Je to tak trochu paradoxné, že už niekoľko dekád sa značka Nintendo v očiach videohernej histórie menej znalých konzumentov javí ako piesoček vhodný tak maximálne pre maloletých a sotva dospievajúcich jedincov. Pritom skutočnosť je taká, že každá jedna z konzol od tohto japonského gigantu si niesla so sebou hneď niekoľko ikonických hororových diel, z čoho v súčasnosti nevypadáva ani populárny systém Nintendo Switch. O to viac v dobe, kedy je nezávislá scéna takpovediac pri chuti a kedy túži zaujať širokú verejnosť svojimi neobyčajnými nápadmi. Či do tejto kategórie spadá aj indie horor Clea, si teraz spoločne rozoberieme v nasledujúcom texte.
Verím, že z názvu tejto ručne kreslenej 2D značky ste už popredu identifikovali meno hlavnej hrdinky. Mladá a dozaista sympatická dievčina Clea sa po boku svojho o niečo mladšieho brata snaží preskúmať tajomný zámok Whitlock s cieľom uniknúť z jeho premrznutých a zdanlivo prázdnych chodieb. Ich snaha je však marená magickými bytosťami zrodenými zo samotného chaosu, za ktorých existenciou a zlobou stoja vlastní rodičia ústredného dua kladných postáv. Príbeh ako taký si sotva môže požiadať o nejaké významné ocenenia, každopádne by sme v podobne koncipovanej dvojrozmernej projekcii nemuseli vo finále dostať v tomto duchu ani jednu súvislú vetu, a preto scenár beriem ako uspokojivé spestrenie.
Za predpokladu, že by ste po mne chceli nejakú stručnú charakteristiku pointy tejto celkovou dĺžkou nie práve obsiahlej hry, tak by sa hodilo vytiahnuť slovíčko; trpezlivosť. Tá je hlavnou pointou pri postupnom skúmaní sídla vašich rodičov, ako aj priľahlého okolia a keďže sa pred služobníkmi chaosu nemáte ako brániť, vašou jedinou možnosťou je skrývanie a následné časovanie taktiky ako vpred. Ak je teda trpezlivosť jednou nohou celej koncepcie, tak tou druhou je naopak zvukové pozadie. Vďaka echo odrazom ste schopní sa orientovať aj v totálnej tme a vyhnúť sa tak prípadnému odhaleniu skôr, než by vás prekvapil nejaký ten nechcený nápis o konci hry. Záložným pilierom hrateľnosti sa následne stávajú nie práve náročné puzzle hádanky, ktorých vyriešenie spočíva v kombinovaní nájdených predmetov.
Dôvodom, prečo je vhodné projekt Clea zaradiť do svojej prípadnej kartotéky, nech už hráte na PC, alebo na príslušnej konzole (v mojom prípade to bolo práve Nintendo Switch, ktoré spomínam v úvodnom odstavci), je dozaista jeho jedinečná a podmanivá atmosféra. Predstavte si hlbokú noc, vonku za oknom ševelí vietor a neďaleko vzdialené konáre uschnutého smreku pritláča o múr vášho domu. Podvedome viete za čím je ten šúchajúci zvuk, ale cez to všetko si nemôžete pomôcť a necháte vlastnú predstavivosť konať to, čo jej ide najlepšie, teda preháňať. Dielo s jednoduchým názvom Clea je nenápadným doplnkom k tým uschnutým vetvičkám, po ktorých by sa bála kráčať aj skúsená veverica. Hra jednoducho umne využíva svoju prostú ale účelovú audiovizuálnu stránku, čo pochopíte už pri jej samotnom úvode.
Konceptuálne je Clea zároveň akousi rovnicou tvorenia v strese. Je tu veľa situácií, kedy dobre viete, že nebezpečenstvo sa blíži a na krátkom úseku tak musíte konať rýchlo a uvážlivo. Má to svoje čaro, tak ako temný a kreslený art, avšak čo jemne atmosféru zráža dole, sú animácie zrovnateľné so sledovaním bábkového divadla z profilu. Suma sumárom je Clea životaschopným zástupcom survival hororu v indie vodách a navyše pri cene niečo málo cez desať eur obstojí aj vo vašich rukách, len netreba mať príliš veľké očakávania, o to viac môžete byť následne prekvapení.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti InvertMouse
