Spoločnosť CausticReality sa zhruba ešte pred dvoma rokmi pochválila vydaním zaujímavo pôsobiaceho hororu Infliction, ktorý toho času vyšiel výhradne prostredníctvom Steamu. Reakcie milovníkov hutnej atmosféry a utiahnutých plienok pre dospelých boli natoľko pozitívne, že si hra ako taká neskôr vyslúžila šancu prerodu do verzií pre konzoly a s príchodom na systém PlayStation 4 vám aktuálne prinášame zhodnotenie samotného portu s podtitulom Extended Cut.
Opäť vás teraz donútim zobrať do ruky ten zažltnutý a prachom obalený kalendár, aby sme sa na čas spolu preniesli o päť rokov do minulosti. V tom čase sa totižto, exkluzívne pre PS4, objavila demo verzia na neznámy horor P.T., z ktorej sa neskôr vyliahla ukážka z novej časti slávnej série Silent Hill. Dnes už dobre vieme, kto za vývojom tejto zrušenej hry vlastne stál, tak ako aj poznáme minimálne jeden z dôvodov, prečo ho Konami zamklo do trezora. Nechcem sa teraz nejako zásadne krútiť okolo vecí verejných, avšak práve koncept hororu braného z prvej osoby, ktorý sa dokáže takzvane uživiť na neustálom recyklovaní identickej mapy, dostal ten správny náboj až v momente, keď ho do svojej mysle prizval legendárny Hideo Kojima. A práve táto myšlienka gameplay mechaniky postavenej na otváraní dverí a prechádzaní tou istou miestnosťou sa stala základným kameňom pre vznik značky Infliction.
Nepochybujem o tom, že autori práve tejto hry priam vysávali práce od oveľa slávnejších kolegov, fakticky s tým nemám žiadny problém, avšak moja tolerancia takzvaného vykrádania má jednu zásadnú podmienku; takto poskladané dielo musí zabávať a nie nudiť. Nanešťastie v prípade Infliction: Extended Cut nastal pre mňa osobne ten druhý scenár a v tejto priamočiaro pojatej "prechádzke" naprieč zle osvetlenými interiérmi som našiel len málo kvality a uznanlivého gesta. Hlavná dejová linka o zdanlivo vystrašenom manželovi, ktorý prichádza do opusteného domu, aby tam nenašiel svoju milovanú, znie presne tak tuctovo a fádne, ako si práve asi predstavujete. Blúdite teda naprieč domom a otvárate všetky dvere, ktoré vám vopred nalinkovaný scenár dovolí a čím viac vŕzgajúcich pántov, o to viacej dezorientácie. Infliction totižto pracuje s účelovým presunom hlavnej postavy tak, aby vám hra zamotala hlavu a donútila sa báť. V čom však tkvie ten strach?
Okolo vás neustále krúži zlo s chuťou vraždiť. Má síce rôzne podoby, ale vo výsledku zdieľa jeden malý mozog o veľkosti scvrknutého oriešku. Hra tejto indie kvality zlyháva na rôznych postoch, každopádne útek a skrývanie sa je kapitolou samou o sebe. Zo začiatku vás prieskum domu (neskôr sa prostredníctvom magických dverí dostanete aj do iných pestrejších lokácií) možno dostane do poriadne nekomfortnej zóny plnej strachu z toho, čo číha v tme, stačí ale začať mapovať pohyb samotných nepriateľov a pochopíte, že sa niekde stala obrovská chyba. Všetky tie rádoby strašidelné postavičky totižto reagujú len na váš zbesilý a často nelogický útek bez plánu, avšak akonáhle začnete počas hrania trocha rozmýšľať a nastavíte pár primitívnych pascí na spomalenie AI, dopne vám celý ten zmar. Autorom bolo zaťažko priniesť nejaký súdržný systém skrývania sa, ktorý by vás neuvrhol do tmy bez jediného zdroja svetla, a tak sa rozhodli dodať na trh polotovar, ktorým Infliction rozhodne je.
Aby som ale nebol výhradne len kritický a neškodil prípadne vám, hráčom, čo sa podieľali na tom celkovo pozitívnom užívateľskom Steam hodnotení, dávam minimálne palec hore za slušnú grafickú stránku. Dokonca ani zvuk na pozadí nespadá pod fascikel s nápisom; čistá katastrofa, aj keď si viem predstaviť niečo oveľa viac hutnejšie než len účelový efekt takzvaného kvapkajúceho kohútika za oponou. Vôbec najväčším podielom z finálneho zhluku percent je z môjho pohľadu hodnotenie drsnosti scenára. Autori sa rozhodli pritlačiť na aktuálnu tému domáceho násilia, čím jednak prispeli k potrebnej osvete mladšej generácie hráčov, ale zároveň brnkli na v hrách nie práve často využívanú tému. Pre každého, kto podľahol čaru P.T., sa Infliction môže na čas stať príjemnou náhradou, ostatne jeho primárnou gameplay myšlienkou je skúmanie toho istého prostredia pod tlakom blížiacej sa smrti, ale čím viac skúsite nazrieť pod povrch tejto nezávislej produkcie, o to skôr odhalíte jej celkovú prázdnotu.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Caustic Reality
