Americká spoločnosť Obsidian Entertainment je v súčasnosti právom považovaná za akési prístavisko poctivých titulov zo žánru akčných RPG západnej školy, začo však paradoxne nemôžu len oni samy. Dôvodom je totižto akási skepsa, respektíve neschopnosť produkčného zázemia spoločnosti Bethesda, zaručiť dostatočnú kvalitu prostredníctvom svojej slávnej post-apokalypsy Fallout. Nech už si to chceme pripustiť alebo nie, bol to práve nedávny úpadok tejto značky, ktorý nakoniec pomohol titulu The Outer Worlds k celkovému úspechu, a to ako u kritikov, tak aj samotných konzumentov. Náš web, prostredníctvom nasledujúceho textu, vám preto aj s istým odstupom času a po pár vydaných opravných balíčkoch prináša konečne svoj názor na v poradí dvanástu hru od talentovaných vývojárov z Obsidianu.
Ak je niečo, čo sa toľko spomínanej firme nedá uprieť, tak je to rozhodne snaha prinášať hlboký RPG systém vývoja a interakcie, to všetko v sandbox prostredí. Trénujú už od roku 2003 a výsledkom je zástup nesmierne kvalitných dôkazov, ktorých názvy je úplne zbytočné dookola opakovať. Ostatne Obsidian sám prispel k úspešnej integrácii 3D do série Fallout a to v roku 2010, kedy ho zatiahol do Nevadskej púšte a mesta hriechu Las Vegas. V prípade prostredia striktného sci-fi a vesmíru so zdanlivo nekonečným presahom je však titul The Outer Worlds pre nich zásadným dielom. Prostredníctvom tejto hry už nemajú nutkanie niekomu dokazovať, či sú skutočne hodní využívať slávnu licenciu ako práve Fallout a môžu prísť konečne s vlastnou víziou akéhosi interaktívneho Star Treku z prvej osoby. Ak som teda mal, ešte pred započatím testu na výsledok ich práce, s niečím zásadný problém, tak to bola rozhodne na môj vkus až prehnane pestrá škála farieb, ktorú sa v súvislosti s prezentáciou tejto akčnej RPG rozhodli použiť. Ak ste na tom rovnako a prípadne stále čakáte na pád časovej exkluzivity pre Epic Store, bola by škoda si hru nechať ujsť len na základe tohto estetického dojmu. Prečo?
Začnime príbehom. Ten ani zďaleka nevykazuje nejaké fantazmagorické výjavy plné nelogických nezmyslov, ba naopak. Pracuje totižto s teóriou, že nevyhnutná migrácia ľudskej rasy do otvoreného vesmíru môže raz poskytnúť novú šedú zónu vo v súčasnosti stále prekvitajúcej obchodnej kriminalite. Monopoly súkromných spoločností, a za tichého súhlasu skorumpovaných politikov, sa postavia do čela kontrolného orgánu a vďaka detailne zakorenenej korupcii začnú určovať spôsob fungovania osídlení mimo planétu Zem. Razom tu máme scenár o dystopickej budúcnosti plnej násilia, chorôb a túžby prežiť za každú cenu. Príbeh v The Outer Worlds sa preto z môjho pohľadu nedá vnímať inak než ako extrémne posolstvo namierené proti kapitalizmu a jeho najhorších dopadov na fungovanie spoločnosti. Do tejto výbušnej zmesi si potom treba primiešať aj postupom času zdegenerované náboženstvá, ktoré sa už od biblických čias učili umeniu kontroly a ovládania ľudskej rasy. Scenár, minimálne jeho hrubé pozadie, si teda Obsidian dokázal zvoliť v dosť atraktívnej rovine a myslím, že už len to je dôvodom na vzbudenie vášho záujmu o ich víziu teoretickej roviny skutočnej budúcnosti.
Základná kostra hrateľnosti, zvlášť ak patríte medzi milovníkov klasických akčných RPG, vás nebude asi nijako šokovať. Každý jeden hrdina, s ktorým sa rozhodnete započať túto viac než tridsaťhodinovú zábavu (hlavná dejová linka + postranné misie), sa vyvíja pod tlakom vašich preferencií. Skúsenosti pretavené do bodového merítka vás tak môžu posunúť do výberu rôznych zručností. Od schopnosti každú NPC postavu očariť výrečnosťou cez brutálnu znalosť používania zbraní až po tiché rozkrádanie cudzieho majetku. Obsidian tu siahol po overenom koktaile možností a nadviazal tak na tradíciu dnes už kultového Falloutu. Kto teda chce opomínať investíciu bodov do inteligenčného koeficientu svojej postavy, zažije počas rozhovorov dosť humorné situácie. Nejde však len o nejaké vedľajšie spestrenie, komunikácia je tu alfou a omegou na dostupnosť nových úloh a lepšieho ponorenia sa do zaujímavého deja. Aj keď som možno v úvode recenzie spomenul "sandbox" ako taký, tak The Outer Worlds spadá skôr do otvorenejšej mapy so silnou väzbou na menšiu rozlohu planét. Medzi nimi sa následne presúvate pomocou hviezdneho plavidla.
Nazvime to dvojsečnou zbraňou. Snažiť sa uspokojiť potreby obdivovateľov tradičných akčných RPG titulov a zároveň meniť zavedené postupy. Tak, ako je táto hra poctou hore vymenovaných a dozaista návykových herných mechaník, nesie si so sebou isté a očakávané negatíva. Nech už to je nie práve ideálne prevedenie pocitu z bojov (všetko tu spadá pod štatistiku a samotná akcia je časom nutný stereotyp), alebo neustále sa prehrabávanie zbytočnými predmetmi. Aby toho však nebolo málo, ani technická stránka sa vám nesnaží zážitok dva razy spríjemniť. Vôbec najhoršie na tom sú časy načítania novej obrazovky, ktoré sú priam extrémne dlhé a snímkovanie si ani po opravách nedokáže udržať konštantnú rovinu. Testovaná vzorka prebehla cez konzolu Xbox One X, od ktorej som teda očakával čo najvyšší príklon k technicky oveľa lepšej PC forme. Grafická stránka bude rovnako potrebovať ešte nejaké tie korekcie, hlavne v oblasti animácií NPC postáv, ale ak už nič iné, tak osobne som si nakoniec dokázal zvyknúť na dosť výraznú paletu farieb, ktorá je v hre použitá. Jednotlivé oblasti, kam vás misie zanesú, totižto aj vďaka tomu evokujú cudzie a nebezpečné prostredia plné zaujímavých príšeriek.
Je veľmi jednoduché haniť obsah projektu The Outer Worlds, rovnako tak ako ho prehnane chváliť na základe sklamaní z úpadku série Fallout. Tak či onak, v prípade ak patríte medzi vyznávačov základnej dosky, ktorá dala vzniknúť práve týmto názvom, nevidím jediný dôvod, prečo by vás nová hra od stále atraktívnej firmy Obsidian nemala nakoniec vo výsledku pobaviť.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Obsidian Entertainment
