osobnost
komentář
Hráč, alebo čo som vlastne zač?

Hráč, alebo čo som vlastne zač?
Hráč, alebo čo som vlastne zač?
13:28, 28.09.2016

Milí čitatelia, dnes som si pre vás pripravil niečo špeciálne. Už zopár mesiacov sa pohrávam s myšlienkou, že napíšem komentár o nás, „dospelých“ hráčoch. A je to tu... odhodlal som sa. Videoherného redaktora už robím nejaký ten piatok a tak som sa stretol s obrovským množstvom zaujímavých ľudí, ktorí sa radia do kategórie hráč. Od absolútne ortodoxných hráčov, ktorých by od monitora nevyhnalo ani vlastné dieťa páchajúce samovraždu až po hráčov, ktorí majú vo svojom obydlí konzole len tak na okrasu, alebo víkendové akcie s kamarátmi. Akí vlastne sme? Aké hry nás bavia? Prečo nás to stále baví? Sme nedospelí? Nebodaj spomalení alebo vývojovo zabrzdení? Verte alebo nie, na všetky otázky dostanete odpoveď. V zásade avšak záleží len na tom, koho sa opýtate a tu sa dostávame k meritu veci. Čo si myslíte o sebe? Dokážete sa ohodnotiť a zaradiť do nejakej „škatuľky“?

"V každom pravom mužovi je skryté dieťa. A dieťa sa chce hrať. Pravý muž chce dve veci: nebezpečie a hru. Preto túži po žene, pretože ona je tou najnebezpečnejšou hračkou." - Friedrich Nietzsche

V dnešnom špeciáli si pre svoje nasledujúce vety vyberiem dvoch veľmi dobrých kamarátov, vďaka ktorým je web CzechGamer webom akým je (tým samozrejme nechcem uraziť svojich ďalších kolegov, ktorých si nesmierne vážim a ďakujem im za ich každodennú prácu). Sú to mimochodom manželia a milujúci otcovia, ktorý v práci trávia denne takmer desať hodín. Moja otázka teda znie: prečo títo ľudia hrajú videohry a aké videohry sú pre nich tie najlepšie? Samozrejme nezabudnem ani na seba, človeka čo má vždy čas, je každý deň obšťastňovaný rôznymi virtuálnymi manželkami a vrcholom môjho otcovstva je večerná sprcha... čo hráme? A prečo vlastne?

Klik pro zvětšení (Hráč, alebo čo som vlastne zač?)

Odpoveď je úplne jednoduchá. Hry boli a sú súčasťou nášho života už od útleho detstva. Vždy keď sa kolega Borry alebo Michal pri dobrom pive rozrozprávajú o hrách z minulosti a o ich prvých herných zážitkoch, napäto počúvam, čo všetko som vlastne zameškal. Sme prvá herná generácia ľudí a musíme si toho vážiť. Verte mi, že tá druhá už takáto naozaj nebude. Moje osobné spomienky na prvé stretnutie s videohrami ma zaviedli až na vietnamskú tržnicu roku 1996, kde v každom druhom stánku predávali inú videohernú konzolu. Nespočet herných cartridgov ( pre mňa to boli proste disketky) sa váľal po stoloch a ja som bol v siedmom nebi. V týchto dobách sa hry nevyberali podľa recenzií alebo odporučenia kamarátov, vyberali sa len tak, podľa nálepky na disketkách. A verte mi že v mnohých prípadoch ste si domov doniesli úplne niečo iné. :-) Hneď aj prihodím spomienku na kazetku s obrázkom Batmana – no... zasa vedľa, domov som si doniesol štandardnú kolekciu, skladajúcu sa z 500 titulov, ktoré v 99% obsahovali Mária. Nehľadiac na to, že podobnú kolekciu som mal doma už minimálne x-krát.

Klik pro zvětšení (Hráč, alebo čo som vlastne zač?)

A čo dnes? Času veľa nezostáva, k tomu pripočítajte únavu z práce, nejaký ten spoločenský život a máme jasnú rovnicu. Milujem Zaklínača, no zároveň ho aj strašne nenávidím. Je to jednoducho hra, ktorú v živote nemám šancu dohrať viac, ako jedenkrát za život. Pôvodný titul mi zabral takmer 5 mesiacov hrania. Po príchode DLC sa to celé ešte viac zhoršilo. Neviem, ako vy ale ja a moji priatelia máme patologickú neschopnosť vrátiť sa k rozohranej hre po dlhšej dobe, preto máme tendenciu štartovať hru znova a znova s myšlienkou – tentokrát to dohrám na jeden záťah. No... nedohrám. Medzi tým vám do toho príde nejaký titul na recenziu, nejaký nečakaný spoločenský zážitok na viac dní;-) alebo ste jednoducho, tak unavený, že si poviete – nechám to na víkend, pretože vtedy mám čas. Máme víkend! Ráno človek dospáva piatok, zobudí sa v neskorých poobedňajších hodinách a prvé čo mu blysne hlavou je, že by si pustil nejaký skvelý film, alebo zašiel na jedno dve pivká. No a je tu nedeľa, konečne zapnete vaše obľúbené herné zariadenie a po pár minútach zistíte, že na flashke máte výborný film, ktorý vám odporučil kolega pri piatkovom pive. Teda, samozrejme ak máte to šťastie a spomeniete si na to čo sa v piatok dialo.



Čo tým chcem povedať? Sme hráči, denne sa stretávame s otázkou, ktorá znie asi takto – týýýýýjoooo, ty si herný redaktor, to musíš hrať strašne veľa. Ja sa len jemne uškrniem a poviem no... asi to tak bude:-)

Dúfam, že sa vám tento malý komentár páčil a máte podobné skúsenosti. Neváhajte a pochváľte sa, ako to máte doma vy. Redakcia CzechGamer je zložená s ľudí, ktorí jednoducho milujú hry, ale chápeme, že svet okolo, je tou najlepšou hrou. Preto si myslím, že nech už bude váš názor akýkoľvek, radi si ho prečítame a dúfam, že sa aj spoločne zasmejeme.

Klik pro zvětšení (Hráč, alebo čo som vlastne zač?)


CGwillWin