Ak je pre vás pojem Yakuza niečím novým, a to teraz nenarážam na jej hernú obdobu, tak vedzte, že ide o nadnárodnú zločineckú organizáciu pochádzajúcu z Japonska, ktorá je známa svojim prísnym kódexom založenom na cti a rešpekte. História vzniku tejto organizácie sa datuje do sedemnásteho storočia a jej pôsobnosť aj mimo domácej scény je ticho uznávaná a podporovaná politickými stranami či verejnosťou (do určite miery samozrejme). Jedná sa teda o dostatočne hutné prostredie na akúkoľvek interaktívnu tvorbu v game sfére a to pochopila svojho času aj prebúdzajúca sa SEGA, ktorá od roku 2005 vydáva v celku pravidelne kvalitnú akčnú adventúrku nesúcu identické označenie ako gokudō (odlišné pomenovanie pre Yakuzu). Aktuálne vychádza nultý podtitul tejto IP a ten sa vďaka neskorej lokalizácii dopravil k našim brehom až dva roky od pôvodného vydania. Stálo to čakanie za to?

Séria Ryū ga Gotoku bude už navždy spätá s osobou menom Kazuma Kiryu, ktorá to celé začala a verím, že v budúcnosti tento masívny a stále sa rozširujúci príbeh nakoniec aj uzavrie. Pre mňa osobne je táto značka citovou záležitosťou, keďže som si nechal počas minulej generácie posielať jej staršie časti priamo z krajiny vychádzajúceho slnka, aby som mohol ochutnať z jej plodov ďaleko pred prípadnou a neistou lokalizáciou. U nultého dielu som však vydržal a hneď takto v úvode nášho testu vám musím povedať, stálo to jednoznačne za to. Príbeh nás totižto vracia do čias, kedy mladý a nádejný Kazuma len začína svoju kriminálnu kariéru. Oblasť jeho pôsobnosti je sústredená na Kamurocho (fiktívna časť reálneho Tokia) a v uliciach sa pohybuje po boku najlepšieho priateľa z mokrej štvrte Goro Majima (znalci budú vedieť, kto sa skrýva pod týmto menom a čo znamená pre celú sériu jeho postava). Konceptom sa nič nemení a opäť ostávame v žánre akčného a orezaného sandboxu s RPG vývojom bojových atribútov u ústredných postáv. Tušíte správne, že pôjde práve o hore spomenuté charaktery.

Pojem sandbox treba samozrejme v tomto prípadne používať len s prižmúrenými očami (nie, stále Yakuza nie je GTA ani nič v tomto duchu ladené), keďže Yakuza hrala vždy len ten dojem, že by mala mať otvorenú mapu, avšak opak bol pravdou. Preto aj táto časť je skôr poskladaná z rôznych kapitol, ktoré vám síce po časovej stránke zaberú pokojne aj štyridsať hodín čistého hrania, avšak samotné oblasti, po ktorých kmitajú vaše nohy, sú zásadne tunelového charakteru a pocit slobody nemôžete vôbec očakávať. Čo však čakať musíte je opäť prepracovaný príbeh, ktorý si ťahá korene z tradičnej ázijskej kultúry a neuveriteľne návykový pocit z bojov a minihier. Jednotlivé oblasti, kam strčíte nos, sú od seba odlíšené originálnou atmosférou. Budete behať po baroch s karaoke mašinkami, skočíte si do nevestinca na pár čísiel a celé to zakončíte vo fitnes klube s činkou v ruke. Tých možností realizácie je v tomto prípade asi najviac zo všetkých častí série a vývojári sa tu doslova utrhli z reťaze, keďže vás nechajú robiť všetko to, čo by vám reálne Tokio ponúklo ako bohatému turistovi s fotoaparátom zaveseným na krku. Hrateľnosť je teda evidentne postavená na mase vedľajších misií a práve to je dôvodom spomínaného vysokého údaju u časovej linky.

Japonská škola herného dizajnérstva, to je niečo, čo si nikdy nemôžete pomýliť. Aj z tohto dôvodu je táto "nula" plná zaujímavých situácií, ktoré vás majú jednak pobaviť a potom donútiť sa zamyslieť nad tým, ako to asi reálne funguje v úplne inej mentalite národov. Dosť ťažko sa opisujú tieto situácie, tak len vypichnem napríklad akúsi romantickú minihru, v ktorej musíte presne načas zdvihnúť telefón krásnej slečne po krátkej interakcii. Akonáhle sa vám to podarí splniť, nasleduje vtipná animácia ako vystrihnutá z akčného filmu, ktorá ale len opisuje vaše odpovedanie na zvoniaci telefón. Takýchto momentiek je tu veľa a sú perličkami humoru nepodobnému tomu z Anglicka, ktorý ja osobne viac ako zbožňujem.

Alfou a omegou posunu vývoja u dvoch hladných hrdinov hry sú peniaze. Tie získavate hlavne úspešným bojom s rôznymi existenciami, ktoré sa potulujú v uliciach či interiéroch alebo rôznymi cestami hazardu či prípadne športu. Každú korunu si potom môžete zameniť za nové útoky a obranné chmaty, ktoré vám v boji prídu vhod a to hlavne pri náročnejších stretoch s bossmi mafie. Boj ide ruka v ruke s videovýplňou, ktorá môže pre niekoho znamenať hodiny a hodiny pozerania na TV bez akejkoľvek vlastnej akcie, avšak toto patrí a vždy patrilo k celej sérii. Yakuza je jednoducho hra o dôkladnom výpravnom deji a ak ste sa prípadne ešte s jej atmosférou nezoznámili, je to dôležitá vec, ktorú by ste mali zvážiť ešte pred kúpou akejkoľvek časti. Pretože nie všetkým z vás určite sadne akási prehnane ukecaná zábava. Príbeh, tak ako u všetkých minulých dielov, je opäť plný zrady a cti, čo logicky ústi do extrémnych situácií s jemnou dávkou odlišnosti mentality voči Európe či Západu. Pre mňa ako milovníka tejto značky je nultý diel asi tou správnou a stále krásnou predložkou pred príchodom regulárnej šestky. Yakuza 6 sa totižto už od konca minulého roka zohrieva na domácej scéne ale u nás si na ňu budeme musieť klasicky počkať do roku 2018.

Playstation 4 sa po technickej stránke aj s príponou Pro snaží navýšiť kvalitu grafiky u niečoho, čo malo dátum vydania ešte v roku 2015 a to dokonca aj vo verzii pre Playstation 3. Z tohoto nám jasne plynie zopár faktov. Ten prvý sa týka exteriérov a celkového dojmu z prostredia, ktoré na súčasné štandardy nemusí padnúť každému do oka a je tak trocha strohé. Naopak, veľký dôraz je tu znova kladený na postavy a ich animácie tvárí. Tie sú nielen pri filmových momentoch ako vytesané do živej hmoty a pomáhajú tak navodiť pocit reality, ktorý je potrebný na dokreslenie dospelého príbehu a problémov okolo ľudí, ktorých osobne nikdy nespoznáme, ale vďaka vysoko prepracovanej grafike vieme, že existujú. Obsah pre Yakuza 0 je dokonca prepojený aj s online štatistikami a tak si môžete kedykoľvek porovnávať svoje výkony v spomenutých minihrách s celým svetom alebo aspoň s priateľmi vo vašom okolí skúsiť zápolenie vo dvojici medzi sebou. Vysokou komoditou je teda široká škála obsahu, čo v spojení s tradičnými prvkami tejto značky prináša na trh opäť niečo unikátne a v podstate bezkonkurenčné.

Staronová Yakuza neobohacuje staršie ročníky v podobe predchodcov o nejaké zásadné novinky a stále si nesie pár nedostatkov, čo ukázala už s prvým dielom v roku 2005. Je však lepšia vo výpravnej forme, ponúka raz toľko obsahu ako minulá časť a konečne odkrýva pár zásadných otáznikov, na ktorých vznikal príbeh okolo Kazuma Kiryu. Pre tú sortu potencionálnych hráčov, ktorí by chceli otvoriť náruč tejto sérii, mám jasné odporúčanie na kúpu práve tejto nultej časti. Nielenže sa dozviete ako to celé začalo, ale zároveň aj získate prehľad o tom, či by vás prípadné pokračovanie mohlo baviť a zaujímať. Niet teda ideálnejšieho času na začiatok vašej novej kriminálnej kariéry v najobávanejšej organizácii sveta. Počul som, že stále robia nábor.

Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega