recenze
Tales of Arise

Tales of Arise - recenze
Tales of Arise - recenze
12:00, 18.11.2021

So sériou Tales od japonskej spoločnosti Namco, respektíve dnes už známej ako Bandai Namco Entertainment, sa ja osobne stretávam už od roku 1995, čiže priamo od jej debutu na Famicon. Nie snáď že by som v tom čase mal možnosť ovládať reč krajiny vychádzajúceho slnka, avšak ako nadšenec do hier som už toho času a prostredníctvom nemeckých časopisov vstrebával čerstvé informácie z gaming kultúry a práve začínajúca séria Tales of mi v tejto súvislosti niekoľkokrát udrela do očí. Prvý diel som fakticky nikdy nehral aj cez fakt, že sa o viac než dekádu neskôr dostal aj k nám v podobe portu na Game Boy Advance. Mojím prvým reálnym zásekom do tejto IP však bolo vydanie Tales of Destiny, čiže druhej radovej časti tejto dnes už aj u nás nesmierne populárnej JRPG značky, ktorá si toho času našla lokalizované miesto na platforme PlayStation. Ako roky plynuli a Namco popularitu akejsi svojej vlastnej "Final Fantasy" pestovalo veselo ďalej, dočkali sme sa celkovo šestnástich dielov a práve ten aktuálny sedemnásty je akýmsi vyvrcholením jednej koncepčnej a nikdy radikálne nezmenenej gameplay schémy. Áno, je to tak, ani štvorročná prestávka medzi Tales of Berseria a teraz vydaným Arise neprináša snahu o radikálne inovácie, čo skalný fanúšik musí pochopiteľne oceniť. Aby som vám však nepripomínal nejakého skostnateného dinosaura, čo nechce prijať zmeny vedúce k posunu v kvalite, už vopred vás musím upozorniť, že aj keď sa dá Tales of Arise zaradiť po sekciu staršej školy, stále si v sebe nesie príjemný opar novátorstva. Viac si však povieme v nasledujúcich riadkoch.

Dva kraje a jedna cesta

Klik pro zvětšení (Tales of Arise - recenze)

Pre Namco je séria Tales of stále obrovsky dôležitým prvkom ich celosvetového dosahu k zákazníkom, o čom svedčí aj tlak na postupné prezentovanie obsahu každej novinky v sérii. Určite ste si to stačili uvedomiť pri čítaní môjho vlastného dua preview článkov, kde som vás pozvoľna lákal na príbeh pojednávajúci o dvoch hrdinoch a o dvoch svetoch. Máme tu možnosť sledovať vyspelú a technologicky zdatnú krajinu zvanú Rena, ktorá svojou pokrokovosťou zatieňuje do stredoveku zahalený kraj Dahna. Uvedený nepomer je navyše, ako si viete určite dobre domyslieť, poprepletaný spoločnou a nenávistnou históriou, kde Rena pomocou nadradenosti cicia energiu z menej vyspelých susedov a fakticky si z nich robí otrokov. Tento scenár nebude pre skúsených hráčov ničím inovatívny a on sa vlastne tak ani nesnaží profilovať, a preto rýchly skok za rameno japonskej verzie grófa Monte Cristo pôsobí ako nenútený prvok nutný na zoznámenie sa s jednou z dvoch ústredných postáv. Hlavný hrdina s maskou na tvári, o ktorom v úvode nevieme takmer nič, sa behom krátkych chvíľ stáva pointou rebélie a mnohí z jeho okolia ho zámerne využijú na ventilovanie nenávisti voči kraju Rena. Oceňujem príbeh hlavne preto, že aj keď sa miestami snaží všetko prezentovať ako hotovú vec, postupom času dej skĺzne do nepredvídateľných zvratov, ktoré, nech sú akokoľvek samoúčelné a neraz skôr čiastkové, plnia funkciu budovania nečakanej atmosféry oveľa lepšie než nejaký "Plot Twist" v samom závere. Hráč sa má tak šancu oveľa lepšie vcítiť do oboch národov, kde jeden netuší čo s nadobudnutou slobodou robiť a druhý má zase chuť prestať sa správať ako nezlomný tyran.

Ako doma

Klik pro zvětšení (Tales of Arise - recenze)

Hrať sedemnástu časť série, ktorá nevie zmeniť prístup k hlavnej hernej mechanike, by sa mohlo zdať ako utrpenie, avšak opak je pravdou. Tales of Arise ostáva rovnako sviežim zážitkom ako napríklad ikonická a kultová Tales of Symphonia. Stačí sa len ponoriť do profesionálne animovaného sveta s krásnou grafickou stránkou a nechať tú neviditeľnú stenu okolo bojových arén konať svoju povinnosť. Áno, Arise je stále akčnou RPG s nie práve významným dôrazom na nejaký komplexný vývoj postáv, keďže to podstatné sa skrýva vo vašej chuti grindu a hraní sa s taktickou vložkou. Ústredná chuť ťahať tie kone vpred spočíva v plnení hlavnej dejovej linky, kde všetky vedľajšie misie pôsobia zase raz ako nie práve oslnivá vata na vyplnenie času. Ak by som od autorov očakával nejakú zásadnú zmenu, určite by sa mala týkať práve pestrejších a prepracovanejších úloh mimo hlavnej koľajnice. Nič také sa však nekoná, a tak tu máme zase ono osvedčené simulovanie doručovateľskej služby spojenej s nájomným zabijakom príšer (ste vlastne taký japonský Geralt z Rena), z ktorého najzaujímavejším prvkom ostáva postupné varenie nových a nových jedál - takto koncipované doplňovanie energie a zvyšovanie atribútov jednotlivých členov tímu je stále zábavou samou o sebe. Tales of sa jednoducho v istom ohľade nechce zmeniť a kto už za tie roky stratil chuť opakovať neraz dosť stereotypný postup, mal by sérii konečne zamávať na rozlúčku. Mne, ako archivárovi spomienok na časy minulé, sa však vyššie opisované negatívum nezdá byť ako veľký a zásadný problém. Ostatne, kto nechce plniť opakujúce sa postranné misie, tak nemusí a na vývoji jeho hrdinov sa to nijako zásadne neprejaví.

Väčšia voľnosť

Klik pro zvětšení (Tales of Arise - recenze)

Postup neustále sa meniacim terénom je pochopiteľne lemovaný pestrou paletou nepriateľov rôzneho stupňa vývoja, ktorých výber si môžete korigovať obiehaním a taktickým plánovaním. Kto chce zlikvidovať všetkých na mape, bude musieť investovať veľa času a financií do zaobstarávania podporných surovín, keďže nie je možné vyhladiť veľkú časť mapy bez toho, aby vám ku koncu táto snaha nedala kopanec rovno do zadku. Opäť tu máme postranných bossov s vyšším stupňom levelu, ku ktorým sa môžete časom vrátiť alebo akých sa môžete pokúsiť zlikvidovať pomocou dobre zvolenej taktiky v boji - tento aspekt je jedným z dobre známych spestrení celej série Tales of. Každá jedna príšerka je v zmysle animácie originálom s vlastnou paletou pohybov a rovnako tak oslnivo na vás bude pôsobiť aj komplexný level dizajn. Ten je vôbec po prvýkrát konečne zbavený akejsi vrstvy neviditeľných blokád, keďže prejsť sa po mape v priamej linke bolo v minulosti nemysliteľné a teraz je vám to plne umožnené. Vývoj postáv na akejsi automatickej linke dnes už veterána série nemôže zaskočiť, a tak nejako ho vlastne očakáva. Arise v tomto ohľade, a aj na základe väčšej snahy o dejovú komplexnosť sprevádzanú veľkou dávkou hrdinov, však tlačí onen efekt pozvoľného učenia sa nových bojových trikov a mágie na ďalšiu úroveň. Stále to ostáva prirodzené a nenútené? Rozhodne áno. Súboje samotné ostávajú v réžii pátrania po ideálnom recepte. Čiže súhry útokov, obrany a mágie, pomocou ktorej ste schopní poslať do kolien akéhokoľvek protivníka. Vývojári nezabudli ani na neustále obmieňanie výbavy jednotlivých hrdinov, ktoré má tentokrát oveľa väčší dopad na vizuálny aspekt a ich výzor, než tomu bývalo v minulosti.

Štyria na jedného

Klik pro zvětšení (Tales of Arise - recenze)

Akcia prebieha opäť v sprievode štyroch postáv s tým, že je možné ich zloženie pretriediť vopred pripraveným duom ďalších dvoch. Každý jeden z nich logicky disponuje inou ponukou schopností, a tak, ako sa jeden hodí viac na istý typ súperov, sa iný zase ukáže cenným prínosom v kritickom momente klesajúcej energie a nálady v tíme. Hráč si môže zvoliť plne automatické rozhodovanie samotných postáv alebo prepnúť do poloautomatickej schémy, či dokonca siahnuť po plnom manuály. Pre veteránov opäť vec, s akou sa stretávame už od úvodu série a aká je len ďalším dôkazom variability hrateľnosti tejto IP. Aj keď sa vývojárom podarilo pridať pár menších drobností, boj samotný nevykazuje výraznejších noviniek a zase raz ide o recept, kde je u tuhších súperov nutné najprv rozraziť ich obranu a následne sekať hlava nehlava. Aby som bol však fér, Arise prináša v tomto ohľade predsa len nejaké to osvieženie - väčší dôraz kladený na kombinovanie útokov, využívanie špeciálnych útokov za cenu klesajúceho zdravia, taktické predvídanie konania nemilosrdných bossov a väčšia súdržnosť. Uvedené spestrenie si však po čase hráč prestane vlastne všímať, pretože ako sa bude časová os pomaly ale isto blížiť ku koncu, vytvorí si osvedčenú koláč taktických a stereotypom kovaných ťahov, aké už nedokáže obmeniť ani keby sa neviem ako snažil. Je to zaujímavé, keďže toto je zase archetyp sprevádzajúci celú značku Tales of od jej počiatkov z deväťdesiatych rokov až dodnes. Čo ešte viac dodať? Sedemnásta radová časť série Tales of nemá ako sklamať skalných fanúšikov, keďže opäť vyťahuje dobre známe postupy a jemne ich brúsi do dokonalejšej formy, a svojou celkovou audiovizuálnou prezentáciou môže súčasne prilákať aj nových potenciálnych zákazníkov.

Audiovizuálne hody

Tales of Arise som recenzoval prostredníctvom PlayStation 5 a aj vďaka rýchlosti načítania obsahu cez SSD sa celé toto, v mojom prípade viac než sedemdesiat hodinové dobrodružstvo, zaobišlo bez technických problémov a nedostatkov. Výsledné dielo vyzerá krásne, či už sa budeme rozprávať o gameplay forme alebo tradičných Anime sekvenciách (aj keď tu sme zvyknutí možno na vyšší štandard) a po stránke hudobného sprievodu či dabingu nemám hre čo vytýkať. Každý milovník v tomto texte toľko opakovaného názvu Tales of by nemal váhať čo i len sekundu a skúsiť sa nechať zase raz pohltiť dobre pripraveným receptom na JRPG koktail. Pre každého, kto však po štvorročnej pauze od minulého dielu očakával oveľa viac modernej invencie a noviniek, mám skôr radu vyčkať na nižšiu cenu, keďže v istom ohľade je táto hra recyklovaným softvérom s novou grafikou a pár nápadmi navyše.



Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega

Klik pro zvětšení (Tales of Arise - recenze)

Recenzovaná verze: PlayStation 5

SUPER
90%
CZECHGAMER
Stará láska nehrdzavie

CGwillWin