Ak by som mal teraz osem rokov, môj štedrý otec by mi v jeden deň po práci priniesol záhadný balíček s červenou stuhou, ktorý by následne mojej čistej duši otvoril bránu do sveta videohier, asi by mi z tých možností praskla guma od slipov s obrázkom labkovej patroly. Trh je dnes totižto presýtený interaktívnym softvérom a aj keď sa nájdu žánrovo poloprázdne studnice možností, ktoré cez to všetko rátame po tisíckach, koncept japonských RPG tam rozhodne nespadá. Aj z tohto dôvodu je obrovským problémom, zvlášť ak ste skúsený herný veterán, nespadnúť do lepkavého stereotypu takmer identických hier a rovnako tak je obrovským šťastím, ak sa na scéne zjaví niečo osviežujúce bez toho, aby boli narušené už spomínané žánrové princípy. Žiarivým príkladom je nedávno vydaný projekt dua kolumbijských indie spoločností Dreams Uncorporated a Syck, ktorý to na našej zatuchnutej scéne poriadne vyvetral.
Cris Tales je po technickej stránke ručne kreslenou kolážou 2D objektov s komiksovou animáciou, ktoré sa v základe môžu pohybovať po 3D mape. Práve grafický art je asi najvýraznejšou pripomienkou nie práve vysokého rozpočtu, vďaka ktorému táto konkrétna hra existuje, avšak to je sotva pádny dôvod, prečo by ste Cris Tales mali vynechať zo svojho zoznamu potenciálnych nákupov. Hlavnou mechanikou, čo sa priamo spája s tým "sviežim vzduchom v plesnivej zatemnenej izbe", je totižto cestovanie v čase. Aj keď tento výraz nie je tak úplne presný, skôr by sedelo niečo ako; vízia minulosti, súčasnosti a budúcnosti v jednom jedinom zábere. Za takúto netradičnú porciu troch obrázkov s iným dátumom zasadených do jedného gameplay okna vďačíme hlavnej hrdinke menom Crisbell. Sympatická sirota z malého mestečka sa jedného dňa zoznámi s podivnou hovoriacou žabou, čím sa naštartuje jej nečakané dobrodružstvo a už krátko po úvode je Crisbell schopná vidieť veci v troch časových rovinách súčasne. Pýtate sa, k čomu je to dobré?
Pointa okolo možnosti zasahovať do troch rovín časového obrazu prináša netušené cestičky tam, kde sme normálne zvyknutí behať hore dole a plniť rôznu sortu často nezaujímavých misií. Vývojári si však vďaka svojmu netradičnému nápadu otvorili bránu k netušenej invencii a hráč tak vidí osudy rôznych NPC charakterov, aké má šancu zmeniť štýlom známeho motýlieho efektu. Na tento nový uhoľ pohľadu sú priamo napojené logické hádanky a aj keď by niektoré potrebovali trocha pritlačiť v zmysle náročnosti, väčšina z nich je nápaditá a motivuje vás prehľadávať cez to všetko dosť tunelovo koncipovanú mapu. Uvediem exaktný príklad na jednej konkrétnej osôbke, ktorú stretnete behom prvých hodín hrania. V druhom meste narazíte na mladého talentovaného huslistu, ktorého budúcnosť vám odhalí tú skutočnosť, že sa z neho stane zákerný zlodej. Tu by ste mohli nad celou vecou mávnuť rukou a ísť riešiť niečo dôležitejšie, avšak stačí spomínaného hudobníka osloviť s tým, že mu pomôžete menšou finančnou odmenou a jeho osud sa v tom momente otočí - zlodej v budúcnosti sa mení na počestného muža.
Interakcia v budúcnosti a minulosti sa nevykonáva priamo prostredníctvom ústrednej hrdinky alebo jej postupne nazbieraných kamarátov s pridruženou motiváciou, prečo ju nasledujú, ale vďaka už vyššie spomínaného žabiaka. Ten je schopný dokonca prenášať predmety naprieč troma časovými oknami, čo všetko okolo hádaniek ešte o kus prehlbuje. Nechajme však všetko okolo puzzle teraz bokom a poďme sa pozrieť na ťahové súboje, bez ktorých by Cris Tales sotva mohol tvrdiť, že sa klania kultovým značkám ako Final Fantasy, Chrono Trigger a Persona. V tomto bode už nastupuje celá tá klasickosť, keďže prechod do arén s ťahovými súbojmi prebieha bez akéhokoľvek upozornenia a bojom ako takým sa váš tím nemá ako vyhnúť. Nastupuje tak grind, respektíve čoraz viac otravný grind tam, kde sa dungeon lokácie kľukatia ako nekonečná cesta k záverečnému bossovi. Za predpokladu, že vás táto skutočnosť teraz sklamala a ste na vážkach, či vám vôbec hranie niečoho takto vyhradeného stojí za to, rád by som vás pozval na samotný opis boja ako takého. Ten v sebe totižto aj vďaka magickým schopnostiam Crisbell skrýva rovnako z pohľadu žánru netušené možnosti.
Magická schopnosť vidieť prostredníctvom vitrážového kryštálu do troch časových rovín dáva taktickej časti boja netušený rozmer. Ťahová postupnosť útočenia či obrany je notoricky ošúchanou praxou, o ktorej si nemusíme nič ďalej hovoriť, avšak skutočnosť, že na ľavej strane obrazovky máte možnosť aktivovať minulosť a na tej pravej naopak budúcnosť, dáva do ruky hrdinom zlatý kľúč k úspechu. Skôr či neskôr totižto narazíte na protivníkov s poriadne tuhým korienkom a aby ste ich boli schopní zlikvidovať, bude nutné zapojiť spomínané časové okná. Aj tu bude asi najvhodnejšie uviesť konkrétny príklad, z ktorého to okamžite pochopíte. Presila v boji na strane budúcnosti sa dá vymazať napríklad pomocou jednoduchého triku nakazenia zeme otravným koreňom v minulosti. Stačí len vykonať dva špecifické ťahy pomocou dua hrdinov a krátko nato súperi zomierajú v smrteľných kŕčoch bez toho, aby vedeli, prečo tomu tak je. A takýchto nápadov nájdete počas akcie viac než dosť, čím sa čiastočne eliminuje spomínaný stereotyp z neustále sa opakujúcich súbojov. A proti komu sa tu bojuje? V drvivej väčšine prípadov proti príšerám a démonom, ale nájde sa aj niekoľko zákerných a po moci bažiacich spoluobčanov, čo je vlastne rovnako štandard.
Projekt Cris Tales od svojho ohlásenia pred tromi rokmi dokázal prilákať pozornosť laickej, ale aj odbornej verejnosti, z čoho pramenili desiatky prestížnych ocenení a raz tak veľká porcia očakávania. Hra samotná ponúka doteraz nevidené spestrenie archaického žánru JRPG, ale čo je súčasne problém, prináša aj to negatívne a zastarané z daného konceptu - stereotyp grindu je v tomto ohľade asi najvýznamnejší. Preto dielo odporúčam každému milovníkovi klasických hier na hrdinov z krajiny vychádzajúceho slnka, ktorý bude schopný mávnuť rukou nad vecami, čo debutovali v deväťdesiatych rokoch, a o to viac docení onen v tomto článku toľko skloňovaný svieži vietor. Audiovizuálna stránka doplnená profesionálnym dabingom, ktorý pokrýva všetky textové časti hry (skutočne úplne všetky), je už potom len čerešničkou na torte. Prepracovaná dejová linka vás dokáže zamestnať na viac než dvadsať hodín čistého času a ak by ste chceli otvoriť každú jednu zastrčenú truhlicu na mape a splniť všetky postranné úlohy (ak si trojrozmerný časový koncept zamilujete, tak rozhodnete budete chcieť), môžete si k uvedenému údaju pridať ďalších desať hodín.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Modus Games
