Vývoj projektu Rodea the Sky Soldier by sa dal zhodnotiť jedným slovom ako komplikovaný ba až búrlivý. Za jeho konceptom a produkciou stál od začiatku legendárny videoherný dizajnér Yuji Naka, ktorého meno by vám síce nemuselo nič napovedať, ale vedzte, že stál za zrodením legendárneho modrého ježka menom Sonic. Práve Yuji mal v pláne v roku 2010 vydať zaujímavý letecký fantasy príbeh pod menom Rodea the Sky Soldier a na verejnosť prenikla informácia, že hra ako taká je v podstate hotová a mala by čoskoro preraziť na trh cez konzolu Nintendo Wii. Od tohto momentu však nastalo podozrivé ticho, ktoré sa mesiac po mesiaci staralo o zabudnutie na celú hru a ešte donedávna sme nemali ani poňatia, čo sa vlastne s novou víziou pána Naka udialo. O to viac bolo šokujúce predstavenie portu pre WiiU a 3DS (verzia pre Wii síce bola zachovaná, ale bez pôvodnej myšlienky), kde samotná firma Kadokawa Games obrátila karty smerom k nám, aby sme sa dozvedeli, že projekt prešiel kompletným prerobením na nové ovládanie a pôvodná myšlienka pohybového konceptu z Nintendo Wii bola definitívne zavrhnutá. Rodea the Sky Soldier prešiel kopou zmien a samozrejme trpí obrovským zubom času, ktorý vyrástol počas tých rokov nečinnosti a stagnácie na starom engine. Dokáže aj napriek tomu v súčasnosti zabodovať na najnovšej konzole od veľkého N, alebo zapadne v prachu dejín bez záujmu širokej verejnosti? Tak na to sa vám pokúsim dať jasnú odpoveď v nasledujúcich riadkoch.
Príbeh rozpráva o fantasy krajinách kdesi v oblakoch, ktoré sú od seba vzdialené len na pár krokov a vytvárajú tak čarovné ostrovčeky rozosiate po oblohe. Hlavným hrdinom je robot menom Rodeo. Jeho osobnosť bola naprogramovaná na ochranu princeznej a jej kráľovstva Garuda, avšak od boja v úvode hry, s diabolským národom Naga Empire, upadá do spánku na celých 1000 rokov a je reštartovaný len s minimom spomienok na veci z minulosti. Verím, že pre hráčov, ktorí dajú tejto dejovej linke šancu, sa bude samotná hlavná postava javiť ako neuveriteľne otravná, ale práve to bol zámer vývojárov, prezentovať Rodea ako syntetickú schránku bez obsahu, ktorá sa počas plynutia príbehu napĺňa rôznymi zážitkami a defacto si tak formuje osobnosť spolu s hráčmi. Myslím, že tento nápad je naozaj unikátny a hodný mena Yuji Naka. Práve príbeh je jedným z hlavných ťahákov hry, ktorý núti hráča ísť vpred a kapitolu za kapitolou pátrať po spomienkach, ktoré Rodeo stratil a oprášiť zrnká piesku z udalostí, ktoré sa stali počas tej tisícky rokov vášho spánku. Musím sa priznať, že z deja som bol maximálne nadšený a určite k tomu dopomáhal aj perfektný japonský dabing, ktorý vám hra umožňuje aktivovať mimo toho strohého anglického. Rozhovory medzi robotom a ľudskými bytosťami v osobe vedľajších postáv sú napísané s eleganciou a vtipom, navyše prinášajú zase ten kúsok priestoru nad uvažovaním čo do celkového príbehu. V tomto smere teda nemám autorom čo vytknúť a tlieskam v stoje s klobúkom u kolien.
O prvom veľkom pozitíve, a teda príbehu, už viete dosť. Čo ale taká hrateľnost? Ak sa povie letecká akcia, každý si asi predstaví nejaký stroj v pohybe niekde nad hlavou. U Rodea the Sky Soldier je to podobné, aj keď zas viac svojské. Hlavný hrdina je robot schopný nabrať pomocou prídavných motorov letovú výšku a štýlom plachtenia sa presúvať po oblohe v limitovanom dosahu. Cieľom hráča je pomocou označovania smeru udržať hlavného hrdinu čo najdlhšie v pohybe a snažiť sa odrážať od predmetov vo vzduchu bez toho, aby ho zastavila nejaká prekážka alebo aby sa vyčerpal status určujúci dĺžku plachtenia. Takto na papieri to síce znie jednoducho, ale dostať pod kožu tento koncept je už trocha zložitejší proces a bude to aj vám trvať nejaký ten čas, než si hru osvojíte do takej miery, že budete mať z jej konceptu radosť. Zoberiem si koncept 2D legendy a teda už spomínaného Sonica. Práve tam bolo cieľom hráča vytvoriť jedno tempo bez zastavenia a udržať ježka v neustálom pohybe až do konca levelu. U Rodea the Sky Soldier ide vlastne o to isté len s tým rozdielom, že sa musíte orientovať v treťom rozmere a tým oveľa viac pracovať s kamerou. No a tu sa dostávam k prvému kameňu úrazu, ktorým táto hra trpí. Kamera je plne manuálna, a tak sa musíte neustále pomocou pravého analogu držať v tej správnej pozícii čo do výhľadu (všetko je brané z tretej osoby a teda od ramena hlavnej postavy) a to je dosť náročná vec, ktorú nemusí zvládať každý. Nech už si budete myslieť, že máte hru akokoľvek zažitú, náhle vás niečo presvedčí o úplnom opaku. Bohužiaľ port pre WiiU či 3DS (vrátane Wii) so sebou priniesol kus chaosu pri náročnejších situáciách, hlavne bojoch, ktoré sa nedajú predvídať, a tak zrážajú zábavu a kvality hry smerom dole.
Jednotlivé kapitoly vás budú vodiť od ostrova k ostrovu, medzi ktorými Rodeo poletuje s cieľom objaviť stratené spomienky a nahromadiť rôzne súčiastky do svojho RPG stromu. Akčné sekvencie sa orientujú na boj s robotmi rôzneho druhu a sily. Ich likvidácia je možná či už zo vzduchu, kedy Rodeo akýmsi sklzom atakuje protivníka na zemi, alebo na zemi pomocou strelnej zbrane. Za každého eliminovaného protivníka dostávate teda akési čriepky a tie následne začleňujete do vlastného tela a stávate sa tak silnejším, odolnejším, rýchlejším a vo všetkých týchto prvkoch lepším robotom. Tu ide o motiváciu hnanú cez boj ako taký ale čo do podrobného pátrania v jednotlivých mapách, tak tu môžu byť vaše pohnútky orientované aj na vzácne predmety skryté rôzne po stratených kútoch kapitol. Od započatia každej z nich sa spustí vždy časomiera, ktorá na konci prideľuje výšku bodov za rýchlosť, ale hra ako taká je v tomto smere spravodlivá, a tak, ak sa niekto zdrží v danej lokácii viac než by bolo zdravé, nenasleduje žiadny trest ani nič podobné. Dlho som sa tomu vyhýbal, ale už sa to nedá odkladať. Ide o už načatú archaickú grafiku, ktorá je logickým vyústením faktu, že projekt Rodea the Sky Soldier začal svoju cestu na konzole Nintendo Wii. Označiť dizajn levelov za strohý a prázdny by bolo asi slabé slovo, ale nebudeme sa tu uberať k vulgárnym pomenovaniam, zvlášť ak väčšina hry nesie nesporné známky kvality a invencie. Bohužiaľ 3DS verzia trpí obrovskými technickými nedostatkami a je takmer nemožné ju hrať bez nejakého zamrznutia, to isté by sa dalo povedať o verzii pre Wii. Ak teda máte chuť si tento projekt predsa len zaradiť do svojho zoznamu, odporúčam tú najlepšiu možnú verziu, a tou je port pre WiiU. Už z citácií v recenzii ste pochopili o smere artu, ktorým je Rodea the Sky Soldier vybavený. Jednotlivé scény mimo in-game schémy sa pýšia krásnou kreslenou anime vložkou, ktorá ulahodí na duši a je ozdobou hry ako takej.
WiiU ovládač neponúka možnosť prejsť si hrou v off TV play schéme, a tak jediná odlišnosť od iných verzií spočíva v statickom obrázku vloženom do obrazovky vo vašich rukách. Po stránke dĺžky hry by sa dalo hovoriť o zhruba deviatich hodinách čistého času, čo je s ohľadom na špecifický koncept asi prijateľná dĺžka. Rodea the Sky Soldier je hra s veľkým príbehom a dostatočnou motiváciou prečo zabudnúť na jej nedostatky, avšak len do určitej miery. Ovládanie je pomerne nešťastne riešené aj s ohľadom na manuálnu kameru, vďaka čomu hráč nie je schopný sa vyvarovať chaosu pri komplikovanejších sekvenciách a akcii celkovo. Je smutné, že práve taká osobnosť, akou je Yuji Naka, musí svoje kvality zabaliť do balastu portov v komplikovanom vývoji, ale ak dáte tejto hre aspoň malú šancu, je možné, že vás nakoniec poteší ako nič iné čo ste mali možnosť doteraz hrať. Je tu ale to veľké "ALE", ktoré v tomto prípade svieti na oblohe s obrovskou žiarou.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti NIS America, Inc.
Recenzovaná verzia: Nintendo WiiU