Značka Chibi-Robo! je na pomery spoločnosti Nintendo naozaj mladou. Začala svoju púť v roku 2005 na konzolu GameCube a dodnes bolo spracovaných len päť častí tohto zaujímavého a originálneho príbehu malého robota s menom Chibi. Práve posledná časť v podtitule Zip Lash sa aktuálne prikradla za chrbát handheldu Nintendo 3DS a skúša svoje šťastie, ako inak, na exkluzívnej vlne. Samotná spoločnosť Nintendo však ešte pred jej vydaním jasne zdelila svetu, že akonáhle nebude tento projekt podporený aj záujmom verejnosti, a teda predaje nebudú dosahovať očakávania, pôjde roztomilý robot, určený na hygienické normy vo vesmíre, pekne do umelej hibernácie a len tak sa svojho ďalšieho dobrodružstva nedočká. Preto som ja sám, po malej ochutnávke hry v tomto roku na rôznych novinárskych akciách, natešene pristupoval k tejto hre a o to viac som sa tešil ako ju pre vás zhodnotím a v konečnom dôsledku odporučím, či naopak.

Presne tak! Príbeh novej 2D hry z univerza Chibi-Robo! si neberie za predlohu nič banálnejšie než fádnu snahu mimozemských rás o naše podmanenie. Dej sa začína úplne bežným dňom v živote robota určeného na hygienické služby v oblasti vesmírnej lode s pozemskou vlajkou na trupe. Chibi s metlou v ruke sleduje ničivý dopad ohromnej sily na modrú planétu pod sebou a jeho primárne naprogramovanie v zmysle pomáhať ľuďom ho okamžite postrčí do malého plavidla a vypraví na záchranu nás, a teda aj vás. Táto hopsačka s jemnými 3D prvkami je rozdelená na šesť špeciálnych oblastí planéty Zem. Pozrieme sa na reálne kontinenty Zeme, ktoré sú už klasicky rozdelené do rôznych podnebí, a tak sa náš kovový hrdina bude musieť vysporiadať so špecifickými prekážkami, ktoré tak nejak pramenia aj z obyčajného počasia. Ak ste to ešte nepochopili, tak Chibi je robot. Zo zadku mu trčí klasický kábel na 220 voltov, čo naznačuje jeho potrebu dobýjania elektrickej energie, akonáhle mu tento element klesne na hranicu únosnosti. V tomto duchu funguje aj koncept hry a vlastne by sa dalo povedať, že dobýjanie a recyklácia za účelom výroby elektrickej energie, je jedným z hlavných ťahákov tejto plošinovky.

Bez elektriny si dnešný svet asi málokto dokáže naplno predstaviť. Rovnako aj Chibi teda musí neustále vyhľadávať cesty ako si zabezpečiť dostatok "potravy" pre svoje mechanické telo a všetky úrovne, v ktorých vás povodí, budú obsahovať príležitosť ako jeho túžby naplniť. Vaša raketa a aj vaše telo funguje na elektrinu. Po leveloch budete nachádzať rôzne odpadky, ktorých následná premena na energiu, umožní chod nielen vášmu plavidlu ale aj samotnej hlavnej postave. Niekde medzi týmto základným prvkom celej hry je nutnosť prejsť šesť úrovní v šiestich svetoch a na konci vždy eliminovať nejakého toho bossa. Ako základ konceptu u plošinovky by sa takýto popis dal označiť za štandard a ja sa pod to rád podpíšem. Ale horšie už je na tom samotná obtiažnosť hry, ktorá sa od začiatku až po koniec nevie presne zadefinovať. Ako keby vás skúšala s otázkou: máš päť rokov alebo snáď pätnásť? Si schopný prejsť okrem jednoduchej pasáže, v zmysle pár skokov a nejaké to časovanie, aj náročnejšie úseky? Hra bohužiaľ tápe na dvoch brehoch a vo výsledku sa tak stáva jednoduchou pre oba tieto brehy a nudnou od začiatku až do konca. Musím priznať, že prvý svet vo mne vzbudil obrovskú pozornosť, a tak nejako som dúfal, že jeho koncept je len nastavením príprav na niečo väčšie. Bohužiaľ ale nič také neprichádzalo ani s pribúdaním času (v ňom neprekročíte údaj desiatich hodín) a do konca hry som musel smutne krútiť hlavou nad celým premárneným potenciálom tohto univerza.

Chibi je pritom krásne nastavený na komplikované prvky gameplay mechaniky. Jeho kábel funguje jednak ako zbraň a na druhú stranu ako dôležitý artikel, ktorým sa hráč dostáva na zdanlivo nedostupné miesta. Po mapách sú totižto rozosiate malé predlžovacie kábliky, ktorými si hráč môže natiahnuť kábel z pár centimetrov až na niekoľko metrov (dobre, uznávam ako táto veta môže vyznievať v hlave dorastencov, ale uvedomte si, že je tu reč o primárne detskom publiku) a pokúšať sa tak systémom háku pritiahnuť do neprebádaných končín mapy. Tento systém v zásade kvitujem s potleskom, pretože autorom sa podaril celkom slušne prepojiť so zberom vzácnych predmetov, ktoré môžete počas prechodu levelom pozbierať, avšak po nejakom čase si zase uvedomíte ako zbytočné to je pre celkový význam hry a ako jednoducho sa po čase ku všetkému môžete dostať. Je to ako keby vám niekto núkal sladkú čokoládu a po jej zjedení by ste miesto sladkastej chuti cítili v ústach prach. Jedným z najväčších odmien v hre je objavovanie originálnych potravín, ktoré sú vyobrazené v reálnych značkách ako PEZ a podobne. Chibi ich zbiera za účelom následného odovzdania špeciálnym a tajomným NPC postavám z rôznych svetov. Človek by tak nejak očakával, že tento aspekt hry bude po splnení voči nemu spravodlivý v zmysle odmeny. Ale keďže hra samotná asi ani nevie na čo to hráč má zbierať, tak jediné, čo z vašej snahy vyplynie, bude pár zlatých mincí a nič viac. Tie si môžete vymeniť v automate za dva pomocné predmety, kde jeden slúži ako záložná batéria v prípade vybitia nášho robota a druhý ako pomocný raketový batoh, ak by ste nechtiac skočili do jamy.

Tieto malé barličky sú zase len tou nejasnou správou o tom, že hra nevie kam chcem patriť a koho chce zaujať. Ak sa pozriem na atraktivitu 2D prostredí, v ktorých som sa pohyboval, tak všetko je ako keby na pol cesty. Niktoré úrovne boli nápadité a originálne a iné zase úplne ploché a fádne až som mal pocit, že hru vyvinulo štúdio, ktoré v polovici produkcie vyhodilo všetkých zamestnancov a nabralo nový team. Túto nesúrodosť dostatočne reprezentuje aj fakt, že nebyť mojej ženy, ktorá objavila v hre niečo, čo som ja ani len netušil, nikdy by som nevedel, že Chibi môže získavať špeciálne obleky. Tie síce nepridávajú okrem estetického efektu do hry absolútne nič, ale sú priamo napojené aj na Amiibo postavičky, a teda by som od nich očakával viac propagácie v hre ako takej. Ďalším dôkazom o tejto mojej teórií je pohyb po samotných mapách v rámci kontinentov. Tu, nevedno prečo, treba vždy pred postupom vpred zatočiť akýmsi kolesom šťastia. Na ňom sú uvedené cifry ťahov, ktoré teda symbolizujú postup Chibiho vpred. Ak máte dosť financií, môžete tento artikel prispôsobiť svojmu želaniu a ak nie, musíte sa spoľahnúť na element náhody. Vo výsledku vôbec netuším, prečo sa vývojári pokúšali byť nasilu originálny tam, kde to nikto nečaká a nepotrebuje, až z toho vzniklo niečo, čo na tejto hre určite milovať nebudete, zvlášť pri niekoľkom opakovaní tej istej úrovne. Poďme ale trocha o kúsok ďalej a teda k technickej stránke. Animácia hlavného hrdinu je krásne prepojená s 3D efektom u samotného handheldu 3DS. Jeho pohyby, vrátane tanečných kreácií, by sa dali označiť za prívetivé pre oko a vnášajú do hry aspoň jemný náznak humoru. Škoda, že ho tam nenájdete ale viac.

Nepriatelia, ktorí sú z väčšej časti robotického charakteru, sú bez akejkoľvek snahy vás ohroziť. Ponevierajú sa sem a tam, od steny po stenu, takže ich likvidácia by vám nemala činiť väčšie problémy. O niečo náročnejšie by sa dali označiť pasáže s bossmi, ktoré v určitých bodoch zase naznačujú obrovskú vlnu nápadov zo strany vývojárov, ktorá je ale v zápätí zase umlčaná nudou a repetívnosťou. Hudba rovnako nedokázala navodiť ani pocit dobrej nálady či tej správnej atmosféry, takže by som ju s prižmúrením "uchom" mohol nanajvýš označiť za slabý priemer. Kto by čakal dabing, tak ho musím sklamať. Vlastne tento hodnotiaci prívlastok by sa dokonale hodil k celej hre. Ak vezmem na zreteľ, aké veľké boli moje očakávania po úvodných krokoch nového dobrodružstva inak roztomilého Chibiho, tak musím v závere konštatovať, že hra je nedokončená a stojí na pol cesty medzi dvoma sortami zákazníkov, z čoho ani jedna z nej nebude nijako potešená. V celom článku som zámerne nespomenul akési mini hry, ktoré sa sústredia na používanie dopravných prostriedkov (kolobežka, surf či ponorka) a dôvod nie je o nič viac pragmatickejší než odkaz na to niekoľkokrát opakované slovíčko: polovičatá práca! Nintendo bude musieť prehodnotiť jednak koncept a samozrejme aj ľudí, ktorým zverí prípadné pokračovanie univerza, ak by sa nejakým zázrakom hra zaplatila. V takomto spracovaní ju neodporúčam k nákupu, pokiaľ nie ste skalný fanúšik sveta Chbibi-Robo!, alebo ak nechcete zabaviť vaše najmenšie ratolesti aspoň na pár minút.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti ConQuest entertainment a.s.