Živo si spomínam, ako som pred pár mesiacmi vylovil PR materiály z toho nekonečného denného pretlaku mailov o indie produkciách, ktoré túžia po pozornosti každého novinára, naprieč celým svetom. So silným nezáujmom som spustil gameplay trailer na projekt Cloudpunk a stačilo len pár sekúnd sledovania voxel artu kombinovaného s poriadne šťavnatým Cyberpunk zvukom a bolo vymaľované. Táto hra si bezproblémovo vyslúžila čestné miesto v našom spravodajstve a automaticky si tak do budúcnosti poistila aj textovú recenziu. Práve na ňu sa teraz spoločne pozeráme a práve ňou chcem teraz skúsiť akúsi virtuálnu segregáciu medzi striktnými milovníkmi špecifickej sci-fi atmosféry a tradičnou sortou zvedavých konzumentov.

Mesto Nivalis, kde sa odohráva tento inak nie práve zaujímavý príbeh, je priestorom na mnohé zamyslenia sa nás samotných. Budúcnosť je možno trpko sladká pri pohľade na filmy ako Blade Runner či The Fifth Element, avšak akonáhle sa máte priamo podieľať na jej súčasnosti, už vás niečo pochopiteľne začne svrbieť pod nosom. Cloudpunk je však našťastie len zaujímavou videohrou a nie vašim prebudením do roku 20XX a hneď ako si uvedomíte, že hlavná hrdinka menom Rania má vlastne len hlboko do kapsy, stotožníte sa s jej osudom rýchlejšie, než by ste si mysleli. Rania potrebuje zarábať a keďže rozvážku pizze už obstarali autonómne stroje, táto sympatická slečna sa rozhodne zamestnať u nie práve legálnej doručovateľskej spoločnosti s názvom Cloudpunk. Ich zásadným pravidlom je; doručiť balíček bez poškodenia a rozhodne nepátrať po jeho obsahu. Jednoduché a prosté.

Nivalis je nádherne živé mesto, ktorého obrovské stavby priam rastú v oblakoch. Všade je premávka tvorená z lietajúcich vozidiel rôzneho zamerania a medzi nimi aj vy, ako poslíček nesúc záhadný balíček z bodu A do bodu B. Nič viac od vás koncept hry Cloudpunk vlastne nechce, snáď len vypočuť si často zdĺhavo pohnuté osudy rôznych NPC existencií, ktorým osobitosť dodávajú reálne fotografie vedľa hovoreného textu. Od indie hry ťažko očakávať vysokú kvalitu hereckých prejavov, a tak som bol miestami dosť zaskočený, ako krásne smutne znejú repliky rôznych charakterov roztrúsených po strechách budov a na preplnených uliciach pod nimi. Táto futuristicky spracovaná adventúra bola možno záhadou pred jej predajom, ale stačí vám pár úvodných minút hrania a okamžite pochopíte, že tu sa celková forma delí na dve strany. Jedna sa dotýka lietania so spomínaným vozidlom a tá druhá rozprávania so zákazníkmi. Nič viac a nič menej, snáď až na pár kudrliniek, ktoré ešte v tomto texte odznejú.

Vám zverené plavidlo je schopné letieť do všetkých priestorových smerov, čo je na jednu stranu určite úžasným pocitom slobody, ale zároveň to so sebou prináša aj hromadu problémov. Premávka je neustále dosť hustá a kto by sa chcel držať priamo na hlavnej trase vzdušných diaľnic, musí rátať s kolíziami a následne aj opravami. Zarobené peniaze navyše musíte často vrážať do paliva a ak chcete mať váš pracovný nástroj v čo najmodernejšom stave, je nutné nakupovať aj nové vylepšenia. To už je ale samozrejme na vás, keďže žiadna z misií ma počas tých desať hodín čistého hrania nenútila do riskantnej jazdy. Sám som mal často problémy s manipuláciou vozu v obmedzenom priestore a nejakú dobu mi trvalo, než som pochopil, že pristáť sa dá len na vybraných parkoviskách, ktorých v danej oblasti je vždy len pár, alebo dokonca len jedno jediné (ona tá budúcnosť si s tou prítomnosťou môže často podať ruku aj v hernej forme). Čo sa teda stane akonáhle vaše lietajúce autíčko s novou a práve nainštalovanou anténou pristane na pevnej zemi?

No predsa vystúpite do žiari neónov a rozbehnete sa za vôňou varených cestovín. Nemám síce za sebou seminárnu prácu okolo filmovej stravy, a preto nedokážem len prostredníctvom oka rozoznať, či Deckard v kultovom snímku Blade Runner jedol instantné alebo čerstvé slíže, každopádne akonáhle sa hlavná hrdinka projektu Cloudpunk vyhupla do chladných ulíc budúcnosti, popchol som jej krok rovno k prvému pouličnému bufetu a poručil si jeden poctivý Ramen. No a presne toto je ten asi najlepší príklad čarovných momentov, kedy vás inak obsahovo dosť nevyvážená značka Cloudpunk doslova pohltí. Môžete pocítiť skutočne krásnu atmosféru budúcnosti a ešte si pri tom objednať zaujímavé pokrmy, či dokonca porozprávať sa so svojim zosnulým domácim zvieratkom, avšak je tu stále to jedno zásadné ale. V jednej vete vyššie som jasne deklaroval, ako je dej sám o sebe dosť nudný a za tým si stojím aj naďalej. Preberanie balíčkov totižto potrebuje viac než len komunikáciu s centrálou alebo nudné rozhovory s klientom. Chce to odkryť celé to Cyber podhubie mesta, v ktorom sa celý ten príbeh deje, a presne tu Cloudpunk stráca dych a nastupuje nuda.

Scenár chce byť silou mocou ponurý, ba až namočený do pravidiel Noiru, ale v tomto smere zlyháva na celej čiare. Nebyť krásne vyzerajúcej voxel grafiky a rovnako dobre nastavenej hudby v pozadí, musel by som Cloudpunk potopiť až na samotné dno, keďže všetko ostatné je ťažký priemer, ba v istej fáze podpriemer. NPC postavy postrádajú dušu a až na ich pekné hlasové prejavy, prípadne fotografiu u mena, neprinášajú do pozitív tejto produkcie vôbec nič. Obrovská mapa, kde môžete realizovať hlavné ale aj vedľajšie misie, je našťastie plná rôznych skrytých bonusov, ktoré vás nútia prehľadávať aj tie najtesnejšie uličky a práve vďaka tomu som mal chuť sa zabávať lietaním viac než doručovaním. A to je paradox, keďže by to malo byť presne naopak. Kto miluje Cyberpunk atmosféru a nevadí mu pár vyššie vymenovaných nedostatkov, môže si Cloudpunk rozhodne zamilovať, ale nečakajte nič komplexné a po stránke príbehu nejako výrazne chytľavé.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ION LANDS