World of Warcraft, herné univerzum, ktoré mnohým z vás pomáhalo prežiť detstvo či dospievanie bez toho, aby ste sa museli starať o skutočné bytie tam vonku, v nemilosrdnej realite za utesnenými dverami a oblokmi. Mne však nie, mňa sa WoW nikdy výrazne nedotkol a ešte dnes si spomínam na ten deň, keď som si domov dovliekol celú štartovaciu sadu vrátane ročného predplatného a slávnostne sa vydal do údajne najnávykovejšieho MMORPG prostredia všetkých čias. O pár dní a pár tisíc zabitých netopierov neskôr som to celé odinštaloval, prilepil na lietajúci tanier a hodil susedovi do záhrady až sa mu zatriasol záhon s paradajkami. Hold, sú veci, aké nesadnú ani mne a aj keď by ste mi teraz mohli oponovať v tom zmysle; že World of Warcraft je predovšetkým o tom nájsť si tú správnu skupinu online hráčov, so mnou by to nepohlo ani o milimeter. Dnes tu v súvislosti s mojou rannou spomienkou na značku WoW máme akýsi zoznamovací reparát, ale paradoxne nebude reč o pohybujúcich sa pixeloch ale skôr o mastných prstoch od klobás držiacich papierové kartičky.
Hurá do Azerothu, chce sa mi zrevať, zatiaľ čo si prezerám rozmerovo podozrivú krabicu s balením stolovej verzie World of Warcraft: Wrath of the Lich King. Je to ako držať v rukách pôvodné PC vydanie? Áno, do istej miery to celé tento pocit evokuje, aj keď váha samotná je samozrejme úplne inde. Koncepčne sa tu budeme rozprávať o kooperatívnej fantasy záležitosti postavenej na známom príbehu o love súčasného Lich Kinga, čiže Arthasa Menethila. Nie je možné uspieť v pozícii jednotlivca, a preto ak ste skôr sólový hráč, môže pre vás táto spoločenská projekcia fiktívnych udalostí z Azerothu znamenať menší problém. Celá zápletka o nutnosti zastaviť počínanie vyššie spomenutého Arthasa sa viaže na postupné skúmanie severských krajín Northrendu, dobitie ľadovej citadely Icecrown, a to prostredníctvom jedného až piatich hrdinských bojovníkov. Ešte než sa však jednotlivé hrdinské osobnosti budú môcť vydať na finálny súboj, každý jeden z nich musí splniť trojicu špecifických úloh, bez ktorých nie je možné sa prepracovať k záveru partie. Ako už asi očakávate, každý hrdina je sám o sebe jedinečný a disponuje špeciálnymi vlastnosťami, ako aj štartovnou pozíciou na mape. Aj keď sa po nej pohybujú plastové a dizajnovo pekne spracované postavičky, v drvivej väčšine interakcie drieme nutnosť držať a používať herné karty a to kombinovať s hodom kociek.
Samotný princíp otáčania kariet v sebe neskrýva potenciál prehnane náročnej šachovej partie, ostatne sa tu rozprávame o takzvanom Pandemic systéme, avšak o to viac je dané dielo schopné na seba nalákať aj menej skúsených jedincov. Akonáhle sa všetko rozbehne, čiže otočíte kartu spúšťajúcu akúsi inváziu nemŕtvych (ghúlov), všetci nepriatelia sa začnú postupne na mape rojiť ako sršne. Je preto nutné ich priebežne likvidovať a súčasne ešte plniť aj vyššie spomínané trio hlavných úloh. Každý jeden hráč si počas svojho ťahu opakuje štvoricu úkonov, kam okrem boja a pohybu spadá ešte odpočívanie, preprava na väčšiu vzdialenosť a samotné plnenie úlohy. Jednotliví hrdinovia (menovite Jaina Proudmoore, Tirion Fordring, Muradin Bronzebeard, Varian Wrynn, Lady Liadrin) musia svoje prednosti párovať medzi sebou, aby bolo možné prekonať aj tie najnáročnejšie prekážky rozvíjajúce sa v špecifickom svete World of Warcraft. Práve ono rozvíjanie však nie je nejako prehnane limitované a musím povedať, že aj skúsenejším veteránom, čo sa rozhodli prijať pozvánku na testovanie, nejaký čas trvalo prekonať všetky úrovne náročnosti. Tá sa zvyšuje na základe opakovaného hrania, čím sa hranie nestane už po pár kolách vyložene stereotypným. Ideálne však je, aby ste si World of Warcraft: Wrath of the Lich King dávkovali postupne a nezahltili sa ním na prvú dobrú, ako sa povie.
Pozitívne kvitujem preklad do českého jazyka, pri ktorom sa spoločnosť Blackfire rozhodla ponechať originálne názvy v anglickom jazyku. Hrdinovia, ako aj oblasti mapy, tak budú srdcu blízke milovníkom predlohy a pre neznalú časť účastníkov nebudú predstavovať terč v podobe nemiestnych poznámok. K textu musím súčasne priradiť aj kladné hodnotenie samotných ilustrácií. Celý art si nesie ducha predlohy, a to od samotnej krabice cez mapu až po jednotlivé komponenty. Predmetné karty by sa mohli pokojne stať terčom zberateľov bez toho, aby ich majitelia čo i len na sekundu nazreli do pravidiel tejto spoločenskej hry, keďže aj kartičky určené na spustenie obyčajnej akcie v sebe nesú nezameniteľný art spojený s IP World of Warcraft. Kapitolou samou o sebe sa potom stáva spracovanie plastových figúrok, ktoré si svojou detailnosťou priam pýtajú starostlivú ruku umelca, čo ich dotvorí pomocou farieb (moje roztrasené duo horných končatín to však ani náhodou nebude). Z priloženej fotodokumentácie je vám jasné, že na hlavnej mape trónia kulisy okolo ľadovej citadely, ako aj samotná Icecrow. Toto všetko je vyrobené z kartónového papieru a je nutné si to pomocou priloženého návodu poskladať - spomienky na staré dobré vystrihovanie z časopisu ABC sa mi vrátili rýchlosťou svetla. Oceňujem, že keď už budovu raz poskladáte, sama o sebe sa stane do obalu bez toho, aby ste ju museli zase rozkladať - čo by bolo dozaista viac ako otravné.
Pre ideálny opis toho správneho dojmu z absolvovania partie vo World of Warcraft: Wrath of the Lich King je nutné si hráča rozdeliť do dvoch polovíc. Tá jedna má bohaté skúsenosti s konceptom Pandemic a naopak druhá nikdy nemala možnosť nechať sa "nakaziť" týmto druhom spoločenskej zábavy. Pre znalcov je totižto zaujímavé spoznávať isté rozdiely v podaní WoW, ktoré zjednodušujú základ Pandemic, ale súčasne pridávajú aj viac akcie pri hádzaní kockami. Pre nováčikov sa naopak ono zjednodušenie stáva výhodou a ak sa im dobývanie ľadovej citadely pomocou kariet a hádzania kociek zapáči, nakoniec si možno nájdu spätnú cestu k iným projektom vytvoreným pod hlavičkou systému Pandemic. Oči hráčov sa počas partie musia sústrediť na stav kolektívneho zúfalstva, ktorý je priamo napojený na zhoršujúcu sa inváziu nepriateľov priamo na mape - atmosféra je tak často priam nasiaknutá príjemným efektom napätia, s akým prichádza chuť to celé nevzdať ani v prípade kolektívneho zlyhania. Sám som testoval model dvojice aj plného počtu (1 až 5) a pri plnom obsadení a logicky už po testovacej partii nám prejdenie, až po záverečný súboj, nezabralo viac než päťdesiat minút čistého času. Tento údaj sa môže postupne hýbať hore dole aj na základe zvolenej náročnosti, avšak priložené pravidlá sme otvárali už len sporadicky - neviem, či je to priamo chyba prekladu alebo nie, každopádne v systéme blúdenia hrozby po mape nie je úplne definované, čo sa stane, ak sa zrodí na pozícii, kde už je umiestnený hrdina.
Aj keď som sa úvodným odstavcom tejto recenzie možno trocha sám pasoval do pozície chabého milovníka hernej série World of Warcraft, musím uznať, že jej najnovšie spracovanie do podoby stolovej zábavy postavenej na koncepte Pandemic mi nakoniec prišlo oveľa sympatickejšie než samotná MMORPG. Veľkým pozitívom sa tu stala príkladná kooperácia medzi pestrou vzorkou hrdinov, jednoduchšie pravidlá, stupňujúca sa náročnosť a príjemný efekt napätia. Menej zaujímavá sa však hra stane počas prílišného opakovania partií, kde vám repetitívnosť hlavnej trojice úloh, ako aj nie práve veľkolepo spracovaný finálny boj, môžu začať skôr či neskôr prekážať. Cez to všetko sa ale jedná o dôstojné využitie licencie na slávne videoherné fantasy univerzum prenesené do úžasne detailných figúrok a celkovo kvalitnej zmesi jednotlivých komponentov.
Za poskytnutí hry k recenzi děkujeme Blackfire
