So sériou Rune Factory tak nejako koexistujem už od detstva, respektíve od čias, kedy som zasadil svoju prvú várku repy v Harvest Moon na konzole Super Nintendo Entertainment System. Toho času visel na stene kalendár s rokom 1998 a aj keď všetky tie sociálne farmárske hry, ktoré vás dnes už trápia prostredníctvom mobilných telefónov, vlastne ešte ani neexistovali, značka Harvest Moon bola už vtedy kvalitatívne ďaleko pred nimi (všetky nápady z tých rôznych FB arkád pochádzajú práve z legiend formátu Harvest Moon). Spoločnosť Marvelous ju navyše dokázala poliať dostatočnou dávkou kreatívnej vody a z jednej IP vytvorili hneď niekoľko odnoží, ktoré dnes poznáme ako Story of Seasons či práve Rune Factory. Druhá menovaná sa definuje ako spin-off a ponúka, na rozdiel od rýdzo farmárskeho a sociálneho zážitku, veľký dôraz kladený na RPG prvky, to všetko po boku zaujímavo riešených súbojov.
Štvrtý a doteraz zatiaľ aj posledný radový diel značky Rune Factory vyšiel ešte pôvodne v roku 2012, a to na prenosnom systéme 3DS - nech mu je zem ľahká, aby sa začiatkom tohto roku dočkal portu na rovnako kompaktný hardvér Nintendo Switch. Stačilo len dodať toľko potrebnú lokalizáciu, tieto značky musia vždy a pracne čakať na preklad, a za názov pridať prívlastok "Special". Ako špeciálny zážitok to však vo finále vlastne je, tak o tom sa teraz spoločne porozprávame. Za predpokladu, že túto štvordielnu ságu nemôžeme zasunúť do nejakej súhrnnej škatuľky, tak čo presne vlastne reprezentuje? Rune Factory je vyvážený kompromis medzi sériou konceptuálnych vízií. Na jednej strane ide stále o farmársku hru, kde musíte pestovať klasické plodiny, starať sa o ne v dôležitom časovom prese a následne ich aj pozbierať a zúžitkovať (či už uložiť takzvane na zimu, speňažiť alebo priamo zjesť). Na druhej strane sa však rozprávame o fantasy RPG s klasickým progresom na báze zbierania EPX bodov a automatického navyšovania schopností hrdinu.
Okrem simulácie farmára a bojového aspektu s dodatkom v zmysle skúseností je však táto hra viazaná aj na neustále prijímanie menších či väčších misií a následné skúmanie členitého terénu a dungeon lokácií. K tomu si treba prirátať už vyššie spomenuté sociálne elementy, kam spadá dokonca založenie vlastnej rodiny so svadbou a všetkým, čo si pod týmto pojmom predstavujete (v istých medziach samozrejme). Zaujímavosťou je, že ani jeden spomenutý aspekt hry sa nesnaží preskočiť tomu druhému cez hlavu a po stránke hrateľnosti ide o vyvážaný koktail. Cieľom hráčov je nájsť ideálne tempo a skĺbiť to všetko dohromady tak, aby sa neutopili pri chove hospodárskych zvierat, alebo sekaní do nie práve náročných príšer v tajomných lesoch okolo vášho paláca. Je totižto dosť jednoduché sa tak trocha stratiť a to hlavne z dôvodu, že každá jedna akcia, akú v hre vykonáte, podlieha neustálemu progresu skúseností. Už len rúbanie dreva má svoj špeciálny status bar, a tak by sme mohli pokračovať cez rybárčenie, dojenie, varenie až po spanie.
Najväčšia slabosť IP Rune Factory vždy driemala v povrchne podanej dejovej linke. Inak na tom nie je ani štvrté radové pokračovanie. Máme tu ústrednú postavu trpiacu amnéziou, ktorá je podľa všetkého spätá s kráľovskou rodinou v bohatej, ale pre neznalých dosť nebezpečnej krajine. Ešte než sa stihnete v úvode poobzerať naokolo, už vás sluha prevádza po hrade plnom komnát a jedna z nich nakoniec pochopiteľne skončí vo vašom vlastníctve. Na dostatočne veľkom pozemku v záhrade je možné plniť svoje farmárskej povinnosti a ak vás prestane baviť sadiť zemiaky a zbierať vajcia po sliepkach, je načase vyraziť do terénu a posekať pár príšeriek. Problém je však v nude okolo príbehu, kde ide všetko konštantne na jednej vlne a nemení sa ani v neskoršej fáze scenára. Je to takzvane len do počtu a aby sa nepovedalo, že to tam niekto nedal. Veľká škoda, pritom séria Harvest Moon sa v mnohých svojich častiach snažila vytvoriť dojem, že za tým všetkým sadením a dojením je nejaký cieľ a tajomná pointa. Tu sa nič také nekoná a za hromadou rozsypaného textu je len malá škrupinka snahy o zaujatie hráča ako takého.
Rune Factory 4 Special je dozaista ďalším políčkom do už tak veľkého vreca komplexných RPG, aké môžete nájsť len na hardvére Nintendo Switch. Ponúka takzvane z každého rožku trošku a aj keď v pár prípadoch koncepčnej ponuky zlyháva, ak sa to všetko zráta dohromady, ide stále o zábavný a kvalitný výsledok. Keď som vyššie spomenul osem rokov starý originál, tak musím pripomenúť aj pár noviniek, ktoré sa dostali do tohto portu. Medzi prvé spadá anglický dabing, ktorý by som však osobne asi nezapínal a ponechal tam originál. Ďalšou zaujímavosťou je vyšší stupeň náročnosti (Hell mode), nové epizódy, minihry a dokonca novomanželský režim. U poslednej menovanej novinky sa zdržím opisu, keďže špecifický humor tejto hry v spojení s pekne ilustrovanými postavami nemusí tak úplne sadnúť všetkým. Tak či onak, za existenciu portu som osobne vďačný a beriem ho ako pripomenutie faktu, že tento rok by sa japonský trh mal dočkať vydania Rune Factory 5 (ako inak na Switch). Kedy ale príde jeho lokalizácia vám osobne predpovedať nedokážem. Ak by som sa mal zahrať na proroka, poviem, že do dvoch rokov od pôvodného vydania. S touto nie práve príjemnou víziou sa s vami rozlúčim záverečným percentuálnym hodnotením.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Marvelous
