Nezávislé štúdio One Gruel sa už začiatkom roka 2020 postaralo o príjemné rozvírenie indie scény, špeciálne milovníkov klasických hororovým efektom podkutých akčných adventúr. Toho času totižto prišli so svojím debutom s názvom Heaven Dust, ktorý síce reprezentoval už vyššie spomínaný koncept, ale súčasne sa atmosférou nezabudol pokloniť nikomu inému než legendárnemu survival hororu Resident Evil. Prvý diel ich debutu zožal na Steame viac ako pozitívne reakcie, a tak sa očakávalo, že pokračovanie na seba nenechá dlho čakať. Dnes, kedy je projekt Heaven Dust už skutočne posunutý do svojho druhého partu, vás s radosťou vítam v recenzii na Nintendo Switch verziu, ktorá v úvode aktuálneho roka prišla súčasne s tou na PC.
Ešte než si začneme rozoberať ústrednú dejovú linku krútiacu sa okolo hlavnej postavy s menovkou Steve, určite je vhodný menší komentár na margo nutnosti hrať prvý diel. Ten síce čiastočne pripravuje pôdu pre základné scenáristické linky vo dvojke, avšak, aby ste si mohli Heaven Dust 2 užiť aj v zmysle naratívu, nie je nutné hrať jeho predchodcu. Ostatne, ako už asi tušíte, hlavné prednosti tejto logickej akčnej adventúry spočívajú skôr v dobrom pomere medzi hádankami a akciou ako takou. Spomínate na Steveho? Tento sympatický a ostrieľaný veterán sa jedného krásneho dňa, kedy sa všetko tradične zopsuje, prebudí z umelo vyvolaného spánku, aby vyriešil situáciu v špeciálnom výskumnom centre. Ako asi tušíte, tamojší výskum sa práve nezaoberal správnym pomerom karamelu na vrchnej škrupine krémových veterníkov, ale naopak riešil tie najhoršie epidémie sveta. V prvom prípade by na nášho hrdinu totižto hneď vedľa šálky horúcej kávy čakala krásne voňavá cukrovinka, avšak keďže život sa s nami len málokedy mazná, Steve je konfrontovaný so zombie apokalypsou a musí sa po vašom boku doslova prehrýzť na slobodu.
Spomínaná pocta kultovej sérii Resident Evil nie je zo strany autorov nejaký účelový PR kalkul. Druhá časť série Heaven Dust, rovnako tak ako aj prvá, totižto prináša rýdze prvky survival hororu braného z pohľadu izometrickej kamery presne tak, ako sme boli zvyknutí práve počas prvých dielov slávnej série od Capcomu. Nečakajte však nejakú šokovú terapiu a extrémne strašidelné situácie, čaro tejto značky spočíva skôr v náročnosti puzzle a súčasne strachu o svoj holý život - čiže presne ako RE. Úlohou hráčov je prepracovať sa cez komplikované chodby výskumného centra plného zamknutých vchodov, od ktorých prístupové kľúče a iné dôležité predmety nájdete rovno za chrbtami mutantov a zombie. Nepriatelia majú rôzne podoby a sú rovnako vybavení rôznymi stupňami schopností. Máme tu klasické pomalé mátohy, aké môžete pokojne obiehať a šetriť tak muníciou, avšak rovnako tak pri postupe vpred nájdete extrémne rýchle mutácie, ktoré si priam pýtajú železo. Je dôležité, aký stupeň náročnosti si pred spustením hry navolíte, keďže podľa vášho rozhodnutia sa v hre zobrazí rozdielny počet zbraní, ako aj munície.
Prejsť na koniec a zachrániť pána menom Steve mi na prvý pokus zabralo niečo málo cez osem hodín. Volil som pritom vyšší stupeň náročnosti, čím som sa automaticky pripravil o dostatok nábojov a zbraní. Keďže však v závere čaká na účastníkov dôležité rozhodnutie, dva konce ak chcete, je dozaista vhodné si Heaven Dust 2 rozbehnúť ešte raz a upraviť náročnosť tak, aby ste vyriešili všetky puzzle časti. Na rozdiel od série Resident Evil vám Heaven Dust 2 ukáže kompletnú mapu už v úvode hrania, čo vám môže prísť ako výhoda, avšak opak je pravdou. Keďže celý komplex výskumného strediska je jedna veľká pavučina popretkávaná dverami s tajomstvom, už po pár hodinách sa začnete strácať v tom, kam jednotlivé kľúče a predmety na ich odomknutie patria. Nastane chaos a hráč začne tápať a putovať po chodbách, kde sa dookola respawnujú nepriatelia. Toto je veľkou chybou celého konceptu, keďže aj keď máte chuť dané dvere nájsť, na vyššom stupni náročnosti vám skôr či neskôr dôjde munícia a nebude pre vás už možné ďalej pátrať a skúšať nové a nové vchody. Preto na prvé prejdenie odporúčam skôr nižšiu náročnosť, keďže hrozí, že si inak kvalitný obsah tak zásadne neužijete.
Aj cez negatívny part ohľadom neprehľadnosti mapy som si dielo štúdia One Gruel dokázal užívať a spomínať tak na krásne časy prvých lastovičiek vylietajúcich z krabice s nápisom "Survival horor". Autori totižto tvorili s citom a umožnili nám si akčné časti užívať už len pri samotnej streľbe (mierenie na hlavu šetrí muníciu, využívanie interaktivity okolia šetrí čas, správna voľba zbrane na konkrétneho mutanta prináša taktické výhody). Veľkosť inventáru poteší milovníkov Tetrisu, a tak si dobre rozmyslíte, akú zbraň necháte napospas osudu a ktorú si naopak budete pestovať prostredníctvom vylepšení. Samozrejme, že na mape nájdete špeciálne skrine určené na odkladanie predmetov, avšak aj keď vám ich pozície mapa vopred ukáže, cesta k nim môže byť lemovaná niekoľkými zásadnými prekážkami. Záverom som si nechal audiovizuálnu stránku, v ktorej Heaven Dust 2 s úspechom brnká na retro strunu. Ide čiastočne o detský art, kde jednotlivé postavy svojou mierkou pripomínajú bábky a samotná kamera tomu dodáva ešte špecifickejší rozmer, avšak do toho treba rátať aj s hutnou porciou temnoty a všetkých tých efektov, čo preslávili prvé projekty konceptu survival horor. Testovaná vzorka na Nintendo Switch dokázala zaujať nielen v handheld režime, ale obstojne bežala aj v TV moduse, aj keď v prvom prípade strácate lepší prehľad pri prechode do inventáru.
Čo viac dodať? V prípade, ak by Heaven Dust 2 umožňoval robenie poznámok do mapy a zakázal by respawn u už raz zlikvidovaných nepriateľov, určite by som neváhal ísť s hodnotením ešte vyššie. Cez to všetko sa však jedná o zábavné dielko z indie vôd, aké vzdáva hold legendám svojho žánru a to sa musí ceniť. Oceňte to nákupom PC alebo Switch verzie a možno sa raz dočkáme aj tretieho pokračovania.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti indienova
