Keď ešte v roku 2012 Ragnar Tørnquist a jeho nové štúdio Red Thread Games oznámilo možné Dreamfall Chapters, fanúšikovia boli v extázi. Dreamfall: The Longest Journey uzrel svetlo sveta ešte v roku 2006 a hoci uzavieralo príbeh viacerých postáv, jeho cliffhanger nebol zďaleka ideálnym zakončením. Uvedomoval si to aj sám Tørnquist, ale dlho to vyzeralo, že k pokračovaniu nedôjde. Definitívne ho potvrdila až úspešná kickstarterová kampaň. Po nej sa začali usilovné práce a počas nich sa hra nakoniec vrátila k už dlho predtým ohlásenému epizodickému formátu. Ako to nakoniec dopadlo?
Prvá epizóda s podtitulom Book One: Reborn vyšla ešte v minulom roku. Ponúkla prológ, prvú kapitolu (Adrift), druhú kapitolu (Awakenings) a krátke intermezzo. Bez zbytočného zdržovania je nutné napísať, že výsledok budil prinajmenšom rozpačité dojmy. Viac ako kedykoľvek predtým bolo viditeľné, že hra je určená pre skalných fanúšikov, ktorým bude stačiť návrat do známeho prostredia a postáv, ktoré mali radi. Ragnar Tørnquist a jeho tím totiž nezabudli písať a pripravili veľmi príjemný úvod, ktorý mal naladiť na ďalšie dianie. Iná vec je, že úvod bol až príliš pozvoľný a tí, ktorí čakali niečo viac a odpovede na niektoré z otázok, sa dočkali akurát otázok nových a hlavne hromady problémov technického rázu.
Je až smutné, že v dobe vydania prvá epizóda pôsobila dojmom, akoby neprešla dôkladným testovaním. Miznúce, či prekrývajúce sa textúry, problémy so svetelnými efektami, so zvukom. Nebolo vôbec nezvyklé, že jedna postava neskončila svoj dialóg a do toho sa ozývala druhá, pričom na obrazovke sa objavovali oba texty súčasne. Autori pritom veľmi dobre vedeli, že s enginom Unity 4 môžu mať problémy a na opravách začali pracovať až po vydaní. Nutný patch síce opravil pár drobností a prechod mestom už vďaka nemu nemusel byť utrpením, ale prečo sa tieto problémy nemohli odstrániť vopred? Ale aj odhliadnuc od toho, mala grafická stránka a animácie ďaleko k ďaleko k dokonalosti. Z obrázkov to možno až tak nevidieť, ale podstavy nepôsobili úplne živým dojmom a nepomáhali ani nie vždy presvedčivé animácie. Pritom Tørnquist zjavne plánoval opak, bohužiaľ sa mu to trochu rozpadlo pod rukami.
Na druhú stranu ale prvá epizóda ponúkla vcelku príjemný závan nostalgie, slušnú atmosféru, vynikajúci soundtrack a kvalitný dabing postáv. Samotný gameplay sa snažil kombinovať klasické adventúry s tými modernými a tiež mu nie vždy vychádzalo podľa predstáv. Systém morálnych volieb bol bez nejakých veľkých zmien okopírovaný od Telltale Games a každú chvíľu sa snažil hráča presviedčať o tom, že všetko bude mať následky a daná postava si to zapamätá (dokonca aj vo chvíli, keď bolo následne možné konkrétnu postavu zniesť zo sveta), k nemu sa pridali väčšinou jednoduché hádanky, ktoré sťažovala akurát veľkosť prostredia (nie vždy je zrejmé, kde presne ísť a čo tam robiť). S úplne nadšenou odozvou sa ale určite nestretla možnosť hrať za Kiana Alvaneho, ktorý bol v Chapters povýšený na hlavnú postavu. Aspoň, že Zoë Castillo sa vrátila v plnej paráde, hoci s odlišnou dabérkou.
Book Two: Rebels sa našťastie podarilo dojmy o niečo vylepšiť. Autori si s vydaním dávali načas, ale je nutné povedať, že kapitoly Trials, Dreaming, Anamnesis priniesli určite zaujímavejší zážitok a zapamätateľnejšie nové postavy a to hlavne v staronovej oblasti Marcurie. Či už je to vodca podsvetia The Mole, nedôverčivý Likhko, šibalský Bip, alebo roztomilá Enu, respektíve tajomná Anna... Europolis, ktorý sa čiastočne inšpiroval aj českými prvkami v druhej epizóde trochu zaostáva, ale je to plne pochopiteľné, nakoľko len rozvíja udalosti prvej epizódy. A činí tak viac než dobre. Na oboch frontoch sa dočkáme značného pokroku v deji a momentov, ktorú môžu s hráčom zamávať. Obzvlášť pri konkrétnych morálnych voľbách. Tie sú ešte ťažšie ako predtým a niektoré z nich sa názorne prejavia skôr, ako by ste čakali.
Okrem toho ponúka druhá kniha dlhší a o niečo ťažší zážitok, čo môže potešiť zarytých adventuristov. Skutočné puzzle absentujú, ale ešte viac ako predtým platí, že občas nie je zrejmé, čo je potrebné spraviť. V momente keď vám dôjde správne riešenie, sa už len ťukáte na čelo, že vám to vlastne nedošlo ihneď. Mestské lokácie stále nepôsobia úplne živým dojmom a ani v nich nie je príliš čo robiť, ale akú-takú ilúziu vytvoriť dokážu. Len škoda, že sú aj vzhľadom k tomu zbytočne veľké a spočiatku v nich budete skôr blúdiť. K dispozícii síce máte systém máp, ale ten mohol byť navrhnutý aj lepšie. V Europolise sa zrejme budete orientovať ľahšie, nakoľko pôjde o vašu druhú návštevu, v Marcurii tú výhodu nemáte. Aspoň sa však môžete kochať prostredím, ktoré hráčom učarovalo už v pôvodnom Dreamfalle.
Lenže aj druhá epizóda stále trpí viacerými technickými nedostatkami. Určite nepôsobí tak nevyladeným dojmom ako jej predchodca, ale stále to nie je ono. Aj tentokrát si autori museli po vydaní pomôcť expresným patchom, čo je viac než výstižné. Bohužiaľ, reálne sa dá očakávať, že ich niektoré problémy budú sprevádzať až do úplného konca. Rád by som sa mýlil, ale moja viera je silne naštrbená tým, čo som videl doteraz. Pokiaľ by však zvyšok bol aspoň na takej úrovni ako druhá kniha, nemuselo by to až tak vadiť.
