Zbožňujem odlišnosť v prístupe k zákazníkovi, nech už sa rozprávame o predaji pečených gaštanov na hlavnej vlakovej stanici, alebo o vývoji interaktívnych projektov. So značkou Blacksad som sa vôbec poprvýkrát preto stretol v súvislosti s jeho kreslenou podobou, teda formou komiksu. Bolo to pred pár rokmi, keď sa mi do rúk dostal už na prvý pohľad zaujímavý detektívny príbeh, ktorý ako keby z oka vypadol všetkým tým Noir filmom dávno zabudnutej západnej kinematografie. To by však bolo len málo na nejaké okúzlenie, keďže podobných pokusov ako zaujať sme tu už v histórii mali minimálne zopár a vo výsledku nie vždy išlo o kvalitu ako takú. V prípade komiksu Blacksad, ktorý dnes už oslavuje existenciu takmer dvoch dekád, to však celé zastrešil fakt, že miesto klasického obsadenia v podobe ľudí sa na scéne objavujú ich zvieracie variácie. V takomto rozpoložení stačilo už len málo, aby vo mne ona spomínaná odlišnosť zasadila semiačko lásky a sympatií, ktoré z logických dôvodov neuhynulo ani krátko po vydaní prvej hernej adaptácie s podtitulom Under the Skin.
Vo výklade skúseností s hrou ako takou sa pochopiteľne nedokážem zdržať nejakého porovnávania s predlohou, čo nepovažujem za nejaký podraz voči autorom. Ostatne španielske štúdio Pendulo sa už od počiatku vývoja tejto adaptácie ich národného dedičstva stavalo do pozície striktného držania sa atmosféry predlohy, čomu napovedal aj fakt, že svoju prácu konzultovali so samotnými autormi komiksu. Aj preto mi dovolte začať stručným zasvätením do základnej dejovej linky, a to ako kreslenej, tak aj interaktívnej formy. Hlavnú postavu a nosný pilier nie vždy hrdinskej pózy je u názvu Blacksad sám nositeľ tohto priezviska. John Blacksad, súkromný detektív a čierny panter v jednom, vedie svoj biznis v rastúcom srdci veľkomesta New York v roku 1950. Atmosféra tohto mesta, ako aj doby, by sa najlepšie dala spodobniť s reálnym vyobrazením "veľkého jablka" v identickom čase našich vlastných dejín. Industrializácia, automobilové bláznenie, zdravé cigarety, plné kabarety, kluby, mafiáni, drogy, chudoba a všadeprítomná chuť zbohatnúť za každú cenu. Toto nám ľuďom nikdy nebolo cudzie a rovnako voči tomu neohrnuli nos ani zástupcovia zvieracej ríše. John, vojnový veterán a ostrieľaný profesionál so šedivým kabátom, má teda neustále dosť práce a keďže nie vždy hrá takpovediac na rovinu a fér, problémy sa na neho vedia nakopiť skôr, než stihne ich časť zažehnať.
Na stole teda leží ideálny scenár na poriadne šťavnatú detektívku plnú zvratov a zábavných momentov, čo do istej miery toto spracovanie aj napĺňa. Začnete vyšetrovať zdanlivo jednoduché zmiznutie boxera (myslím skutočného, nielen psiu rasu), s ktorým súvisí aj údajná samovražda majiteľa jeho domovskej telocvične. Čím viac sa však v prípade rýpete, o to väčšia špina vám skončí za pazúrmi. No a tu sa spustí klbko naratívnej koncepcie dole strmým svahom, na konci čoho máme potencionálne niekoľko otvorených záverov s rôzne dramatickým osudom pre nášho hlavného hrdinu a vedľajších postáv. Tvrdiť tu, že Blacksad je filmová adventúra kvalitatívne zrovnateľná s Heavy Rain či prípadne Detroitom, by bolo asi prehnané, každopádne spoločne si nesú minimálne zopár spojníc. Tou najhlavnejšou je pocit dôležitosti vlastných rozhodnutí čoby detektíva, ktorý rád porušuje pravidlá a mení sled udalostí. Blacksad jednoducho môže zomrieť rýchlejšie, než stihne strihnúť ušami, stačí na to len vaša nerozvážnosť a slabá pohotovosť v prstoch. To nás privádza k ďalšiemu často využívanému aspektu hrateľnosti, teda takzvaným quick time eventom. Tých si tu užijete dostatok a nie vždy musí ísť len o akciu ako takú.
Vyšetrovateľ musí vyšetrovať, klásť otázky a zahŕňať svedkov do často banálnej konverzácie. Aby toho na vašu hlavu však nebolo málo, progresom v postupe je aj spájanie už nahromadených stôp, ktoré podliehajú vašim úvahám. Volajme to centrom dedukcie, kde si hlavný hrdina utrieďuje myšlienky kombinovaním stôp a faktov. Tento detektívny aspekt tu vo výsledku funguje viac než dobre, dokonca si dovolím tvrdiť; že by bol životaschopný aj v oveľa vyšších rozpočtoch pri AAA produkcii. S čím je však u titulu Blacksad: Under the Skin vôbec najväčší problém, tak to je rozhodne technická stránka. Aj vďaka nej mi osobne trvalo prejsť príbehom oveľa dlhšiu dobu, než som pôvodne predpokladal. Jednak ešte krátko po vydaní neexistoval žiadny opravný balíček, ktorý by bol schopný eliminovať fatálne kiksy a padanie hry ako takej. V zásade som viac čakal na spustenie danej kapitoly (po tvrdom reštarte PS4 verzie), než priamo hral. Všetko sa však nakoniec a hlavne po poriadnej vlne opráv dalo do znesiteľnej a hrateľnej podoby, čo však neznamená, že by som vás nemal varovať. Tento projekt si musíte jednoducho zamilovať pre jeho osobitú atmosféru a odpustiť mu hromadu chýb, počínajúc nie práve podarenými animáciami a končiac toporným pohybom a zlou kamerou.
V úvode recenzie som spomínal porovnávanie s predlohou, teda s komiksom, bez ktorého by žiadny Blacksad a celá paleta rôznych zvierat zasadených do špinavého New Yorku päťdesiatych rokov minulého storočia neexistoval. Podľa môjho názoru sa vývojárom nakoniec podarilo minimálne z polovice zachytiť potenciál atmosféry, ktorú som si ja a zvyšok sveta zamiloval vo formáte komiksu. Sú tu však isté nedostatky vo vykreslení niekoľkých charakterov, ktoré by potrebovali takpovediac pritlačiť na Noir pílu, aby jednoducho pôsobili viac ako bastardi, než len vata vo forme umelej inteligencie. Nie je to však až taký problém, ako to možno z tohto krátkeho textu vyplýva. Aj vo forme videohry vás totižto čaká neodmysliteľný rasizmus, predsudky, falošnosť, závisť a neviem čo ešte. Toto všetko napasované do zvieracích postáv, ktoré sa vo výsledku od tých ľudských vlastne vôbec nelíšia. A v tom je presne pointa akéhosi pozadia diela menom Blacksad. Každý jeden z nás nosí denno denne nejaké masky, nech už si to uvedomujeme alebo nie. Raz sme falošní ako líška, útoční ako buldog, ustráchaní ako pštros či zákerní ako hyena. Na rozdiel od zvierat sa však naše osobnosti často krivia pod tlakom rôznych vedľajších vecí, od peňazí cez lásku až po rodovú príslušnosť, avšak u zvierat je to, ako vieme, záležitosť vrodeného inštinktu bez prímesy ega.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Microids
