatky. Oveľa dôležitejšie je pre mňa odladenie trhania obrazu, eliminácia neskorého načítania textúr a hromada nepríjemných bugov. Nič také v tomto porte našťastie nie je a aj keď sa nemôžem s výsledným číslom rovnať pôvodnému a vlastnému hodnoteniu, vedzte, že Wiedzmin beží na Nintende tak, ako sme si to nikdy ani len nepredstavovali.

Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega