Uznávam, dával som si s týmto testom poriadne načas, s ohľadom na fakt, že vydanie odľahčenej verzie populárnej konzole Nintendo Switch vyšlo ešte začiatkom desiateho mesiaca minulého roka. Dôvod? Jednak moja vyťaženosť, ale hlavne snaha o čo najlepšie zhodnotenie kvalít diéty, ktorú musel hybridný systém Switch podstúpiť. Existenciu druhej obmeny "prepínača", v jeho už tak krátkej histórii, však treba podmieňovať jednak snahou o väčšiu kompaktnosť, ale v rovnakej miere aj o fakt, že Nintendo nechce so zánikom dnes už technicky zastaraného 3DS-ka ani náhodou opustiť sféru handheldov. Bolo by to z ich strany číre šialenstvo, keďže história ich neraz poučila o dôležitosti tohto segmentu a práve vďaka prenosným konzolám dokázali prežiť aj svoje najväčšie prešľapy.
V čase, kedy ste narazili na tento článok, sa celosvetové médiá už dávno postarali o všetky tie porovnávania so základnou verziou (nech už tou z roku 2017 alebo technicky upravenou z roku 2019). Preto tu nechcem v nasledujúcom texte mlátiť prázdne a nedôležité cifry. Nintendo Switch Lite je v zmysle obrazovky o 0,5 palca väčšie než dnes už neexistujúca PlayStation Vita, čo by vašej predstavivosti mohlo poslúžiť asi zo všetkého najviac. Minimálne teda pri opise obrazovky. Tá sa v zmysle dizajnu musela pochopiteľne poberať pod chirurgický nôž tak, aby ideálne zapadla do nového, plne plastového šasi samotnej platformy. Pôvodný Switch, teda hybridný systém s odnímateľným ovládačmi, mal kovové telo. V prípade Lite sa musela váha zredukovať tak, aby vám tento už čistokrvný handheld nesťahoval nohavice, akonáhle si ho vložíte do vrecka. Aj preto bol použitý plast, ktorý na jednu stranu môže pôsobiť voči originálu dosť lacno, avšak mne osobne to z pohľadu stáleho zákazníka danej firmy príde ako úplne logické, keďže u produkcie hardvéru je to ich stála filozofia, ktorej korene treba hľadať aj v minimálnych nákladoch na výrobu, a teda maximalizácii zisku z predaja.
Joy-Con ovládače sú napevno súčasťou tela konzole. Nikto vám však u Lite nemôže zabrániť spustenie lokálneho multiplayeru, nech už ste doma alebo vonku. Systém preto umožňuje pripojenie všetkých podporovaných zariadení zo staršej verzie, a to samozrejme aj vrátane ikonky Wii. V tomto bode sa však trocha pozastavím nad absenciou stojana, ktorý veľa ľudí u základnej verzie kritizovalo, avšak paradoxne u Lite tak trocha chýba práve v súvislosti s už spomínaným kolektívnym hraním na jednej konzole. Fakt, že stojan zo zadnej strany Switchu zmizol, priniesol dizajnérom otázku, kam dáme vstupný slot pre pamäťovú kartu? V tomto prípade fakticky na to isté miesto, avšak už s vlastnou krytkou a priamo na hrane tela. Toto sú už len také menšie detaily, ktoré by ste si možno ani nevšimli, respektíve by vás nemuseli vôbec zaujímať. Preto sa teraz posunieme k dopadu proporčnej úpravy Switchu. Základ, teda dosť veľký tablet opatrený prípojnými ovládačmi, sadne slušne do rôzne veľkých rúk, avšak ako je na tom zmenšený Lite? Tu sa pri dlhodobom hraní treba pripraviť na isté problémy s bolesťou rúk a nepohodlným prehmatom na ovládacie tlačidlá. Lite je jednoducho koncipovaný pre menšie dlane a ak máte poriadne lopaty, neodporúčam vám jeho nákup.
Ako som už uviedol v prvom odstavci; Nintendo sa po pomalom hádzaní hliny na mŕtve 3DS, musí čo najskôr postarať o integráciu nejakej náhrady. Je to práve Switch Lite, ktorý by im teoreticky mohol tento cieľ naplniť, avšak v ich prípade je stále možnosť, že nakoniec opäť skúsia risk v podobe úplne nového handheldu. To už ale predbieham, ostatne špekulácie krátko pred predstavením Lite verzie naznačovali aj vývoj hardcore edície Switchu, ktorá by mala prísť v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Ak ste doteraz Switch, teda jeho základ, brali ako prehnane drahú platformu, ktorej funkciu pripojenia do TV vlastne vôbec nepotrebujete, je tu pre vás oveľa kompaktnejší Switch Lite. Ten je možné pokojne nosiť vo vrecku nohavíc či bundy a necítiť sa pri tom nepohodlne. Jeho váha je ideálna, rovnako tak ako aj počet hodín, ktoré vám na jedno nabitie umožní sa zabávať kdekoľvek mimo elektrickej siete. Inak je to úplne ten istý systém ako z roku 2017, ktorého najväčšou prednosťou sú zase len tie úžasné AAA exkluzivity. Iste, existuje tu jedno percento titulov ako Just Dance, Nintendo Labo, Ring Fit Adventure, ktoré si vďaka absencii modulácie na Lite neužijete, avšak nemyslím, že v tomto prípade ide o nejakú zásadnú prekážku pred samotnou kúpou.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti JRC
